Slovenská samospráva II. obvodu Budapešti udržiava kontakty so Slovákmi nielen v Budapešti a okolí hlavného mesta, ale v celom Maďarsku, na Slovensku, či v Česku. Pobyt na Slovensku obyčajne plánujeme pred alebo po 5. júli, keď sa zvykneme zúčastniť v Bratislave na Pamätnom dni zahraničných Slovákov.

V tomto roku sme ale uprednostnili Slovenský Komlóš, kde sa 4. júla konal Deň kultúrneho dedičstva Slovákov v Maďarsku. Bolo by pre nás veľa cestovať hneď na druhý deň do Bratislavy a po slávnosti pokračovať v ceste do Prahy, k tamojším Slovákom, preto sme si po návrate z Dolnej zeme pár dní oddýchli. To sme ešte nepredpokladali, že cesta autom do Prahy bude trvať takmer deväť hodín. Nesmierne silná premávka, tu i tam rekonštrukcia diaľnice nám dali zabrať, ale šťastne sme došli na miesto pobytu napriek tomu, že v blízkosti cieľa začal vypadávať internet a zostali sme bez navigácie. Peripetie cesty zahnala do zabudnutia dobrá česká večera, čapované pivo a kofola.

Pri pive sme zostali aj na druhý deň, ale v inej forme. Navštívili sme totiž svetoznámy pivovar v Plzni. S pivovarom a výrobou piva značky Plzenský Prazdroj nás oboznámila vedúca oddelenia komunikácie Ivana Picková. Samotný areál na nás urobil veľmi dobrý dojem hneď ako sme doň vkročili monumentálnou bránou, no a informácie podané pani Ivanou ho len znásobili. História piva v Plzni sa začala písať v roku 1295, keď kráľ Václav II. založil mesto a udelil mešťanom právo variť zlatý mok. Prvá písomná zbierka o pivovare pochádza z roku 1307. V 14. storočí mohli variť a predávať pivo všetci mešťania. Kvôli jeho kolísavej kvalite sa v roku 1839 miestni „právopivovarníci“ spojili a založili Meštiansky pivovar. Zlomovým však bol rok 1842, keď tu vznikol prvý ležiak, o čo sa pričinil sladovník Jozef Groll z Bavorska. Ten, vďaka kombinácii mäkkej plzenskej vody, žateckého chmeľu, svetlého sladu a spodného kvasenia, uvaril 5. novembra 1842 prvú várku jedinečného zlatého moku. Vznikol tak prvý pilsner, svetlý ležiak, ktorý zmenil svetový pivovarský priemysel. Proces výroby tohto nápoja je unikátny. Dnešná výroba v Plzenskom Prazdroji kombinuje moderné technológie s tradičnými prvkami. Podstatou je trojitý rmutovací proces. Slad sa trikrát varí v medených nádobách s priamym ohrevom, čo dodáva pivu typickú zlatistú farbu a vôňu. Charakteristickú jemnú horkosť získava vďaka žateckému chmeľu. Je zaujímavé, že v pivovare prebieha paralelná výroba. Malá časť piva stále kvasí a zreje tradičným spôsobom v dubových sudoch v historických pivniciach. Slúži to na kontrolu, či má moderne vyrobené pivo rovnakú chuť ako originál z roku 1842. Plzenský Prazdroj, a. s., je česká firma, ktorá produkuje prvé pivo plzenského typu, vo svete známe ako Pilsner Urquell. Od roku 2017 patrí pod japonskú materskú spoločnosť Asahi Tokio. V súčasnosti pivovar vyrába takmer 60 druhov piva s väčším či menším obsahom alkoholu alebo bez neho. Okrem už uvedeného svetlého ležiaka Prazdroj sú to Gambrinus, Kozel, Radegast, Birell, Kingswood, Viper, Frisco v rôznych ovocných chutiach. No a ešte jedna perlička – plzenský pivovar je jediný na svete, v ktorom ešte zamestnávajú debnárov.

Z Plzne sme sa vrátili do Prahy, kde nás v Slovenskom dome trpezlivo čakali naši dávni priatelia – celoživotná novinárka, fejtonistka, od roku 1992 kľúčová predstaviteľka Slovákov v Česku a v zahraničí vôbec Naďa Vokušová a predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský so svojimi priateľmi. Trpezlivo, za čo sme im veľmi vďační, lebo sme prišli o dve hodiny neskôr, ako sme pôvodne plánovali. Na vine bola opäť premávka. Strávili sme spolu príjemné popoludnie a večer v priateľskom rozhovore o práci, skúsenostiach a dosiahnutých výsledkoch.

V sobotu sme sa poprechádzali po pražských uliciach v centre mesta, kde sme sa stretli s ďalšími, tu žijúcimi Slovákmi, ktorých je v Prahe neúrekom. Až z facebooku sme sa dozvedeli, že práve v tých dňoch tam boli aj členovia folklórneho súboru Komlóš zo Slovenského Komlóša, ktorí reprezentovali Maďarsko na 28. ročníku medzinárodného festivalu Praha srdce národov. Ich tance obdivovali húfy turistov na Karlovom moste.

Na návrat do Budapešti sme opäť potrebovali podstatne viac času ako za normálnych okolností, ale návšteva Prahy stála za to.

Ľubomíra Fallerová

Foto: autorka