Na bratislavskej Stálej konferencii Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí vystúpili v panelových diskusiách štyria predstavitelia Slovákov v Maďarsku: Alžbeta Hollerová Račková, Katarína Király, Margita Garajszká a Imrich Fuhl.

Ich vystúpenia ukázali význam kvalitného školstva, sústavného výskumu, živého kontaktu detí s kultúrou a médií schopných osloviť nové publikum. Stála konferencia sa uskutočnila 30. a 31. októbra v priestoroch Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v Bratislave. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) ju pripravil pod heslom Silné korene, hrdé srdcia. Popri úvodných príspevkoch dostali priestor moderované panelové rozhovory, v ktorých si zástupcovia komunít porovnávali skúsenosti a pomenúvali svoje potreby. Na konferencii sa zúčastnil aj parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik.

Školy potrebujú učiteľov, nielen vybavenie

Predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková vystúpila v paneli o jazyku a vzdelávaní v historických slovenských komunitách. Za jednu z najdôležitejších foriem pomoci označila pokračovanie vysielania pedagógov zo Slovenska do škôl v Maďarsku. Rovnako zdôraznila odborné zdokonaľovanie domácich učiteľov, ktorí musia popri znalosti jazyka ovládať aj účinné metódy vyučovania v národnostnom prostredí. Pripomenula tradičnú spoluprácu s Univerzitou Komenského v Bratislave a Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici. Kurzy, metodická pomoc a osobné kontakty s odborníkmi zo Slovenska podľa nej prispievajú ku kvalite vyučovania. Výzvou nie je iba zabezpečiť školské priestory a pomôcky, ale predovšetkým mať dostatok kvalifikovaných ľudí, ktorí dokážu deti viesť k aktívnemu používaniu slovenčiny.

Debata ukázala, prečo nemožno všetky školy s výučbou slovenčiny hodnotiť rovnako. Iné podmienky má škola s vyučovacím jazykom slovenským, iné dvojjazyčná škola a iné zariadenie, v ktorom je slovenčina jedným z predmetov. Spoločná je však potreba kvalitných pedagógov, vhodných učebných materiálov a príležitostí, pri ktorých mladí ľudia môžu jazyk používať aj mimo vyučovacej hodiny.

Výskum, ktorý má pokračovať aj po nás

V paneli o vede a výskume predstavila skúsenosti z Maďarska zástupkyňa predsedníčky CSSM a tajomníčka Národnostnej sekcie Maďarskej etnografickej spoločnosti Katarína Király. Pripomenula, že dokumentovanie života Slovákov v Maďarsku nestojí na jednorazových projektoch. Už v päťdesiatych rokoch 20. storočia sa na výskume podieľali pracoviská slovenskej a maďarskej akadémie vied spolu s predstaviteľmi našej komunity. Od sedemdesiatych rokov sa rozvíjali národopisné výskumné tábory, na ktoré nadviazala činnosť Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. Terénne výskumy prebiehajú aj v súčasnosti, nie vždy však v pravidelných intervaloch: závisia od financií, ľudí a ochoty miestnych partnerov. K. Király vyzdvihla spoluprácu odborníkov s celoštátnou a miestnymi slovenskými samosprávami, obcami a samotnými obyvateľmi. Pravidelne organizované interdisciplinárne tábory môžu priniesť nové poznatky hlavne vtedy, keď sa výsledky aj spracujú, vydajú a vrátia k ľuďom, ktorých života sa týkajú.

Zástupkyňa predsedníčky CSSM osobitne upozornila na generačný problém: ubúda mladších bádateľov schopných pripravovať odborné texty po slovensky. Dôležité poznatky vznikajú aj v maďarčine, no ak sa nedostanú k slovenským čitateľom, zužuje sa okruh ľudí, ktorí z nich môžu čerpať. Popri financiách je preto potrebná výchova nástupcov, podpora doktorandov a pomoc pri odbornej redakcii či sprístupňovaní vedeckých prác.

V diskusii zaznel aj príklad výskumu učiteľov slovenských škôl v Maďarsku z roku 2019. Podľa odpovedí oslovených pedagógov sa materiálne podmienky zlepšili, personálne problémy však pretrvávali. Takéto sondy majú zmysel predovšetkým vtedy, keď sa pravidelne opakujú a umožnia porovnať zmeny v čase. Rovnako dôležité je pri výskume rozlišovať slovenský pôvod, národnostnú identitu, kultúrne aktivity a skutočnú znalosť i používanie jazyka.

Keď sa slovenčina dostane na javisko

Riaditeľka Slovenského divadla Vertigo Margita Garajszká priniesla do panelu Tradície a inovácie skúsenosť, ktorá spája divadlo s vyučovaním jazyka. Deti si podľa nej slovíčka a vety osvojujú ľahšie vtedy, keď sú súčasťou deja, pohybu, hry a spoločného zážitku. Pri nácviku inscenácie ich nevnímajú ako izolované učivo: potrebujú ich, aby mohli vytvoriť postavu a porozprávať príbeh. M. Garajszká vychádzala aj z vlastnej skúsenosti. Dodnes si pamätá slovenské slová a piesne z predstavení, v ktorých ako žiačka v divadelných táboroch účinkovala. Jej starý otec ešte rozprával po slovensky, no ďalšia generácia už nemá automaticky rovnaké rodinné jazykové zázemie. Aj preto sa s deťmi počas letných aktivít venuje dramatizácii slovenských rozprávok, povestí a literárnych príbehov. Divadlo im poskytuje priestor spoznať spoločné kultúrne odkazy a aktívne s nimi pracovať.

Z jej vystúpenia vyplynulo, že živá tradícia nie je iba niečo, čo dospelí predvedú mladším na javisku. Deti majú byť spoluautormi kultúrneho zážitku a partnermi v rozhovore. Divadelná činnosť sama osebe ešte nedokazuje každodenné používanie slovenčiny v rodinách, môže však vytvárať príležitosti, aby sa jazyk spájal s radosťou, osobnou skúsenosťou a pocitom spolupatričnosti.

Krajanské médiá medzi čitateľom a algoritmom

V paneli o budúcnosti krajanskej komunikácie vystúpil konateľ Spoločnosti SlovakUm Imrich Fuhl. Pripomenul, že dosah slovenskej tlače v Maďarsku už nemožno merať iba počtom predplatiteľov. Podľa jeho skúseností papierový týždenník oslovuje najmä verné čitateľské jadro, kým internet otvoril cestu aj k ľuďom mimo tradičných slovenských obcí, k mladším generáciám a ku krajanom roztrúseným po svete. Zmena prináša nové možnosti, ale aj úlohy pre malé redakcie. Nestačí uverejniť novinový text na sociálnej sieti a čakať, že si nájde publikum. Je potrebné rozumieť tomu, kde ľudia vyhľadávajú správy, akým spôsobom ich čítajú a prečo sa k nim vracajú. I. Fuhl zároveň upozornil, že sociálne siete nesmú byť jediným miestom, kde sa uchováva dokumentácia krajanského života. Články, fotografie, rozhovory a audiovizuálne svedectvá potrebujú aj spoľahlivé digitálne archívy.

Osobitnou témou bola umelá inteligencia. I. Fuhl opísal skúsenosť s jej využitím pri kontrole novinových strán, umelá inteligencianie je však neomylným korektorom a nemá preberať zodpovednosť redaktora. Využívanie nových nástrojov musí sprevádzať ľudské overovanie faktov a transparentný prístup k čitateľovi. Konateľ Spoločnosti SlovakUm pripomenul obnovenú činnosť Komisie pre médiá, informácie a vydavateľskú činnosť pri ÚSŽZ, tvorivú školu žurnalistiky spojenú s menom Ľuda Pomichala a pripravované zdieľanie obsahu na spoločnej platforme Slovenské zahraničie.

Prezident otvoril otázku peňazí

Oficiálnu časť konferencie sprevádzali príhovory predstaviteľov Slovenskej republiky a odovzdávanie ocenení osobnostiam krajanského života. Medzi hosťami boli minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár, ministerka kultúry Martina Šimkovičová a hostiteľka konferencie, predsedníčka ÚSŽZ Dagmar Repčeková. Pre budúcnosť podpory komunít však zaznelo zvlášť dôležité posolstvo z úst prezidenta SR Petra Pellegriniho, ktorý pripomenul, že počas svojho pôsobenia na čele vlády dosiahol zdvojnásobenie prostriedkov určených Slovákom v zahraničí. Zároveň položil otázku, či súčasný rozpočet ÚSŽZ zodpovedá potrebám krajanských organizácií. Pri porovnaní starostlivosti o krajanov spomenul Maďarsko aj Českú republiku a vyslovil očakávanie, že slovenská vláda bude finančnú podporu postupne zvyšovať.

Od zámerov ku konkrétnej pomoci

Záverečné rokovanie sa sústredilo aj na pripravovanú digitalizáciu komunikácie ÚSŽZ, lepšiu informovanosť Slovákov vo svete a pomoc tým, ktorí uvažujú o návrate na Slovensko. Predstavitelia Úradu hovorili o plánovanom širšom registri Slovákov, o informačných službách aj o príprave Koncepcie štátnej politiky vo vzťahu ku krajanom do roku 2035. Išlo o predstavené zámery; ich podoba, financovanie a praktické fungovanie ešte závisia od ďalších rozhodnutí.

V záverečnej diskusii zaznela aj pripomienka, že množstvo vízií samo osebe nevyrieši konkrétne ťažkosti krajanských spolkov, škôl a ďalších ustanovizní. Pohľad zo Slovákmi obývaných oblastí Maďarska tento rozdiel dobre ukázal: potrebujeme pedagógov a ich vzdelávanie, systematický výskum a mladých odborníkov, priestor na živé používanie jazyka i médiá, ktoré dokážu osloviť a zároveň uchovať pamäť komunity. Bratislavská konferencia umožnila tieto potreby povedať nahlas. O jej výsledku rozhodne najmä to, akú konkrétnu podporu dostanú v nasledujúcich rokoch.

(-hl)

Foto: Imrich Fuhl