Keďže sme už dávno nemali správy z Peterky, obce ležiacej juhovýchodne od Budapešti, vybrali sme sa v jedno popoludnie zistiť, ako sa darí tamojším Slovákom. Privítala nás predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Alžbeta Mišániová.

- Obec po ústupe Turkov osídlilo sedem slovenských rodín z obce Iliaš (dnes súčasť Banskej Bystrice). Z historických písomných dokumentov vieme, že to boli evanjelické rodiny s priezviskami Bolčik, Hrk, Seňán, Tučný, Hrutka, Horňák a Kalina. V roku 1992, pri príležitosti 250. výročia znovuosídlenia obce, samospráva vzdala hold predkom dnešných obyvateľov formou vybudovania pomníka na hlavnom námestí, pomenovanom po niekdajšom zemepánovi Danielovi Bohušovi. Pamätník odhalila úradujúca predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Mária Jakabová, - informovala nás o slovenských koreňoch Peterčanov A. Mišániová.

Čo sa týka prítomnosti Slovákov v Peterke, od roku 1998 zastupuje ich záujmy miestna slovenská samospráva, od minulého roku pod vedením Alžbety Mišániovej. Prvým a dlhoročným predsedom voleného zboru bol nebohý Štefan Hajdu. Členkami sú zástupkyňa predsedníčky, prvovýrobkyňa Alžbeta Kalinová, bývalá pracovníčka miestneho poštového úradu Mária Seňánová a učiteľka slovenčiny na dôchodku Alžbeta Kiššová. S miestnou samosprávou majú dobré kontakty, starosta a vicenotárka sa pravidelne zúčastňujú na zasadnutí zboru slovenských poslancov a bezplatne im zabezpečujú kanceláriu. Zbor úzko spolupracuje s miestnym klubom dôchodcov a rôznymi občianskymi organizáciami. Slovenskí aktivisti v budúcnosti plánujú usporadúvať Slovenský deň v Peterke, na ktorý pozvú aj súbory z iných slovenských obcí. Podujatie sa uskutoční 16. júla, medzi vystupujúcimi budú Slováci z Maglódu, Klub dôchodcov z Mende, tanečné skupiny z Ostrihomu a z Peterky. Okrem Iliáša už dvadsať rokov majú priateľské styky aj s ďalšou obcou na Slovensku, s Veľkou Pakou, kam sa v rokoch 1946-47 presídlila časť tunajších Slovákov. Pravidelne sa stretávajú, striedavo raz v Maďarsku, raz na Slovensku. Tohoročné stretnutie na Slovensku sa z finančných dôvodov asi neuskutoční. Slovenská samospráva bude mať tohto roku k dispozícií 209 tisíc forintov zo štátneho rozpočtu, prostriedky na akcie sa bude snažiť získať z rôznych fondov. Členovia voleného zboru sa už teraz chystajú na jesenné sčítanie ľudu. V auguste usporiadajú verejné zasadnutie zboru, na ktorom o. i. vyzvú obyvateľov obce, aby sa hlásili k svojmu národnostnému pôvodu. Ako nám pani predsedníčka prezradila, v Peterke žije momentálne okolo dvetisíc osôb, približne šesťdesiat-sedemdesiat rodín je slovenských. V minuloročných menšinových voľbách sa zaregistrovalo šesťdesiatpäť osôb, ale hlasovalo len tridsaťdva. Od sčítania ľudu očakávajú lepší výsledok, podľa nich sa k slovenskej národnosti bude hlásiť sto-stopäťdesiat osôb.

- Napriek tomu, že medzi staršími sa nájdu aj takí, ktorí majú obavy a tvrdia, že zo zoznamov majú zlé skúsenosti z čias výmeny obyvateľstva, väčšina, ktorá pokladá za dôležité pretrvávanie Slovákov v tejto obci, je inej mienky. Nechápeme ani tých, ktorí sa odvolávajú na rok 1947, veď v Peterke nenútili ľudí, aby sa presídlili, u nás sa 300 rodín prihlásilo dobrovoľne. Pred tohoročným sčítaním ľudu nás čaká veľká úloha - presviedčať ľudí, poskytovať im uspokojivé informácie. Už teraz im vysvetľujme, že sa môžu smelo hlásiť ku svojim koreňom.

Alžbeta Mišániová je niekoľko mesiacov aj vedúcou miestneho klubu dôchodcov, pri ktorom úspešne pôsobí kultúrny súbor. V repertoári má maďarské a slovenské tance, piesne a je potešiteľné, že niektorí členovia, ktorí nie sú slovenského pôvodu, sa tiež naučili spievať po slovensky. Členovia sa stretávajú každý pondelok v kancelárii zboru, kde prediskutujú nasledujúce vystúpenia. Pravidelne vystupujú na rôznych kultúrnych podujatiach doma a na okolí (Maglód, Pilíš, Albertirša). Keďže už šiesty rok sú členmi Regionálneho spolku Slovákov z okolia Pešti Dolina, pravidelne dostávajú od neho pomoc pri písaní projektov do súbehov a pozvánok na vystúpenia. Majú originálne ľudové kroje. Plánujú dať ušiť brokátové sukne a vesty ďalším štyrom členkám, na čo získali z fondov stotridsať tisíc forintov.

Alžbeta Mišániová nás pozvala na prechádzku po obci, v ktorej sa nachádza niekoľko významných historických pamiatok a množstvo pomníkov. Vďaka miestnej samospráve pamätihodnosti, ako napr. kostol, obecný dom, kaštieľ či cintorín, majú informačné tabule vo viacerých jazykoch, tak aj v slovenčine. Návštevníkom poskytujú zaujímavé detaily o histórii obce. V modernej budove školy, postavenej roku 1992, sa slovenčina nevyučuje, hoci v päťdesiatych rokoch minulého storočia to bolo prirodzené. Na hlavnom námestí, v pietnom parku pred evanjelickým kostolom, postavenom v klasicistickom slohu v rokoch 1822-1830, sa okrem spomínaného pomníka na počesť prvých slovenských rodín nachádza aj drevený pamätník, odhalený roku 1997 pri príležitosti 50. výročia výmeny obyvateľstva. Vedľa sídla slovenskej samosprávy sa nachádza bohatá zbierka miestneho národopisu, kde okrem vystavených krojov a archívnych fotografií je zariadená "čistá", predná izba.

Medzi dlhodobými cieľmi poslancov slovenskej samosprávy figuruje aktivizovanie mladých ľudí, oboznámenie ich s tradíciami našich predkov, užšia spolupráca so základnou a materskou školou a táborenie s deťmi v Iliáši na Slovensku. Pre dospelých by chceli usporiadať súťaž v pečení tradičných slovenských zákuskov a ples. Samozrejme, budú sa zúčastňovať na celoštátnych a regionálnych slovenských podujatiach. S pani predsedníčkou sme sa rozlúčili v nádeji, že sa im podarí realizovať ich plány.

Andrea Szabová Mataiszová