Slovenská samospráva v Segedíne, Spolok segedínskych Slovákov a Celoštátna slovenská samospráva usporiadali 22. mája v rámci Segedínskych dní slovenské podujatia.

Programy sa začali v Dome menšín otvorením výstavy Detvianskej umeleckej kolónie (DUK) „Fujara ako hudobný nástroj vo výtvarnom umení“. Prichádzajúcich hostí vítal hlas tradičného slovenského hudobného nástroja fujary, na ktorom hral v prekrásnom detvianskom kroji oblečený výrobca fujár z Detvy Jozef Svoreň. Po nádherných stredoslovenských melódiách privítal prítomných zakladateľ DUK, rezbár, sochár a maliar Milan Malček, ktorý na začiatku svojho príhovoru predstavil Detviansku umeleckú kolóniu.

- DUK vznikla na základe Detvianskej maliarskej kolónie, ktorá existovala v Detve od roku 1901 do roku 1909. Založili ju českí študenti výtvarného umenia Jaroslav Augusta a Emil Pacovský. Deväť rokov do Detvy prichádzali v letnom období umelci, ktorí na Podpoľaní žili a tvorili. Očarila ich rázovitá hornatá krajina, prekrásni a pohostinní ľudia odetí v peknom ľudovom kroji. Diela vytvorené v tomto období vlastní Národná galéria na Slovensku a v Česku. Po sto rokoch, v roku 2001, som založil novú spoločnosť umelcov, DUK, ktorá má v súčasnosti vyše deväťdesiat členov zo Slovenska a zo zahraničia. Ročne usporadúvame okolo 40 výstav, jedno rezbárske a dve maliarske sympóziá. Chceli by sme vám predstaviť fujaru v obrazoch vytvorených umelcami DUK ako tradičný ľudový nástroj. Fujara vznikla v 17. až 18. storočí a bola výsledkom vývoja píšťal na Podpoľaní. V slovenskej ľudovej tradícií existuje viac ako 100 druhov píšťal. Fujara je najdlhšou a najväčšou európskou píšťalou. Je to dlhá, extrémne hlboko ladená píšťala s pomocným vzduchovodom. Bola nástrojom pastierov na vysokohorských lúkach a salašoch. Stala sa symbolom národnej a ľudovej tradície Slovákov. Pre jej výnimočné hudobné vlastnosti, bohatú ornamentiku a repertoár bola v novembri 2005 zapísaná do celosvetového zoznamu majstrovských diel ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO, - povedal zakladateľ DUK a vyzval účastníkov vernisáže, aby si prezreli vystavené maľby a drevorezby.

Výrobca fujár Jozef Svoreň už tridsaťosem rokov vyrába tieto tradičné hudobné nástroje. Naučil sa ich robiť od uja. Spočiatku popri hlavnom zamestnaní, bol zváračom v Podpolianskych strojárňach. Dnes je na dôchodku. Doteraz vyrezal približne tristo kusov, jeho hudobné nástroje môžeme vidieť aj počas Podpolianskych slávností na javisku. - Mamin brat chcel výrobu zanechať, aby niekto od neho prevzal remeslo, tak som sa na to dal. Naučil som sa od neho základy aj tajomstvá. Netreba k tomu nijakú špeciálnu školu, len sa treba spojiť s niekým, kto nástroj vyrába. Ujo ma naučil, ako sa robí okienko, miery a vzorec na vyrátanie dierok. V zime môže ísť učeň do hôr drevo odrezať a potom odvŕtať. Drevo treba nechať vyschnúť, a to najmenej dva roky, potom ho možno opracovať. Najčastejšie sa fujara robí z bazy, javora, jaseňa, agátu a liesky. Zdobili ju pastieri najmä motívmi kvetov, stromov, trávy a zvierat, - povedal pán Svoreň, ktorý s poľutovaním konštatoval, že jeho synovia, žiaľ, o toto remeslo momentálne nemajú veľký záujem. Zato o tradičné vyrábanie fujár je záujem, počas folklórnych slávností totiž usporadúvajú súťaž pre výrobcov fujár. Minulý rok sa na nej zúčastnilo päťdesiat majstrov, z nich bolo približne tridsať mladých.

Prezentácia slovenskej kultúry v Segeníne pokračovala na Národnostnom galaprograme na Námestí dómu. Diváci sa mohli kochať vo vystúpeniach folklórnych skupín arménskej, bulharskej, gréckej, chorvátskej, nemeckej, poľskej, slovenskej, srbskej a ukrajinskej národnosti. Galaprogram otvoril riaditeľ Domu menšín Csaba Vörös. Na javisku sa vystriedali tanečné skupiny Folklórneho spolku z obce Harta (nemecká), Bánát (srbská) a Balkán (bulharská), kapely Zeys (grécka) a Ma'isah (arménska) a sólisti Vihula Mihajlo (ukrajinská) a Halina Wilková (poľská). Slovákov reprezentoval Folklórny spolok Lipa z Budapešti so Zemplínskymi tancami. Slovenský program uzavrelo divadelné predstavenie v Kultúrnom dome Sedmokráska. Veselohrou Šestka pre šťastie potešilo divákov Slovenské divadlo Vertigo.

V dňoch 21. a 22. mája sa národnosti žijúce v Segedíne predstavili na Jarmoku na starom moste. V spoločnom stánku vystavovali propagačné materiály a poskytovali informácie o svojej činnosti. Jarmok bol jedným z najpestrejších programov. Množstvo tovarov, ale aj zábavných programov sem prilákalo ľudí nielen z okolia, ale aj zo zahraničia. Večer sa pod mostom konali koncerty maďarských popových a rockových hviezd, o ktoré bol tiež obrovský záujem.

V rámci Segedínskych dní sa uskutočnil aj Vínny festival na Széchenyiho námestí, kde vystavovalo svoje výrobky približne dvesto firiem. Záujemcov aj tu čakal rad programov, medziiným ochutnávka vín, jedál, vystúpenia amatérskych a profesionálnych kapiel a ľudová veselica.

Andrea Szabová Mataiszová