Mária Terézia bola prvá a jediná kráľovná – panovníčka, ktorú korunovali v Dóme sv. Martina v Bratislave. Nebola to korunovácia manželky kráľa, ale jej manžel František I. Štefan Lotrinský bol manželom panovníčky, ktorá nastúpila na Rakúsko – Uhorský a český trón v októbri roku 1740.

Narodila sa 13. mája 1717 vo Viedni († 29. november 1780, Viedeň), bola uhorskou a českou kráľovnou z rodu Habsburgovcov a rakúskou arcivojvodkyňou od roku 1740. Bola to jediná žena, ktorá vládla na českom tróne. Jej celý titul bol Mária Terézia, cisárovná Svätej ríše rímskej nemeckého národa, Kráľovná Uhorska, Česka, Chorvátska a Slavónska, arcivojvodkyňa Rakúska, vojvodkyňa Parmy a Piacenzy a veľkovojvodkyňa Toskánska.

Slávnostná korunovácia nemohla byť skôr, lebo Mária Terézia bola tehotná a lekári jej neodporúčali nadmerné rozrušenie, preto sa slávnosť preložila na 25. jún 1741. Kráľovnin sprievod čakala pri moste cez Dunaj, postavenom z člnov, čestná jednotka mešťanov. Z mestských veží sa ozvali fanfáry a zvony vyzváňali na privítanie vzácnych hostí. Ostrihomský arcibiskup a prímas krajiny, knieža Imrich Esterházy pod holým nebom pozdravil prichádzajúcich spevom hymny Te Deum Laudamus a potom sa sprievod pobral okolo mestských hradieb na hrad.

Ráno v deň korunovácie spŕchlo, ale potom sa vyjasnilo. Slnko nad krajinou mnohí považovali za priaznivé znamenie. Slávnosť sa začala už o šiestej hodine ráno, v Dóme sv. Martina, kde sa zišli na modlitbu magnáti. Boli tam pripravené drevené pódiá s trónmi a sedadlá pre vznešenú spoločnosť, najmä pre vysoko postavené dámy a zahraničných hostí – vyslancov. Cez omšu zaodeli Máriu Teréziu plášťom sv. Štefana a opásali ju jeho mečom. Potom ju prímas arcibiskup knieža Imrich Esterházy korunoval za uhorskú kráľovnú. Do pravej ruky jej dal žezlo, do ľavej krajinské jablko a spolu s palatínom Pálffym jej položil na hlavu korunu. V chráme prítomný zvolali: „Vivat Domina et Rex Noster“, pretože ju korunovali ako „kráľa“ a nie ako „kráľovnú“.

V roku 2011, o 270 rokov neskôr, sa popoludní o 15. hodine vydal Zámockou ulicou z Bratislavského hradu slávnostný sprievod. Dvorné dámy a dvorní páni na koňoch, vojaci a služobníctvo peši. Bubny, výkriky na počesť kráľovnej a zvedavé davy obzerali mladú panovníčku, ktorá sa stala kráľovnou vo svojich 23 rokoch. Za ňou sa na koni spolu s dcérou niesol jej manžel František Lotrinský, za ním následník trónu Jozef II. Prešli korunovačnou cestou, popod Michalskú bránu a na Hlavnom námestí začal akt korunovácie. Kráľovnú zahalili do plášťa svätého Štefana, ktorý jediný sa zachoval z dávnych čias.

Mária Terézia si ľahla na červený koberec pred oltár, pokľakli aj cirkevní hodnostári a ostrihomský arcibiskup predčítal slávnostnú prísahu. Námestím zneli slová ako: „čaká ťa krásna, ale neľahká úloha..., moc je dočasná a daná od Boha..., zničené obnovuj, obnovené zachovaj...“ Ceremoniál pokračoval prísahou, korunováciou a odovzdaním kráľovských insígnií do rúk novej panovníčky.

Deti, ktoré slávnosť sledovali sediac na pleciach otcov, mali plno otázok. Dozvedeli sa, že Mária Terézia sa v Bratislave zdržiavala často. Na poschodie hradu nešla pešo po schodoch, ale na koni. So svojím manželom – potomkom francúzskych kráľov, mala šestnásť detí. „A kde sú teraz?“ - zvedavá detská otázka nás voviedla do reality. A potom boli králi a kráľovné všetky deti aj dospelí, ktorí si sadli na slávnostný prázdny kráľovský stolec na purpurových dočasných schodoch na námestí starobylého korunovačného mesta na Dunaji.

Erika Fajnorová