Prvýkrát v histórii sa Slováci zo Srbska, Rumunska a Maďarska svorne vrátili do svojej pravlasti, aby ukázali svoj život a kultúru, ktorú zachovávajú už skoro tri storočia.

V centre hlavného mesta bolo veselo. Okoloidúcich prilákala ľudová hudba, vôňa pečenej klobásy a nielen to. Zásluhou Dolnozemcov sa v tržnici prezentovala remeselnícka zručnosť, umelecký kumšt, ako aj gastronomický fígeľ. Návštevníci si mohli pozrieť stánky s rôznymi ľudovoumeleckými výrobkami, obrazy srbských insitných maliarov z Kovačice a Pivnice, výstavu fotografií Ženy na dedine od srbskej fotografky Marije Gajickej z Nového Sadu, knižné publikácie a časopisy z vydavateľstva Ivan Krasko z rumunského Nadlaku.

Hádam najviac zo všetkého upútala dolnozemská gastronómia. V stánkoch ste si mohli zakúpiť rôzne špeciality. Slováci z rumunského Nadlaku ponúkali cestoviny, sadlovie kifle, tarhoňu, medovníky, nadlacký koláč, domáci chlieb, kysnuté halušky, údenú šunku, klobásu, slaninu, tarhoňový paprikáš s klbásou. Slováci zo Srbska núkali pirohe, opekance, palacinky, rejteša, kiflike, salovie buchtičke, brdovce, šiflíčke z Báčskeho Petrovca, sarmu z Kysáča, ktorá bola tiež jednou z najlepších jedál, guláš, šušťovníke, ťufty a vinko zo Starej Pazovy a iné dobrotky.

Najdlhší rad bol asi pri klobásach z Petrovca, Slovenského Komlóša a Békešskej Čaby. Keby Dolnozemci priniesli za vagón suchých klobás, všetko by sa predalo. Ej, veru, vedia ich dobre robiť títo Slováci! Gazdinky z Medešu priniesli znamenité herouke (fánky), ktoré kedysi ponúkali pri krste dieťaťa. Ľudia ochutnávali kapustnicu zo Sarvaša a za pečenými klobásami zo Slovenského Komlóša sa len tak zaprášilo. Zovšadiaľ sa ozývala írečitosť ľubozvučnej slovenčiny, ktorú si zachovali až dodnes. Je to jazyk, ktorý si Slováci priniesli na Dolnú zem skoro pred tristo rokmi. Takto zakonzervovaný zostal až podnes. Nachádzajú sa v ňom mnohé historizmy a archaizmy, ktoré sa dnes už na Slovensku vyskytujú ojedinele. Ako hosťujúca učiteľka slovenského jazyka a kultúry na Slovenskej základnej škole v Slovenskom Komlóši môžem potvrdiť, že je to naozaj tak. Aj keď tu neúprosne útočí asimilácia, Slováci na Dolnej zemi sa len tak nedajú, sú to veľmi milí, prívetiví a pracovití ľudia s dušou na dlani. Ich kultúru je potrebné predstaviť najmä tým, ktorí ju nepoznajú, alebo len matne o nej niekde počuli.

Atmosféru Dolnozemského jarmoku spestrili vystúpenia krajanských folklórnych súborov Detvan zo Srbska a Sálašan z Rumunska, ľudová hudba Rosnička zo Srbska, ľudová hudba Mótyánovcov zo Sarvaša, speváci a citaristky z Maďarska, harmonikári a divadelníci zo Srbska. Ľudová veselica ukončila toto nezabudnuteľné kultúrne podujatie, ktoré sa konalo pod záštitou predsedníčky vlády Slovenskej republiky Ivety Radičovej. Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák môže byť právom spokojný, veď Dolnozemský jarmok v hlavnom meste Slovenska v Bratislave splnil svoje očakávanie dúfajúc, že sa o rok opäť zopakuje.

Ľubomíra Rollová