Pestrý kultúrny program, prezentácia ľudových zvykov a tradičnej kuchyne. To všetko bolo súčasťou slávností Dňa zahraničných Slovákov.

Toto podujatie usporiadal Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) v spolupráci s hlavným mestom Slovenska.

Pamätný deň zahraničných Slovákov sa uskutočnil v deň štátneho sviatku sv. Cyrila a Metoda. Trojdňový program otvorila výstava akademického maliara Pavla Čániho, ktorý patrí medzi najznámejších slovenských maliarov zo srbskej Vojvodiny. Nasledujúci deň podujatie pokračovalo v Sade Janka Kráľa pri základom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva, ktorý pochádza z tardošského lomu v Maďarsku, je darom tamojších Slovákov a od roku 2000 skromne pripomína súčasníkom osudy Slovákov, ktorí sa z rôznych príčin vysťahovali do zahraničia. Na slávnostnom zhromaždení sa zúčastnili predstavitelia vlády Slovenskej republiky, mestskej časti Bratislava-Petržalka, slovenskí veľvyslanci v Maďarsku a Srbsku a predstavitelia krajanov z celého sveta. Početnú delegáciu Slovákov z Maďarska viedol predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, členmi boli vedúci občianskych organizácií a spolkov.

Súčasne so stretnutím sa uskutočnil Dolnozemský jarmok, ktorý sa historicky prvýkrát konal v Bratislave. Doposiaľ sa toto podujatie sústreďovalo v tradičných centrách Dolnej Zeme - v Báčskom Petrovci (Srbsko), Nadlaku (Rumunsko) a Békešskej Čabe.

Obdivovali prácu čabianskych žien

K neodmysliteľným hodnotám Dolnozemského jarmoku patrila remeselnícka zručnosť, umelecká tvorivosť či gastronomická špecifickosť. Dôkazom toho boli aj ženy z Výšivkárskeho krúžku Rozmarín z Békešskej Čaby. Ich nádherné ručné práce sú spojením nemalého umeleckého talentu a profesionálnej zručnosti, ktorú obdivovali mnohí zúčastnení. „Táto pestrá kavalkáda ma dojala. Každý človek potrebuje motiváciu a vonkajšiu silu, ktorá túto motiváciu dodáva. A to sú práve takéto podujatia,“ povedala pre Ľudové noviny Betka Husárová rod. Lehotská, učiteľka a členka krúžku Rozmarín. „Členky výšivkárskeho krúžku sú vďačné organizátorom, že zorganizovaním podujatia zožali taký úspech aj pre nás. Prežili sme nielen prospešné prezentovanie zachovanej tradičnej kultúry rôznych odvetví ručných prác. Veľký záujem bol aj o odborné fortiele a taktiež o detskú herňu,“ dodala Alžbeta Liptáková.

Varili, hrali aj spievali

Dobré jedlo, umelecká zručnosť a výborná hudba sprevádzali návštevníkov. Mohli tu okrem iného nielen počuť, ale aj vidieť výrobu obľúbeného ľudového hudobného nástroja – citary. „Dolnozemský jarmok a obľúbený dolnozemský hudobný nástroj – citara – tvorili prirodzenú „družbu”. Bolo nám milé, že diváci s láskou počúvali naše predstavenia. V rámci nich sme prezentovali čabianske, ale aj slovenské piesne iných oblastí Maďarska. Tešila ma spolupráca účinkujúcich a organizátorov v prospech zabávania záujemcov. Čabianska ružička bola prekvapená a poctená tým, že sme si mohli zaspievať na Devíne. Na Devíne spievajúc okolo studne, vidiac zaslzené oči ľudí a ich zapojenie sa do spevu spôsobilo, že sme prežili asi najlepší a najdôležitejší pocit - spolupatričnosť Slovákov bez ohľadu na miesto bydliska,“ povedala nám citaristka Tímea Teješová.

Gágorčeky aj brdovce

Svoje umenie predstavili taktiež gazdinky z Medešu, ktoré šikovnosťou rúk priťahovali obdivuhodné pohľady návštevníkov. Tí mohli na vlastné oči vidieť šúľanie gágorčekov či ťahanie rejteša. „Gastrokomando Slovákov z južného Maďarska sa potešilo, aký veľký záujem bol o ich produkty a recepty. Návštevníci dokonca smelo vyskúšali niektoré fortiele, ako napr. šúľanie gágorčekov či brdovcov. Dolnozemskej gastronómie nikdy nie je dosť. Ak by sa nám ešte otvorila možnosť, vzali by sme so sebou väčší počet ľudí, aby sa návštevníci ešte viac potešili dobrému jedlu. Ďakujeme ÚSŽZ, že sa tak starostlivo o nás postaral,“ konštatoval predseda Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku Ondrej Kiseľ.

Na svoj pôvod nezabudli

Kultúrny program vyvrcholil nasledujúci deň (6. júla) prvou púťou na Devín a uctením si štátneho sviatku Slovenskej republiky. „Podujatie umožnilo, aby sa dolnozemské vetvy slovenského národa prezentovali v hlavnom meste materinského štátu, pomohlo nám dostať sa do povedomia slovenskej verejnosti. Táto udalosť prispela k posilneniu našej identity, nabrali sme sily do ďalšej práce,“ dodal na záver predseda Čabianskej organizácie Slovákov Michal Lásik. Veľká vďaka patrí všetkým Dolnozemcom, ktorí počas troch storočí vo svojich domovských krajinách pestujú a kultivujú slovenský jazyk tvorivými aktivitami, s ktorými sa prišli podeliť do krajiny svojich predkov. Pamätný deň zahraničných Slovákov majú na pamäti aj slovenské komunity vo svete. ÚSŽZ v snahe spájať krajanov v ich rodnej vlasti tu ponúkol hodnotné kultúrne, spoločenské a gastronomické podujatie.

Lucia Kozáková