Slovenskú samosprávu v Kétšoproni vedie v tomto cykle bývalá zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová. Členkou tohto zboru je od jeho založenia, avšak doteraz v ňom nezastávala vedúcu funkciu. Koncom predošlého cyklu odišla do dôchodku a tak sa môže naplno venovať aktivitám vo svojej rodnej obci.

- Aké máte plány na nastávajúce štvorročné obdobie?

- Nechceme zabudnúť na tradičné akcie, ktoré sme organizovali doteraz. Budeme ich usporadúvať, ak na ne budú financie. Nechýba nám chuť do práce ani ochota a ľudia sa tešia na tieto akcie. Kalendárny rok odštartujeme tradične Slovenským dňom, dávnejšie sme ho volali čajové popoludnie. Žiaci pripravujú na tento deň program a vystupuje na ňom aj miestny spevácky zbor Horenka. Okrem toho sa zapájame do všetkých akcií, ktoré organizuje Békešská Čaba ako región. V lete, okolo 20. augusta, mávame obecné dni, ktoré v tomto roku plánujeme trochu rozšíriť, chceli by sme mať pri tejto príležitosti aj slovenskú svätú omšu. Našu školu prevzala cirkev a slovenský jazyk tu vyučujú inak, než v tých školách, kde sa vyučuje ako predmet. Náš zbor podporuje aj tento spôsob výučby, lebo nechceme, aby zanikla. Vyše 90 percent žiakov sa ešte stále učí slovenčinu, hoci v menšom počte hodín, ako inde. Na august sme naplánovali pre deti, ktoré sa učia slovenčinu, výlet po župe. Samospráva obce plánuje kúpiť sálaš, kde by potom zriadila národopisnú zbierku. Dúfame, že táto budova nebude príliš vzdialená od centra osady, aby sme ju mohli naplniť životom. Zapojíme sa aj do série programov tzv. Týždňa cudzích jazykov v škole a už tradične sme v apríli usporiadali miestne kolo Slovenských veršovačiek. Chceme vytvoriť pravidelné kontakty so staršími občanmi a so speváckym zborom Horenka. V záujme lepšej spolupráce plánujeme podpísať dohodu so všetkými spoločenskými organizáciami, ktoré pôsobia v osade. Vlani sme urobili vianočné posedenie pre deti, ktoré sa učia slovenčinu, a pre dôchodcov, ktoré sa celkom dobre vydarilo.

- Nakoľko sa zmenilo zloženie samosprávy?

- Len v tom, že zbor je v zmysle zákona štvorčlenný. Jedna nová členka nastúpila na miesto dvoch doterajších poslancov.

- Podporujete aj finančne spoločenské organizácie, alebo sa spoločne uchádzate o granty?

- Horenku sme aj doteraz podporovali, určitú sumu zo svojho rozpočtu sme vydelili na cestovanie zboru. Chceli by sme podpísať dohodu s čabianskou slovenskou školou, kde sú rôzne programy na výučbu jazyka, ktoré by sme radi využívali v procese vyučovania. Týmto by sme nadviazali užšie kontakty so školou, ktorú by neskôr mohli navštevovať naše deti vo väčšom počte.

Otázky kládla

Eva Patayová Fábiánová

História Kétšoproňu

Pomenovanie Kétšoproň je staroslovanského pôvodu (šopa: cieň, kôlňa, pajta). Voľakedy sa osada skladala z dvoch častí, o čom svedčí aj jej názov (v maďarčine két znamená dva). Rímskokatolícky kostol v Kétšoproni obnovili z fondov Európskej únie v roku 2004. Kostolná veža figuruje aj v erbe obce, čo svedčí o silnej viere miestnych občanov. V osade s približne 1 600 obyvateľmi žije vyše tisíc katolíkov. Podľa historických dokladov na kraji osady bolo ešte v roku 1773 vidno ruiny základov niekdajšieho kostola, ktoré rozniesli Turci do Gyuly a do Sarvaša. Súčasný kostol začali stavať roku 1937, vysvätený bol o rok neskôr. História výstavby je typická pre tú dobu: najprv sa založil dvanásťčlenný spolok na výstavbu kostola pod vedením Juraja Szásza. Kostol vybudovali z finančných príspevkov veriacich, pričinením ich usilovných rúk. Zasvätený je kráľovi sv. Štefanovi. Kétšopronský kostol je mimochodom orientačným bodom pre amatérskych letcov. Je 34 metrov dlhý, 17 metrov široký a veža je vysoká 25 metrov.

Okolo centra obce sa pomaly rozvíjala kompaktná dedina, čo vysvetľuje fakt, že okolie Kétšoproňu vábilo skôr majetnejších Békeščabanov, lebo mesto je vzdialené iba 18 kilometrov. Z kétšopronských sálašov sa postupne vytvárala dedina, až konečne v roku 1952 vznikla samostatná osada. Jej obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, ktoré dodnes zabezpečuje živobytie väčšine tunajších rodín. Najväčší rast zaznamenala osada v 70. rokoch, keď tu vybudovali kultúrny dom a materskú školu. V Kétšoproni sa pri sčítaní ľudu v roku 2001 hlásilo k slovenskej národnosti 413 osôb, k slovenskej kultúre sa viaže 373 obyvateľov, 108 pokladá za svoj materinský jazyk slovenčinu a 294 používa slovenčinu v priateľskom a v rodinnom kruhu.