Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v súčinnosti s Bratislavským kultúrnym a informačným strediskom a pod záštitou Predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie usporiadal 5. júla kultúrny program na počesť Pamätného dňa zahraničných Slovákov a oslavu 10-ročného jubilea ÚSŽZ.

5. júl sa stal pamätným dňom zahraničných Slovákov ešte v roku zrodu samostatného Slovenska, v roku 1993. Pri výbere Dňa zahraničných Slovákov brali vtedajší poslanci NR SR do úvahy aj iný sviatok pripadajúci na 5. júla – Deň sv. Cyrila a Metoda, ktorý je štátnym sviatkom SR. V znamení tohto rozhodnutia sa už tradične konala v predpoludňajších hodinách 5. júla v Sade Janka Kráľa v Bratislave spomienková slávnosť a akt vďaky a úcty Slovákom žijúcim v zahraničí. Ešte v roku 2000 bol práve tu osadený krajanmi z Maďarska darovaný 4,5-tonový monument z červeného mramoru z Tardošského lomu. Od toho roku sa tento základný kameň budúceho Pamätníka slovenského vysťahovalectva stal aj stredobodom slovenského krajanského sveta v sviatočný deň Slovákov žijúcich v zahraničí v hlavnom meste materskej krajiny.

Pri Pamätníku sa prihovorili Slovákom z viacerých štátov juhovýchodnej i západnej Európy, z Kanady i USA predseda ÚSŽZ Ján Varšo a predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský.

Ján Varšo pripomenul prítomným krajanom i hosťom, že každé zo stretnutí v sviatočný Deň zahraničných Slovákov je prejavom rešpektu k našim dejinám, ktoré vytvárali a spolutvorili naši predkovia – a to nieleniba na území súčasného Slovenska. Naopak, práve státisíce Slovákov, ktorí sa ocitli z rôznych príčin mimo územia súčasného Slovenska (po rôznych historických etapách sťahovania, vysťahovalectva, emigrácie či súčasnej ekonomickej migrácie mimo svojej vlasti prakticky už od začiatku 18. storočia, keď Slováci začali osídľovať Dolnú zem a jej oblasti v dnešnom Maďarsku, Rumunsku, Srbsku a Chorvátsku)svojím osobnostným vkladom, pracovným a profesijným fortieľom, významom a úspechmi v oblasti politiky, vynálezcovstva, vedy a techniky, ako aj spoločensko-kultúrnymi i duchovnými odkazmi, úprimne vždy prejavovali ľudský vzťah a kultúrno-duchovnú priľnavosť k ich materskej krajine – Slovensku aj v blízkej či ďalekej cudzine.

Tým sa zároveň stali aj jej dôstojnými reprezentantmi v tom najlepšom - a tak tomu je i dnes, keď Slovensko píše už 23. rok svoj úspešný príbeh samostatnosti, sú aj misionármi slovenskosti v zahraničí.

Vladimír Skalský priblížil aspekty nevyhnutnosti vzájomného dialógu krajanov so svojou materskou vlasťou – Slovenskom.Pripomenul, že Slováci žijúci v zahraničí vážiaci si prístup Slovenskej republiky a citlivo vnímajúci jej snahu o udržiavanie národného povedomia a zveľaďovanie kultúrnej a duchovnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí, predsa len pociťujú „krivdu“ v niektorých doposiaľ nenaplnených, pričom zákonne stanovených atribútov finančnej i morálnej podpory našich krajanov v záujme zachovania slovenskosti vo svete – vrátane každoročne vyčlenených prostriedkov na podporu projektov v rámci dotačného systému ÚSŽZ.

Napriek tomu, ako pripomenul V. Skalský aj slovami básnika Milana Rúfusa, zostáva dennodennou témou našich krajanov okrem ich úsilia utvárať a vytvárať vo svete pozitívny obraz ich materskej krajiny aj udržiavanie a umocňovanie ducha slovenskosti cez ich vzdelávacie, kultúrne, vydavateľské a ďalšie aktivity. Viaceré z oblastí, v ktorých Slováci vo svete prostredníctvom spolkovej a inej inštitucionálnej činnosti nachádzajú „krajanskú sebarealizáciu“ však zďaleka ešte nie sú naplnené. Krajania oplývajúci ambíciami dať znať o sebe hlasnejšie, tvorivejšie a zmysluplnejšie, sú preto pripravení v ďalšom obojstranne užitočnom dialógu so štátnymi, kultúrnymi a ďalšími spoločenskými inštitúciami na Slovensku, činnosť ktorých zasahuje aj do programovo-obsahových prienikov komunikácie s krajanmi, naďalej konštruktívne a s mierou maximálnej vzájomnej dôvery, zodpovednosti a ústretovosti, náležite spolupracovať.

Program spestrili hymnické piesne v podaní Komorného zboru Viliam Figuš Bystrý (Slováci zo srbskej Padiny) a prednesy básní Drahomíry Pechočiakovej Slovenská košeľa v interpretácii Anity Petrákovej z Padiny, a Jána Smreka Spev o domove, ktorú predniesol mladý Slovák žijúci v kanadskom Toronte Ján Karandyšovský.

Po spomienkovom stretnutí pri základnom kameni potenciálneho Múzea slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa sa konala vernisáž fotografickej výstavy Krajanské FOTO-DOTYKY na nádvorí Starej radnice. Výstava, kurátorom ktorej bol publicista a externý zamestnanec ÚSŽZ Ľudo Pomichal, zahŕňa 32 fotografií od 25 krajanov z 9 štátov. ÚSŽZ na vernisáži prezentoval však iba polovicu z fotografií, ktoré v chystanej putovnej výstave 66 fotografií zo života krajanov s názvom Krajanské FOTO-DOTYKY 2006-2015 obsiahne zaujímavý a v histórii ÚSŽZ jedinečný projekt, ktorý bude prezentovaný v štátoch Európy, a podľa plánov aj na austrálskom kontinente.

Záverečným aktom, vyvrcholením celodenného podujatia bol kultúrny program s názvom Zelená ratolesť, slovenské pozdravy spoza hraníc na Hlavnom námestí v Bratislave, na scéne Kultúrneho leta hlavného mesta Bratislavy. Scenár večerného programu zostavil vojvodinský rodák Michal Babiak, moderátorom bol Štefan Bučko. Program potvrdil bohatosť kultúrnych prejavov Slovákov žijúcich v zahraničí v rôznosti žánrov, od tradičného folklóru cez operné melódie až po divadelné umenie. Slovákov z Maďarska zastupovalo Pilíšske trio z Mlynkov, ktoré tvoria speváci Levente Galda, Melinda Černá a Tímea Galdová, na akordeóne ich sprevádzal Peter Berec.

Deň zahraničných Slovákov si pripomínajú aj slovenské komunity na celom svete – stretávajú sa, organizujú rôzne spoločenské a kultúrne podujatia. Uvedomujú si spolupatričnosť k Slovákom žijúcim nielen na rodnom Slovensku, ale aj v každom kúte sveta. Slováci žijúci v Maďarsku si okolo sviatkov – sv. Cyrila a Metoda a Dňa zahraničných Slovákov – pripomínajú Deň Slovákov v Maďarsku, ktorý sa v tomto roku uskutočnil 2. júla v Alkári.

internet/kan

Foto: internet