Dom národností (DN), Segedínske združenie národnostných samospráv (SZNS) a Národnostný zväz v Segedíne (NZS) v každom roku organizuje fašiangový ples pre príslušníkov národností, pričom organizátormi striedavo sú príslušníci vždy inej národnostnej komunity mesta. Tohtoročnými organizátormi boli Slováci.

Komlóšske piesne, čabianska zabíjačková večera a tatranský čaj

V priestoroch reštaurácie Vármegye v druhý februárový piatok početných účastníkov z radov rôznych národností v mene ich mestských strešných inštitúcii a organizácií pozdravili a popriali im príjemnú zábavu vedúci DN Attila Karsai, predseda SZNS Andreász Kosztopulosz a predsedníčka NZS Iwona Kozma-Ziółkowska. Za organizátorov sa prihovoril predseda Spolku segedínskych Slovákov (SSS) Ján Bencsik, ktorý zdôraznil, že vlani s radosťou prijali organizačné práce národnostného bálu už aj preto, lebo ich spolok minulý rok oslavoval 20. výročie svojho založenia. Teda v roku 2017 je už dvadsaťjeden rokov tomu, že so svojimi programami sú aktívne prítomní nielen na národnostných, ale vôbec na kultúrnych programoch tejto dolnozemskej metropoly. Pritom vyzdvihol, že aj termín bálu vybrali podľa starodávnych zvykov, v Slovenskom Komlóši napríklad prvé bály sa konali na Hromnice (2. februára) a prvý z nich usporiadali vždy maloroľníci vo svojom sídle. Účastníkov z radu Arménov, Bulharov, Grékov, Chorvátov, Nemcov, Poliakov, Rómov, Rumunov, Slovákov, Srbov a Ukrajincov pozdravila aj predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková aj ako predsedníčka Združenia celoštátnych národnostných samospráv.

Som presvedčená, že príslušníci rôznych národností sú oveľa silnejší, ak v prospech ochrany našich záujmov vystupujú spolu a spolupracujú aj v oblasti kultúry. Dobrým príkladom toho bolo, keď vlani na národnostných dňoch mesta Kruh priateľov Slovenského Komlóša v Budapešti (ktorého predsedníčkou je tiež A. H. Račková – pozn. autora) mohol usporiadať spoločnú výstavu s Grékmi, žijúcimi v Segedíne – uviedla predsedníčka CSSM. Otváracie prejavy spestrili aj komlóšske slovenské piesne v podaní Alíz Agódovej, na citare hrala Éva Takácsová. Mladé umelkyne boli spolužiačkami už na základnej škole v Segedíne a keďže korene Alíz siahajú do Slovenského Komlóša – jej starým otcom je známy komlóšsky básnik Juraj Dolnozemský, kým jej matkou je právnička Zuzana Agódová Antalová, od samých začiatkov tajomníčka segedínskeho slovenského spolku –, v repertoári majú aj slovenské piesne. Obe interpretky vyštudovali na konzervatóriu odbor ľudových piesní, Éva pritom získala diplom aj z hry na citare.

Po oficiálnom otvorení plesu prítomní už nemali inú „povinnosť“, než ochutnávať kulinárske špeciality, a keďže išlo v podstate o pravú dolnozemskú slovenskú veselicu, organizátori sa postarali o to, aby na stoloch nechýbala ani čabianska zabíjačková večera, ale ani typické komlóšske špricke (odpaľované fánky). Po konzumovaní populárneho alkoholického nápoja tatranského čaju – ktorý mal vyzdvihnúť tiež slovenský ráz podujatia - tanečný parket do neskorých nočných hodín už patril plesajúcim, o hudbu sa postarala skupina Stand Up!, ktorá sa v Segedíne teší veľkej obľube. Dejisko zábavy bolo vyzdobené fotografiami z dvadsaťročného fungovania SSS, zároveň momenty, zábery z ich činnosti bežali počas celého večera aj na televíznej obrazovke, pričom záujemcovia si mohli pozrieť aj zápisnicu zakladajúcej schôdze spolku, ako aj iné ich dokumenty, resp. si zalistovať v starších číslach rôznych tlačových orgánov, v ktorých sa písalo o pôsobení spolku.

Zo Slovenského klubu zaregistrovaný mestský spolok

O Spolku Slovákov v Segedíne treba vedieť, že bol založený na báze Slovenského klubu, ktorý fungoval na Katedre slovenského jazyka a literatúry na Vysokej škole pedagogickej Gyulu Juhásza. Medzi zakladajúcimi členmi spolku boli takí významní profesori tejto katedry, ako napríklad nebohí Pavol Bača, či Aladár Králik. Zakladajúcou členkou bola aj profesorka tejto katedry Katarína Maruzsová Šebová, ktorá v súčasnosti už je v dôchodku, ale stále prednáša na univerzite a venuje sa hlavne literárnej kritike slovenských prozaikov v Maďarsku. Ďalej boli medzi prvými členmi znalci dejín dolnozemských Slovákov, historik Štefan Tóth, národopisec a archivár, nebohý Pavol Komoly (Kochan), alebo obľúbená folkloristka Komlóšanov, tiež už nebohá Anna Medovarská. Ďalšiu časť zakladateľov spolku tvorili vtedajší spolupracovníci slovenského vysielania Maďarskej televízie a rozhlasu. Takými boli v tej dobe vedúci redaktor televíznej relácie Domovina, dlhoročný predseda CSSM, v súčasnosti predseda parlamentného Výboru pre národnosti Ján Fuzik, alebo súčasný predseda segedínskeho spolku Ján Bencsik. Neskôr sa k nim pridali ďalší Slováci, v najväčšom počte rodáci zo Slovenského Komlóša, ako aj z Békešskej Čaby, Pitvaroša, ale aj z iných, predovšetkým z dolnozemských, ale aj zo severných lokalít, ba aj zo Slovenska tí, ktorí sa natrvalo usadili v Segedíne. Boli a sú to ľudia, ktorí svojou činnosťou patria, resp. patrili do špičky kultúrneho, vedeckého a verejného života Slovákov v Maďarsku.

Všestranná činnosť mestského spolku Slovákov

Spolok mal vo svojej činnosti originálne iniciatívy, ako napr. nedeľná škola slovenčiny pre deti členov (v meste sa slovenčina nikdy nevyučovala v žiadnej základnej škole). Dodnes pravidelne organizujú lyžiarske zájazdy na Slovensko, o ktoré je vždy záujem aj zo strany “športovcov“ mimo Segedína. Majú veľmi plodné kontakty s rôznymi slovenskými regionálnymi občianskymi organizáciami, predovšetkým s dolnozemskými, ako aj so Slovenským divadlom Vertigo (SDV). Tak profesionálna, ako aj ochotnícka zložka Vertiga neraz hosťovala v prekrásnom meste pri Tise. Vďaka spolupráci s touto inštitúciou CSSM filmový seminár SDV po budapeštianskom dejisku už niekoľko rokov pokračuje práve v kruhu segedínskych milovníkov filmu. Spolok je členskou organizáciou viacerých domácich, ako aj zahraničných slovenských strešných organizácií a orgánov, sú pravidelnými hostiteľmi rokovaní o spoločných dolnozemských projektoch a sú aj aktívnymi účastníkmi týchto spoločných aktivít Slovákov zo štyroch štátov (Chorvátsko, Maďarsko, Rumunsko, Srbsko). Pritom aktívne sa zapájajú do kultúrneho diania Segedína, pravidelne sa zúčastňujú na národnostných programoch v rámci dňoch mesta, na ktoré pozývajú slovenské kultúrne telesá vždy z iného regiónu Maďarska, resp. zo svojej družobnej obce na Slovensku, z Polomky. A čo je azda najchvályhodnejšie, a v našich spolkoch, kluboch, organizáciách, až na malé výnimky najzriedkavejšie: pravidelne sa stretávajú v rámci autorských besied s našimi literátmi, výskumníkmi, alebo amatérskymi bádateľmi, resp. zavítala sem už aj naša redakcia na stretnutie s čitateľmi. Poslednou takou akciou segedínskych Slovákov, dva dni po vydarenom národnostnom bále, bolo stretnutie s autorom Nepravidelného slovníka komlóšskeho nárečia Jurajom Szincsokom. Ďurka báčimu v rámci besedy zagratulovali aj k jeho vzácnemu životnému jubileu, k 85. narodeninám.

CsL

Foto: autor, segedinskislovaci.hu