V polovici apríla už tretíkrát sa predstavili ročenky Slovákov z Maďarska v Bratislave.

Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM), Čabianska organizácia Slovákov, verejnoprospešná spoločnosť SlovakUm a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí usporiadali 13. apríla v Univerzitnej knižnici v Bratislave prezentáciu Nášho a Čabianskeho kalendára na rok 2018 a Slovenského svetového kalendára.

Nový priestor na usporiadanie najstarších zahraničných slovenských ročeniek bol potrebný pre veľký záujem obyvateľov Bratislavy a okolia a hoci sa teraz zdalo, ako keby nás nebolo veľa, bolo to iba zdanie. Približne šesťdesiat ľudí sa zaujímalo o naše kalendáre, ale najprv patrilo slovo spevu. Citarová skupina Strapce pôsobiaca pri Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe v zložení Agneša Priškinová, Viktória Czibuľová a Alexander Kiš navodili príjemnú atmosféru. Po nich sa prítomným prihovoril podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Peter Prochácka ocenil snahy Slovákov na Dolnej zemi o zachovanie slovenského písaného slova a ubezpečil ich, že Úrad podporuje toto úsilie.

„Pri začítaní sa do tohtoročného Nášho kalendára 2018 sa musím priznať, že som bol príjemne prekvapený nielen rozsahom tejto už tradičnej a z hľadiska dĺžky vydávania už úctyhodnej ročenky, vydávanej CSSM od roku 1950, ale aj nad neobyčajnou pestrosťou a pútavosťou jednotlivých článkov, statí, kultúrnych a spoločenských okienok z minulosti aj súčasného života Slovákov v Maďarsku,“ začal prezentáciu našej ročenky vedecký pracovník, historik a diplomat Ján Hovorka, ktorý ocenil hneď úvodné články o dvanástich obciach, ktoré kedysi obývali Slováci. V prezentácii sa zmienil o jednotlivých článkoch a vymenoval najdôležitejšie témy, ktorým sa celoštátny kalendár venuje, ako je napríklad hodnotenie činnosti prvého slovenského hovorcu v Maďarskom parlamente, pripomenutie 70. výročia založenia Zväzu Slovákov v Maďarsku, okrúhle jubileum založenia dvoch, Slovákmi obývaných miest – Malého Kereša a Békešskej Čaby, ale aj 25. výročie zákona o národnostiach, resp. účasť Slovákov v Maďarsku v udalostiach v roku 1968. No odporučil autorom a redaktorom kalendára zaujímavé témy na uváženie prípadného spracovania. „Možno povedať, že bádanie o minulosti svojich predkov je a môže byť jednou z veľmi efektívnych a nenásilných motivácií na prebudenie, podnietenie, či opätovné vytvorenie skutočného záujmu jednotlivcov z radov krajanskej mládeže, ale aj ostatných krajanov o zašlý svet svojich predkov a tým aj oživiť záujem o slovenskú kultúru, jazyk, tradície, zvyky, minulosť a prítomnosť Slovenska. Aj v radoch Slovákov v Maďarsku to môže byť zaujímavý stimul, cez individuálny výskum vývoja svojich rodov v minulosti, ktoré boli zväčša slovenského pôvodu, dospieť k pozitívnemu postoju k slovenskej kultúre, histórii, Slovensku ako takému,“ pripomenul J. Hovorka.

Čabiansky kalendár na rok 2018 predstavil Anton Paulik, ktorý ho prezentoval síce aj na Čabe (http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kultura/26062-v-beke-skej-abe-predstavili-hne-dve-kalendarne-ro-enky), ale v Bratislave vyzdvihol skoro monotematickosť kalendára, ktorý sa v tomto roku venuje 300-ročnici dolnozemskej metropoly a tiež vyzdvihol dôležitosť lokálpatriotizmu, ktorý viedol k založeniu tejto ročenky. Okrem článkov venovaných Čabe hovoril aj o rámcovom vzhľade ročenky, ktorá sa začína kalendárnou časťou, kde si čitatelia môžu pozrieť, čo ich čaká, v nej si môžu prečítať zaujímavé články a na konci môžu spolu s redaktormi zrekapitulovať predošlý rok.

O Slovenskom svetovom kalendári hovorila predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková, ktorá nezabudla pripomenúť, že ak nejaké periodikum zažije aj druhý ročník, už právom môžeme hovoriť o periodicite a v prípade tejto ročenky je to už tak. Hoci len okrajovo spomenula aj zrod predchodcu tohto kalendára z iniciatívy Anny Ištvánovej a za podpory Svetového združenia Slovákov, ktorý redigovala s nebohou riaditeľkou čabianskeho slovenského domu. Ten tohtoročný Svetový kalendár je v inom formáte, ale hrdo hlása spoluprácu krajanských slovenských spolkov a jednotlivcov z 22 krajín sveta od Nového Zélandu až po Báčsky Petrovec. Novinkou je webová stránka www.slovenskykalendar.com, na ktorej sú zverejnené všetky príspevky prvého, aj druhého ročníka Slovenského svetového kalendára.

Prezentácia kalendárov končila tradične pri stoloch, na ktorých boli naložené čabianska klobása a pilíšske zemiakovo-kapustové pagáče, ako symbol spolupatričnosti Slovákov v Maďarsku.

Eva Fábiánová

Foto: Imrich Fuhl

Fotogaléria