Dejiskom tradičnej celoštátnej konferencie Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM) pre vedúcich našich národopisných zbierok tohto roku bolo dolnozemské slovenské mesto Malý Kereš.

Duchovná a materiálna kultúra malokerešských Slovákov

V mene organizátorov účastníkov privítala riaditeľka ÚKSM Katarína Király, ktorá zdôraznila, že tieto pravidelné odborné stretnutia usporadúvajú vždy podľa požiadaviek tých, ktorí sa v nejakej forme starajú o naše národopisné zbierky. Tieto rokovania majú zmysel iba vtedy, ak sa získané poznatky v čo najväčšej miere zužitkujú aj v praxi. Zároveň informovala prítomných, že prvá konferencia vedúcich oblastných domov bola kedysi organizovaná tiež v Malom Kereši. Primátor hostiteľského mesta László Domonyi informoval prítomných o významných jubileách, akým bolo vlani 40. výročie založenia miestneho Slovenského oblastného domu a tohto roku zase Pamätný rok pri príležitosti usadenia Slovákov pred 300 rokmi v meste. Primátor dodal, že Slováci v Malom Kereši v zachovaní svojej slovenskosti to mali ťažšie, veď v porovnaní s ostatnými našimi regiónmi v okolí sa iba v tejto lokalite (a v Miške – pozn. autora) usadili Slováci. Napriek tomu si zachovali svoju kultúru, ba dokonca si vďaka svojej húževnatosti vydobyli vedúce postavenie v tomto kraji. Zároveň uviedol, že v posledných desaťročiach, žiaľ, už sú svedkami výmeny jazyka, jeho generácia ešte rozumie po slovensky, avšak už menej hovorí v materinskej reči svojich predkov. Pritom miestna slovenská komunita je veľmi aktívna, majú svoju občiansku organizáciu, národnostnú samosprávu a kultúrne telesá. Zvlášť s uznaním sa zmienil o 45-ročnej vytrvalej práci doyenky kerešských Slovákov Zuzany Gmoserovej, ktorá tiež stručne predstavila činnosť slovenského kolektívu mesta. Predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková sa potešila, že hostiteľom tohtoročnej konferencie je práve jubilujúce mesto a jeho múzeum. Pritom podčiarkla, že tak Malý Kereš, ako aj ďalšie mesto s tristoročným výročím Békešská Čaba majú podstatne väčší význam, než nadobudli vo svojom bezprostrednom okolí. Obe mestá patria totiž medzi tie lokality, kde boli silné, vitálne slovenské evanjelické komunity, ktoré sa podieľali na zakladaní ďalších významných stredísk Slovákov v dolnozemskom priestore. Ako príklad uviedla Níreďházu, ktorú založili Slováci predovšetkým zo Sarvaša, Békešskej Čaby a z Poľného Berínčoku. Menej je však známe, že napríklad skupiny Slovákov z Malého Kereša odchádzali do Vojvodiny a zakladali tam ďalšie slovenské dediny a mestá. Tamojší Slováci si dodnes pamätajú, že ich predkovia pochádzali práve z Malého Kereša – dodala A. Hollerová Račková. Zároveň vyzdvihla, že Malý Kereš oprávnene môže byť hrdý na to, ako zachováva duchovnú a materiálnu kultúru Slovákov aj v rámci jedného z najprofesionálnejších múzeí v Maďarsku.

Otvorenie konferencie spestrili ľudové piesne v podaní Slovenského národnostného speváckeho zboru a citaristov, ako aj žiačky Petry Prindlerovej.

Čarovné povolenie

Večne aktuálna téma konferencií vedúcich našich národopisných zbierok bola otázka získania oficiálneho povolenia na prevádzkovanie zbierky, na ktorú prednášala úradujúca predsedníčka Zväzu oblastných domov v Maďarsku Márta Hegedűsová Majnárová. Ako uviedla, toto odborné, občianske združenie pracuje vyše 15 rokov, medzi jeho približne 200 členskými zbierkami sú aj slovenské a môžu sa popýšiť početnými úspechmi. Treba však dodať, že mnohé z členských ustanovizní nevyhovujú požiadavkám, potrebným na získanie oficiálneho povolenia na prevádzkovanie. Prednosťou tohto občianskeho združenia je výmena skúseností, vzájomná spolupráca a pomoc členských inštitúcií, pričom Ústredné riaditeľstvo oblastných domov v Maďarsku, ktoré bolo založené pred rokom v rámci Múzea ľudovej architektúry v prírode v Senondreji (MĽAPS), je vyslovene odborným, poradným orgánom. Z požiadaviek, potrebných na získanie povolenia na prevádzkovanie spomeňme aspoň niektoré. V žiadosti o povolenie treba potvrdiť, že budova, v ktorej je umiestnená daná zbierka, je vhodná na usporiadanie stálych výstav a je vybavená buď mechanickým, alebo elektronickým ochranným systémom. Je pritom striktne vymedzená aj otváracia doba týchto zbierok, zvlášť v zimnom a letnom období, pričom je prísne určené aj to, aký odborný personál má byť zamestnaný v týchto zbierkach (buď muzeológ, alebo pedagóg s muzeálnym zameraním, resp. pracovník verejnej osvety). Tiež je ustanovené, aké činnosti musí vykonávať daný oblastný dom v súlade s Národným základným učebným plánom v oblasti verejnej osvety, resp. muzeálnej pedagogiky. Tlačivo žiadosti o udelenie povolenia záujemcovia nájdu na internetovej stránke Ministerstva ľudských zdrojov.

Možnosti prezentácie

Možnosti prezentácie daných zbierok boli témou prednášky etnografky MĽAPS Eriky Vassovej. Ak si vytvoríte jeden oblastný dom, resp. obnovíte už existujúci, je podľa mňa najdôležitejšie to, aby boli v nich prezentované osobné príbehy. Pretože darmo sú tam naše starodávne predmety, to sú už iba akési archeologické nálezy. Väčšina dnešných detí už vôbec nevie, čo je napríklad pluh (...) Práve preto sa musíme snažiť o to, aby prostredníctvom týchto exponátov boli sprostredkované aj zaujímavé príbehy, ktoré oslovia všetky generácie (...) Aby mladí pochopili odkazy týchto predmetov aj v súčasnosti, na začiatku 21. storočia. (...) Navrhujem napríklad, aby ste nakrútili rozhovory so staršími obyvateľmi, tieto zábery potom môžu byť súčasťou národopisnej výstavy, ktorá takto bude živšia a pravdepodobne vzbudí väčší záujem návštevníkov – zhrnula podstatu svojej prednášky odborníčka zo Senondreja. Pritom dodala, ako je odborníkom známe, kto sa zaoberá zriadením oblastných domov, musí striktne vymedziť, aké obdobie, resp. aký rok prezentuje daná výstava. Avšak keď sa nájde zaujímavý predmet z inej doby, ten sa môže nainštalovať dočasne v osobitnom priestore, napríklad ako exponát mesiaca.

Zbierky vystavené v atraktívnych skladoch

Depozitár vo výklade (názov tohtoročnej konferencie naráža na spôsob vystavenia predmetov) sa teší veľkej popularite práve v Pamätnom dome S. Petőfiho, ktorý v Malom Kereši tvorí jednu inštitúciu so Slovenským oblastným domom. Ako uviedla vo svojej prednáške s názvom Zbierky, prístupné verejnosti v skladoch riaditeľka múzea Ilona Kispálová Luczová, inštitúcia, ktorá už dvakrát bola múzeom roka, je jedným z najdôležitejších centier kultu básnika S. Petőfiho, v Európe jedine tu sa nachádza park sôch umeleckých prekladateľov a má nesmierne bohatú zbierku miestnej slovenskej obytnej kultúry a ľudového odevu. Práve nesmierne veľké množstvo exponátov či už Petőfiho zbierky, alebo slovenského národopisného fondu prinútilo vedenie múzea k tomu, aby vymyslelo nový spôsob sprístupnenia exponátov širokej verejnosti. Sú nimi tzv. atraktívne sklady, ktoré nie sú výstavy v klasickom slova zmysle, ale v kvalitných skriniach, vitrínach a zásuvkách so sklenenými dverami a vekami je viditeľná tá čiastka prekrásnych exponátov, ktorá pre nedostatok priestoru nemohla byť vystavená v rámci klasických exhibícii. Riaditeľka malokerešského múzea hovorila aj o tom, že úspech tohto nového modelu podnietil miestnych lokálpatriotov k zbieraniu ďalších a ďalších predmetov, občas ich už pre nedostatok skladovacích priestorov musia aj odmietnuť. Malokerešský model vystavenia exponátov v atraktívnych skladoch si mohli pozrieť pod vedením I. Kispálovej Luczovej aj účastníci konferencie, kým s pamätihodnosťami mesta ich zoznámil historik István Turán. Celodenné podujatie po kladení vencov k pamätnej tabuli Wattayovcov – ktorí zavolali pred 300 rokmi do mesta Slovákov – sa skončilo prehliadkou miestneho Slovenského oblastného domu.

Cs. Lampert

Foto: autor