Slovenská samospráva vo Veľkej Tarči 27. októbra usporiadala svoj 24. Národnostný deň. Aj v tomto roku sa podujatie tešilo veľkému úspechu, najmä kultúrny blok, ktorý sa konal v telocvični Základnej školy Oskara Blaskovitsa.

Je zvykom, že pri príležitosti Národnostného dňa organizátori v miestnom Dedinskom múzeu otvoria nejakú dočasnú výstavu. Tohtoročná expozícia zmapovala jubilejných 60 rokov existencie Kultúrneho spolku Veľkej Tarče. Pre verejnosť bola prístupná do konca októbra.

Podujatie sa začalo hymnickou piesňou Slovákov v Maďarsku a následne maďarsko-slovenskou bohoslužbou v miestnom evanjelickom kostole. Slovo Božie kázala Hilda Gulácsiová Fabuľová, ktorá poukázala na dôležitosť identity, aby ľudia vedeli a uvedomili si, že odkiaľ, kedy a ako prišli ich predkovia. Odkázala aj na dôležitosť poznania svojich koreňov, minulosti, kultúry a jej hodnôt. Spomenula aj tzv. národnostnú identitu, ktorá zahŕňa zvyky, tradície a kroje. Pokladá za prekrásne to, že generácie sa snažia zachovať toto hmotné i nehmotné kultúrne dedičstvo. „Apoštol Peter hovorí, že na to sme boli povolaní, aby sme zdedili požehnanie. My, dnešní veriaci, sme to od nášho Pána Ježiša Krista naozaj dostali, lebo vieme, že prišiel preto, aby trpel a umrel pre nás na golgotskom kríži. Keď s celým srdcom veríme, v ňom dostaneme večný život, spasenie a vykúpenie. Sme bohato obdarovaná národnosť, lebo máme okrem mnohých dedičstiev aj dedičstvo viery,” povedala, a svoju kázeň ukončila myšlienkami apoštola Petra, podľa ktorého charakteristickými črtami dokonalej Božskej lásky sú jednomyseľnosť, súcit, milovanie bratstva a milosrdenstvo. Toto je podľa slovenskej putovnej farárky duchovným ovocím.

Po bohoslužbe sa veriaci ako aj ostatní záujemcovia o kultúrny program Národnostného dňa presunuli do priestorov neďalekej Základnej školy, presnejšie do jej telocvične, kde už najmä mladí folkloristi napäto čakali na svoje vystúpenie.

Po žehnajúcich slovách nového evanjelického duchovného, pochádzajúceho z Cinkoty a farárky na dôchodku Alžbety Nobikovej sa obecenstvu prihovoril starosta obce Sándor Vilmos Rimóczi. „Vždy, keď ma poprosia o príhovor, aj keď ide o kamarátsku rozpravu, na ktorej sa voľne zamýšľame nad miestnymi problémami alebo starosťami sveta, stále zdôrazňujem, že Veľká Tarča je len jedna a nerozlučiteľná. Naša spoločnosť je silná. Na toto poukazuje aj to, že sa spolu vieme baviť a oslavovať úspešne vykonanú prácu,” povedal.

Predsedníčka Finančno-kontrolného výboru Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku ako aj predsedníčka Spolku Slovákov z okolia Pešti Dolina Zuzana Szabová najprv ospravedlnila Alžbetu Hollerovú Račkovú, ktorá sa pre služobnú cestu nemohla zúčastniť na podujatí, následne zagratulovala organizátorom, že už 24. rokov neúnavne usporadúvajú tento deň a zapriala každému príjemný umelecký zážitok.

V kultúrnom programe okrem troch telies jubilujúceho Kultúrneho spolku Veľkej Tarče, ktorý pozostáva z detskej ako aj dospelej tanečnej skupiny a z 22 ročného Ženského speváckeho zboru Venčok, na javisku vystúpilo Duo z Čívu, Martin Hubacsek na trúbke a Dominik Todorov na harmonike, ale aj čívska Tanečná skupina Trnka. Slovenskými piesňami obecenstvo očarilo spoločné vystúpenie folklórnych telies z Cinkoty a Čemeru. Obe sa rozhodli, že okrem tradícií odovzdajú aj maďarsko-slovenskú jazykovú kultúru pre mladšiu generáciu. Ich neposledným cieľom je aj to, aby odkryli dedinské tradície, snažia sa najmä o zber a spracovanie miestnych tancov a piesní. Spevokoly vystupujú spolu od roku 2012.

Od predsedníčky miestnej Slovenskej samosprávy Kataríny Slaukovej sme sa dozvedeli, že pre potešenie obecenstva s veľkotarčianskymi deťmi pripravili vystúpenie so slovenskými piesňami. Pokladá to za pokrok, aj keď, ako sama povedala, v obci vypadla výučba slovenčiny aspoň dvoch generácií. „Bohužiaľ, ešte sa nám nepodarilo získať 8 žiakov, aby sme začali s výučbou slovenského jazyka v miestnej škole, ale nevzdávame sa. Keď sa slovenčina v Čemeri ujme, veríme, že sa aj nám podarí motivovať deti a po čase ju opäť zaviesť. Škoda, že u rodičov nie je až taká obľúbená ako iné jazyky, trebárs nemčina, či angličtina. To, že slovenský jazyk sa nevyučuje v našej škole, je výsledkom niekdajšieho postoja školy ako aj samosprávy. Môžem však povedať, že v tomto cykle sme sa do značnej miery zblížili,“ dodala uvedomujúc si, že slovenské slovo a pestovanie miestnej kultúry závisí od národnostne uvedomelej mládeže.

Na tvárach obecenstva bolo po celý čas vidieť pokoj a radosť, rozjarené tetušky pri stoloch boli veľmi milé a nápomocné. Trochu som aj ja mal výčitky svedomia, že nežijem tu, nie som aktívnym členom tejto láskyplnej komunity. „Prišiel som sem s obavami, že sa budem cítiť izolovane, ale musím sa priznať, že hneď po prvých chvíľach táto bariéra padla. Pohostenie bolo perfektné a vystúpenia priam famózne. Každé teleso ukázalo naozaj to naj zo svojho repertoáru. Mne sa najviac páčilo vystúpenie detí. Takú perfektne zosúladenú detskú choreografiu som dávno nevidel,“ zdieľal môj názor Ladislav Fábián, ktorého ste mohli bližšie spoznať v našej septembrovej prílohe Lúč. Všestranný učiteľ nám prezradil, že sa mu veľmi páči hudba ako aj text hymnickej piesne Daj Boh šťastia.

Veľkotarčiansky deň pokračoval batôžkovým bálom, ale organizátori nenechali obecenstvo vyhladnúť. Krátko pred ukončením kultúrneho programu „pomocníčky“ prinášali na stoly taniere plné zabíjačkových pochúťok. Domáce klobásy a paprikové škvarky so zeleninou vystriedali zákusky všakovakého druhu. Po občerstvení už nič nezabránilo tomu, aby si domáci a hostia užili plnohodnotnú tanečnú zábavu.

Podujatie Slovenskej samosprávy vo Veľkej Tarči podporila Slovenská národnostná samospráva Peštianskej župy a Obecná samospráva.

AR

Foto: autor