V Černi usporiadali národnostný deň

V podvečer pracovnej soboty 10. novembra sa v Bakonských vrchoch niesol spev slovenských a nemeckých predkov. V Osvetovom stredisku sa stretli všetci tí, ktorí sa ešte buď považujú za Slovákov, alebo si aspoň pamätajú, že kedysi sa doma hovorilo po slovensky. Nechýbali ani starosta Balázs Turi a prednostka miestneho úradu Ildikó Fridrichová. Významného podujatia obce sa zúčastnila aj predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková. Keďže aj v okolí sú obce, v ktorých tiež bývajú Slováci alebo ich potomkovia, aj odtiaľ prišli hostia. Z Cáfáru starostka Ildikó Bálintová Schmidtová a predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy Mária Vašková. Z Jášču predsedníčka slovenského voleného zboru Veronika Trojáková Majorová.

Národnostné stretnutie na pohraničí Fejérskej a Vesprémskej župy sa však nikdy nezaobíde bez nemeckej národnosti, veď mnoho desaťročí pestujú dobré susedské vzťahy, ale aj iné, keď sú si blízko, a stretajú sa s podobnými starosťami a majú rovnaké radosti. Preto na národnostný deň, či skôr večer, prišli aj Nemci od susedov, z Bakonynány a Móru. Spoločne a ruka v ruke sa snažia zachovávať svoje národnostné povedomie. Ako povedal moderátor večera Zoltán Szabó, v Černi líder národnostného diania ako vedúci Regionálneho strediska Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku, v Budapešti zasa ako vedúci Úradu CSSM, v snahe zachovávať svoju jedinečnosť a revitalizovať národnostnú ľudovú kultúru si národnosti zakladajú a aktivizujú svoje spevácke a tanečné súbory. Zatiaľ čo v minulosti bola ľudová muzika súčasťou rodinných sviatkov, v tejto dobe je vysunutá na javisko a scénu spoločenského diania. Národnostný deň organizuje Slovenská národnostná samospráva v Černi od svojho založenia v roku 1995. Jeho iniciátorom bol vtedajší predseda miestneho slovenského voleného zboru Ján Szabó, ktorý však už nie je medzi nami. Jeho dedičstvo pestujú v Černi i naďalej. Slovenské kolektívy sa boria pre jazykovú asimiláciu s postupnou stratou svojho národnostného povedomia a takéto podujatia sú práve o tom, aby v duchu spolupatričnosti posilnili svoju identitu.

Šatky hodvábne, zamatové, kašmírové, vyšívané...

Šatky a ručníky, z bavlny, hodvábu, aj zamatu, s výšivkou i bez nej, všetky zo zbierky rodiny Szabóovcov, sme mohli obdivovať na národnostnom dni. Ako povedala riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Király, sú medzi exponátmi aj také rarity, o ktorých sa bežne vie málo. Na jednej nádherne vyzdobenej bielej hodvábnej šatke sú vyšité klasy, symbol plodnosti. Tento ručník bol predchodkyňou závoja. Každá mladucha si svoju šatku vyšívala sama a potom sa s touto bielou nádherou na sklonku života pobrala na večnosť.

Spev, muzika, tanec po našom

Zakladajúce členky speváckej skupiny Zornica Zuzana Šinková, Johana Babinková a Eva Gáspárová, sa aktívne podieľajú na zachovávaní ľudových tradícií v Jači. Aj v súčasnosti vyšívajú ručne svoje odevy. Do Černe priviezli také prastaré piesne, že ich priam museli vyhrabávať z pamätí starých materí. So súborom doslova „znášajú“ do svojej obce všakovaké vyznamenania a spolu s ľudovou muzikou Čibaj, ktorá má aj svoju speváčku Gabrielu Berkiovú Nagyovú, spievajúcu krásne po slovensky, robia dobré meno svojej obci a regiónu v povodí Galgy. Čibaj bandu, pod vedením Ladislava Herédiho, ktorý hrá prvé husle v tejto ľudovej hudbe, tvoria vynikajúco pripravení hudobníci. Názov formácie, ktorá vznikla v roku 2010, si zvolili podľa miesta konča dediny – Čibaj. S amatérskymi hudobníkmi cvičí každý týždeň učiteľ hudby z Vacovskej umeleckej školy Csaba Blaško. Medzi členmi kapely sú takí, ktorí ukončili konzervatórium, i takí, ktorí sú teraz jeho poslucháčmi. Čibaj sprevádza FS Zornicu nielen na vystúpeniach, rôznych festivaloch doma, aj v zahraničí, ale i na skúškach. Ich umenie neraz ocenili na významných kvalifikačných súťažiach, napríklad sú držiteľmi viacerých Zlatých škovránkov. K súboru sa radi pridávajú rôzni hudobní hostia, veď je to banda, ktorá nielen vynikajúco hrá, ale panuje v nej vždy dobrá nálada. Tak tomu bolo aj v Černi, lebo sa kvôli oslavám 70. výročia založenia Zväzu Slovákov v Maďarsku v Budapešti musela skupina Čibaj rozdeliť na dve. Je to len informácia zo zákulisia, účastníci národnostného dňa vonkoncom nič nepostrehli.

Detský páví krúžok v Jášči pracuje pod vedením slovenčinárky Eriky Farkašovskej tretí rok. Členmi sú aj starší žiaci, ale v Černi sa predstavili mladší školáci, ktorí predviedli pásmo detských ľudových hier. Pridal sa k nim aj rozkošný mladučký recitátor Bálint Bákor.

Spevácka skupina z Bakonynány Edelweiss (Plesnivec) zabáva miestne publikum a divákov z okolia interpretovaním nemeckých pesničiek z Nemecka i tzv. švábskych piesní minoritných Nemcov od roku 2001. Viac ako desať rokov sú stálymi účastníkmi cirkevných speváckych podujatí vo svojej domovskej dedine a sú hybnou silou obecných kultúrnych akcií. V roku 2012 vydali svoje druhé CD. Vedúcou súboru je A. Szöllősiová a na harmonike spevákov sprevádza Franz Krén.

Meno chlpatého kvietku z vysokých hôr si zvolil aj tanečný súbor z Móru. Edelweiss je 9 rokov významnou súčasťou nemeckého národnostného života Móru. Za svoju veľmi dôležitú úlohu pokladajú zachovanie tanečných tradícií nemeckej menšiny. Majú dobrý chýr, ktorý budujú v spolupráci s hudobnou zložkou v piatich skupinách, mini, detskej, mládežníckej, dospelej a seniorskej. Dôraz kladú na predstavenie niekdajších sviatočných i každodenných zvykov, hľadajú, objavujú a rekonštruujú dobové národnostné oblečenie a kroje. Ich obetavosť a vytrvalosť odmenili odborníci na vlaňajšom celoštátnom nemeckom národnostnom festivale zlatým ocenením. Vzhľadom na počet tanečných párov je seniorská skupina neprehliadnuteľná. Ich vedúca Csilla Polgárová Buzásová musí ovládať nejaké tajomstvo, lebo vo formácii sú aj muži. Takmer presná polovica členov súboru. Nielen tancujú, ale sa aj tvária, že majú z pohybu radosť. Počas poliek a valčíkov sa usmievali na svoje i cudzie partnerky a ujúkali tak neviazane, že diváci div nepopadali zo stoličiek.

O založenie Ženského speváckeho zboru v Černi sa postaralo 12 spevavých žien v roku 1974. Vďaka vynikajúcej nálade, ktorá na skúškach a vystúpeniach panovala, sa v roku 1993 pridali aj chlapi. Keďže sa začali sústreďovať na slovenské ľudové piesne, vtedy sa pod vedením predsedu miestnej slovenskej samosprávy Jána Szabóa premenovali na Slovenskú folklórnu skupinu. Tento názov nesie teleso dodnes. V súčasnosti súbor pracuje pod záštitou miestnej slovenskej samosprávy a jej vedúcou je Anna Borošová. Na citare hral Lóránd Jánosi. Sólo spievala Alžbeta Osváthová.

Záver večera patril dynamickému vystúpeniu Čibaj bandy, ktorá hrala do spevu i do tanca. Na večeru upiekol dobre známy mäsiar z Jášču Michal Rapali svoje vychýrené prasiatko. Lahôdka to bola taká dobrá, že sa ho prítomní nemohli dojesť. Sladkosti napiekli miestne ženičky.

Erika Trenková

Foto: autorka