Slovenský bál v Malej Tarči musí Slovenská národnostná samospráva v obci začať plánovať hádam aj rok dopredu.

Možno nie už na fašiangy, ale termín fašiangovej soboty na Slovenský bál, ktorý sa konal posledný februárový víkend, si museli stanoviť už v lete. Povedala to pre Ľudové noviny predsedníčka miestneho slovenského voleného zboru Katarína Szabová Tóthová. V Malej Tarči sú priestory na zábavu v miestnom veľmi populárnom Slimačom dome, ktorý je nesmierne vyťažený, preto si ho je nutné objednať s veľkým predstihom. Slovenská samospráva bola prezieravá a preto stanovili pevný termín. Museli tak urobiť z povinnosti voči verným účastníkom slovenských fašiangových bálov, ktoré už viac než jeden a pol desaťročia patria medzi najobľúbenejšie podujatia v dedine. Na batôžkový bál sa chystajú aj tí, ktorí snáď už aj zabudli, že majú slovenské korene. Priťahuje ich aj kultúrna vložka akcie. Naše, slovenský folklór v Maďarsku reprezentujúce súbory sú dosť vyťažené a preto je nutné s nimi dojednať termín vystúpení aspoň rok dopredu, rovnako ako sálu.

Na úvod bálu predsedníčka slovenskej samosprávy Katarína Szabová Tóthová privítala všetkých prítomných, vrátane starostu obce Malá Tarča Sándora Solymosiho, ktorý sa počas ostatných rokov spriatelil so zástupcami družobnej obce Beluša na Slovensku. Teraz síce výnimočne, pre rodinné dôvody, museli Belušania odriecť návštevu Malej Tarče, ale starosta sa prišiel zabaviť. Ako povedala predsedníčka, v Malej Tarči sa na fašiangy tradovalo vyzdvihnúť nové mladé panie, čerstvo vydaté mladuchy. Doslova ich chytili a zdvihli do výšky, aby ich každý videl. Hoci ona sama, keď sa dostala do Malej Tarče, už bola dlhšie vydatá, predsa ju i malotarčianskym spôsobom pozdravili, zaspomínala pani Katka.

Z Veľkej Tarče prišiel rozdávať dobrú náladu páví krúžok Venčok. Ženy zo susednej dediny sú zväčša reprezentantky zrelšej generácie, dokázali však aj spievať, aj tancovať naraz. To si žiada pľúca, najmä keď si pozrieme fotografie. V kole niesli nielen seba, ale aj pekný počet sukní na páse a čepcov a šatiek na hlave. To prezradíme len mimochodom, že Venčok má za sebou 23 liet jestvovania.

Pravidelne na otvorení bálu vystupuje miesta folklórna skupina Panónia, ktorej seniorská skupina má vďaka odbornému vedeniu Zsolta Szilágyiho a choreografky Evy Szilágyiovej Šubovej dobre zostavený program tancov z oblasti Zemplína. Súčasťou sú rytmicky plieskané mužské tance s čapášmi to na stehná, to na zadky. Klobúk dole, ako vysoko dvíhajú nohy panónski páni, bez ohľadu na vekové zaradenie. V daný sobotňajší fašiangový večer mali členovia Panónie ešte ťažšiu úlohu, lebo v krátkom časovom odstupe za sebou vystupovali hneď dvakrát. Ešte pred ôsmou sa museli podieľať na programe svojej celej viac ako stočlennej folklórnej skupiny na oslavách 26. výročia založenia formácie v X. obvode Budapešti, v Osvetovom dome Pataky v Kőbányi. Odtiaľ potom svižne, už preodetí do krojov, utekali rovno pred javisko do Malej Tarče.

Všetky vystupujúce súbory obsadili priestor pred javiskom, lebo na 6x6 metrovom javisku sa už rozložila a „zabývala“ muzika, skupina FER, ktorá začala vyhrávať do tanca ešte skôr, ako sa dostali do centra pozornosti vystupujúce súbory. Kto prišiel do sály včas, teda pred oficiálnym otvorením bálu, ten si veru mohol myslieť, že zmeškal. Muzika totiž už vyhrávala, tanečný parket bol plný tancujúcich, pri stoloch mali vybalené chutné jedlá, ľudia sa navzájom ponúkali. Účastníci fašiangového slovenského bálu sa jednoducho dobre bavili od prvej minúty. Oficiálni pozvaní dostali skvelú večeru a všetci vospolok sa zabávali do tretej rána. Skupina FER hrala nepreberné množstvo večne populárnych pesničiek zo 60-tych, 70-tych a 80-tych rokov. Možno do budúceho roku vynoví svoj bohatý repertoár aj o niekoľko slovenských piesní.

Erika Trenková

Foto: autorka