Dejiskom 19. ročníka Celoštátnej konferencie vedúcich slovenských národopisných zbierok usporiadanej Ústavom kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM) sa tentoraz stali Terany.

V mene organizátorov v budove miestneho cirkevného zboru účastníkov privítala riaditeľka ÚKSM Katarína Király. Vo svojom príhovore žartovne poznamenala, že prednedávnom sa konalo valné zhromaždenie predstaviteľov Zväzu maďarských oblastných domov, ktorí sa stretli po 16. raz, a pokiaľ ide o to, koľký raz zorganizovali Deň oblastných domov, ešte stále sú ďaleko za Slovákmi v Maďarsku. „Naše stretnutia nie sú o tom, že si sadneme do jednej miestnosti a rozprávame sa, či počúvame prednášky múdrych ľudí. My navštívime spoločenstvo, pozrieme sa na to, ako sa starajú o hmotné kultúrne dedičstvo. V poslednom čase nás zaujímajú predovšetkým etnografické zbierky, ako ich napĺňajú životom, ako dokážu muzeálnu zbierku vytvoriť tak, aby sa zhmotnila pred návšteníkmi,“ povedala riaditeľka a ozrejmila, prečo ich voľba padla na túto novohradskú obec. „V tejto dedinke žije malý slovenský národnostný kolektív. Keď sa po prednáškach prejdete obcou, uvidíte, ako sa im po získaní oficiálneho povolenia na prevádzkovanie Oblastného domu podarilo naplniť jeho priestory životom,“ dodala a vyjadrila radosť z toho, že zo 66 oblastných domov sa konferencie zúčastnila približne polovica. Účastníci pochádzali aj z radov odborného personálu, pedagógov s muzeálnym zameraním, resp. pracovníkov verejnej osvety. S radosťou predstavila nové pracovné sily v inštitúciách, pracovníčku na oddelení Kultúrneho dedičstva ÚKSM Teréziu Wéberovú Hanzovú a vedúcu oblastného domu v Baňačke, ktorý ako jediný je vo vlastníctve CSSM, Zuzanu Xéniu Szabovú.

Predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková vo svojich pozdravných slovách vyzdvihla snahu CSSM napomáhať prácu oblastných domov. „Je symbolické, že máme tak veľa zbierok, ako aj oblastných domov. Svedčí to o tom, že príslušníci našej národnosti si vážia všetko, čo zdedili po svojich predkov a starajú sa o toto dedičstvo. V poslednom čase sa často spomínajú živé národopisné zbierky a pred niekoľkými rokmi sme sa začali zaoberať tým, aby sme medzi steny týchto domov a múzeí priviedli život. Symbolické je aj to, že medzi tými hodnotami, ktoré sú zaradené do miestnych alebo župných registrov hodnôt, nachádzame aj mnohé hodnoty Slovákov v Maďarsku. Možno by sme mali viac hovoriť o tom, že tieto hodnoty vznikli zásluhou našich slovenských predkov a nám záleží na tom, aby sa na ne nezabudlo. Keď na to zabudneme my, alebo to dovolíme, nikomu na tom nebude záležať. Aj preto je dobré, že sa tu môžeme stretávať, lebo niektoré predmety tradičnej hmotnej kultúry Slovákov v Maďarsku patria medzi tie, ktoré sa oplatí zachovať. Dôležité je hovoriť aj o hodnotách nehmotnej kultúry, keďže aj do týchto registrov sa dostávajú naše zvyky, naposledy maglódsky zvyk zdobenie kostola,“ spomenula predsedníčka nášho najvyššieho voleného zboru a vyjadrila potešenie z toho, že vďaka zlepšovaniu finančných podmienok fungovania inštitúcií CSSM je čoraz viac možností na to, aby zabezpečila ešte lepšie podmienky.

Po prívete predsedníčky Slovenskej národnostnej samosprávy v Teranoch Zuzany Oczotovej sa slova ujala starostka obce Edita Brozsová. Vo svojej prednáške stručne predstavila Terany a podľa počutého treba dodať, že má rozvinutú infraštruktúru. Obec má síce len 370 obyvateľov, z ktorých polovica, patriaca k evanjelickému vierovyznaniu, je slovenskej národnosti, ale má obecnú samosprávu, materskú školu s kuchyňou, do ktorej chodí 17 detí, štátnu základnú školu s 24 žiakmi, ambulanciu všeobecného lekára pre dospelých a novorodencov. Z 250 stavieb 105 patrí medzi chránené sedliacke domy. Z miestnych jedinečných zvykov treba vyzdvihnúť „fašiangové koledovanie“, keď dievčatá pripravia pre chlapcov stužkami ozdobené klobúky, mládenci prídu k domu „vyvolenej“ zatancovať palicový tanec a pozbierané dary napokon zjedia na tri dni trvajúcom plese. V tomto čase sa pieklo kysnuté cesto so škvarkami s názvom hibáň. Ďalšou jedinečnou tradíciou je pálenie jánskych ohňov a ich preskakovanie, pričom mládež spieva.

Etnografka-muzeologička Ústredného riaditeľstva oblastných domov Szilvia Beatrix Priklerová informovala verejnosť o možnostiach získania grantov. Program Ágostona Kubinyiho Ministerstva ľudských zdrojov v prípade oblastných domov má za cieľ okrem odbornej koordinácie a monitorovania aj infraštruktúru a muzeologicko-odbornú rekonštrukciu, ktorú v prípade, že budova nemá oficiálne povolenie na prevádzkovanie, môže podať obecná samospráva. Vtedy však má aj isté záväzky na 5 rokov. Finančné prostriedky poskytuje aj maďarská vláda v Programe ľudovej architektúry, ktorý má za cieľ rekonštrukciou zachovať miestne chránené stavby. Sz. B. Priklerová považuje za negatívne vo výpise to, že rekonštrukcia musí prebiehať tradičným spôsobom, technikou, s použitím dobových materiálov.

Reštaurátorka a učiteľka umeleckého predmetu Základnej umeleckej školy K. Chována v Sarvaši Éva Fabová po svojej prednáške o reštaurovaní keramických a drevených predmetov predstavila tento proces aj v praxi.

Po slávnostnom otvorení a odborných prednáškach nasledoval krátky program miestnych žiakov, ktorý predstavoval preskakovanie ohňa, zinscenované podľa zberu významnej osobnosti slovenskej komunity v Maďarsku Štefana Lamiho.

Medzi falkultatívnymi programami boli návšteva oblastného domu, zvonice, kostola, Múzea kotúčových magnetofónov a Múzea čipiek. Napriek tomu, že väčšina atrakcií v Teranoch je v súkromnom vlastníctve obyvateľov, bolo zaujímavé vidieť, čím všetkým sa dá tzv. „dedinskú turistiku“ naplniť, lebo všetko závisí len od kreativity človeka. Po prehliadke vzácnych exemplárov si účastníci mohli pochutnať na palócskom guláši, aj na tradičných zákuskoch.

AR

Foto: autor