Starobudínske hody sú už takmer tri storočia najväčším ľudovým sviatkom tejto časti nášho hlavného mesta, ktorý sa viaže k cirkevným hodom Kostola svätého Petra a Pavla.

Pochopiteľne, terajší priebeh hodov sa vo veľkom líši od tých dávnych starobudínskych veselíc, ale ich charakteristické, základné rysy sa zachovali dodnes. Ani na terajších hodoch nemôže chýbať napríklad nedeľná svätá omša v Kostole sv. Petra a Pavla pri budínskom predmostí Árpádovho mosta. Kedysi ešte aj z Nemecka húfom sa valili príbuzní do Starého Budína, aby mohli byť účastníkmi najveselších tradičných zábav a aby pri najbohatšie prestretých hodových stoloch v roku jedli a pili tradičné starobudínske švábske jedlá a znamenité víno až do presýtenia. Tieto starobudínske hody teda nie náhodou nazývali miestni občania „Kirschen Kiritog”, čiže čerešňovými hodmi, lebo k 29. júnu, ku dňu Petra a Pavla boli čerešne vždy už celkom zrelé, ba až počerné a piekli z nich záviny. Starobudínske hody sa pochopiteľne dostali aj do literatúry. Známy starobudínsky labužník, klasik maďarskej literatúry Gyula Krúdy v jednej svojej poviedke písal o tom, že počas starobudínskych hodov „…od toho prevelikého množstva kačacích a husacích čriev, ktoré sa v takýto čas dostali do Dunaja, nemohli premávať lode s propelermi.” Druhý známy starobudínsky občan, spisovateľ Lajos Hollós Korvin venoval zväzok poviedok tejto udalosti pod titulom Starobudínske hody. On zvýrazňoval predovšetkým ráz ľudovej veselice hodov.

Kto v nedeľu, 30. júna tohto roku, zavítal na Hlavné námestie Starého Budína, sa aj sám mohol presvedčiť, že starobudínske hody po niekoľko desaťročnej prestávke i v súčasnosti sú najväčším sviatkom starobudínskych občanov. O zachovanie takmer tristoročných tradícií hodov sa od roku 1995 stará Kultúrny spolok Nemcov Starého Budína „Braunhaxler”. Do organizačných prác starobudínskej veselice sa od svojho založenia každoročne zapája aj Slovenská národnostná samospráva Starého Budína – Békášmederu. Jej zásluhou sa takto účastníci aj tohtoročných hodov na Hlavnom námestí popri nemeckej ľudovej kultúre mali možnosť oboznámiť aj so živou kultúrou našej Slovače.

Predpoludním po svätej omši v Kostole sv. Petra a Pavla na Hlavnom námestí v ozajstnej hodovej nálade otvoril sériu programov starosta Starého Budína Balázs Bús. Po ňom vrelými slovami sa poďakoval organizátorom hodov vicestarosta Verešváru (Pilisvörösvár) Gábor Pándi za to, že v tomto roku za čestného hosťa starobudínskych hodov si vybrali práve jeho mesto. K účastníkom v materinskom jazyku prehovorila aj predsedníčka obvodnej nemeckej národnostnej samosprávy Olga Neubrandtová, podpredsedníčka obvodnej slovenskej národnostnej samosprávy Edita Hortiová a predsedníčka Kultúrneho spolku Nemcov „Braunhaxler” Zsuzsanna Papová Windtová.

Na javisku po slávnostnom otvorení programov vystúpili nemecké národnostné súbory z rôznych kútov krajiny. Po nich dostal možnosť predstaviť svoje umenie v Starom Budíne už dobre známy Slovenský ženský spevácky zbor z Kerestúru (Rákoskeresztúr, XVII. obvod Budapešti). Súbor, ktorý sa od svojho založenia pod vedením Evy Gácsiovej a pod patronátom miestnej slovenskej samosprávy dopracoval na takú vysokú úroveň, že právom získal najvyššie vyznamenanie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Za našu národnosť. Súbor ani tu, v Budíne nesklamal: na vysokej umeleckej úrovni predviedol ukážku zo svojho bohatého repertoáru miestnych slovenských a maďarských ľudových piesní, ktoré onoho času v Kerestúre zaznamenal Béla Bartók. Kerestúrskymi speváčkami prednesené prekrásne slovenské i maďarské ľudové piesne právom si získali priazeň obecenstva a jeho búrlivý potlesk.

Deň hodov na Hlavnom námestí sa, samozrejme, neskončil vystúpením národnostných súborov. Záujemcovia mohli byť účastníkmi ďalších programov, vystúpenia opernej speváčky Csilly Ötvösovej, koncertu švábskej dychovej kapely Mihálya Zwickliho a jubilejného koncertu budapeštianskej populárnej speváčky Szandi. Navyše do neskorých večerných hodín nezatvorili ani strelnice, stánky s výrobkami ľudového umenia a bufety s veľkým výberom chutných jedál.

(bárkányi)

Foto: András Horti