Tretí septembrový víkend v rámci Jesenného týždňa kultúry sa obyvatelia Malej Tarče a okolia potešili bohatej programovej ponuke, v ktorej sa prezentovala aj tradičná slovenská ľudová kultúra Slovákov v Maďarsku.

Miestna Slovenská národnostná samospráva pripravila v Kultúrnom dome Slovenský divadelný večierok, inscenáciu podľa námetu čoskoro 160-ročnej veselohry Jána Palárika Drotár v podaní Divadelnej skupiny Spolku komlóšskych Slovákov. Jednoaktovka postavená na zámenách osôb a charakterov dozaista naladila záujemcov na udalosti ďalšieho dňa. „Nepočítala som s tým, že toľkí prídu na divadelné predstavenie. Privítali sme hostí z Budapešti, Cinkoty, Čemeru, Čomádu, Išasegu, Kerestúru, Maglódu, Šáre, z Veľkej Tarče i domácich. Obecenstvu sa predstavenie veľmi páčilo, všetkému rozumeli, veď komlóšske nárečie sa podobá tunajšiemu,“ skonštatovala Komlóšanka, ale tentoraz v úlohe predsedníčky Slovenskej národnostnej samosprávy v Malej Tarči Katarína Szabová Tóthová.

Gerheňové variácie

Malotarčania okrem potuliek v prekrásnom, neskorom letnom počasí sa na druhý deň mohli vybrať na Simándyho námestie, ktoré od skorých ranných hodín žilo jarmočnou atmosférou. Stalo sa totiž dejiskom troch podujatí: Folklórneho festivalu Slovákov Tulipán, Gerheňového festivalu a Dňa mesta.

Vo vkusne ozdobených stanoch tímy začali čistiť zemiaky, strúhať ich a vyformovanú zemiakovú zmes piecť na rozohriatom oleji. Bolo už len otázkou času, kedy prídu na placky prví gurmáni. Tradičný pokrm slovanských a germánskych národov si ľudia väčšinou ochutili kyslou smotanou a syrom, iní ľahko posypali cibuľou a koreninami alebo oškvarkami, podaktorí si dali špenátovú, jablkovú, či lekvárovú variáciu gerhení. Kým v ozdobených stanoch prebiehala príprava týchto gastronomických špecialít našich predkov, na postavenom pódiu sa maškrtníkom naskytla príležitosť oboznámiť sa s tradičnou ľudovou kultúrou Slovákov v Maďarsku.

Hostina plná tanca, spevu a hudby

Program Slovenského folklórneho stretnutia pod názvom Tulipán, ktoré organizuje Slovenská samospráva v Malej Tarči každý druhý rok (medzi dvoma stretnutiami sa koná Národnostné folklórne stretnutie Stužka) bol pestrý a mal čo poskytnúť každej vekovej kategórii. Predstaviteľka miestnej Slovače K. Szabová Tóthová sa ujala slovenskej moderátorskej úlohy kultúrneho programu. Tým, ktorým sa vyše štvorhodinový program zdal byť dlhý, si ponaťahovali svaly na trhoch a pri stanoch s občerstvením, deti zase mali možnosť tvoriť v remeselníckych dielňach a hrať rôzne ľudové hry.

Folklórny kolotoč naplno roztočila mladšia zložka tanečnej skupiny Panónia, z jej siedmich skupín na podujatí sa prezentovalo šesť, ale prišli aj folklórne spolky Muškát z Čuváru, Lipa z Budapešti a Rosička z Maglódu, tanečný súbor z Kerestúru a Tešedík zo Sarvaša, ako aj Kultúrny spolok Lipóta Bálóa z Čemeru. O pohladenie duše sa postaral spevácky zbor Spolku Lipóta Bálóa s piesňami, ktoré sú známe s maďarským aj so slovenským textom a členovia ženského spevokolu Kerestúr s kerestúrskymi pesničkami. Stála účastníčka domácich festivalov, ktorá je viac ako 15 rokov sólistkou rozličných ľudových kapiel, Veronika Lišková, zaspievala miestne ľudovky z vlastného terénneho výskumu. Jej krásny hlas sprevádzala kapela Banda. Každé vystupujúce teleso si od organizátorov prevzalo Pamätný list a ručne maľovaný keramický krčah s názvom podujatia.

„Myslím si, a dúfam, že slovenské folklórne stretnutie sa vydarilo. Chceli sme dosiahnuť, aby čím viac ľudí sa oboznámilo so slovenským folklórom,“ zhodnotila kultúrny program predsedníčka miestneho voleného zboru K. Szabová Tóthová a dodala, že na podujatie prišlo veľa zvedavcov, ako aj stálych priaznivcov slovenskej ľudovej kultúry.

Víťazstvo nad sebou samým je najväčší triumf

Ako pochodili predstavitelia malotarčianskej Slovače v súťaži prípravy gerhení? Stan s poradovým číslom tri, kde na veľkej plachte stálo „Po stopách našich predkov“, nikto neprehliadol. Kuchári sa od rána až do večera oddane vrteli v tejto improvizovanej kuchyni, nečudo, museli obslúžiť dlhé rady čakajúcich na vytúžené zemiakové pochúťky. „Upiekli sme vyše 550 placiek. Použili sme asi 80 kg zemiakov, 8 kg múky, 30 vajec, 80 dkg cesnaku a veľa korenín. Na povrch placiek sme dávali kyslú smotanu s rôznymi príchuťami,“ podelila sa o informácie zo zákulisia K. Szabová Tóthová. Vynaložená energia aj tentoraz priniesla úspech.

Šéfkuchár László Mészáros, poslanec Zsolt Csampa a majiteľ jazdiarne Peter Kohajda hodnotili v piatich kategóriách. V Ozdobe stanov na bronzovú priečku pomyselného trojstupňového pódia sa postavila skupina Slovenskej samosprávy, druhé miesto získali Zemiaky a prvenstvo odniesli pracovníci Mestskej samosprávy. Za Netradičnú chuť bolo odmenené Združenie ihličnatý les, Ánanda joga team a miestna pobočka politickej strany Jobbik. Za Servírovanie a estetickosť porota tretie miesto udelila skupine Simándy shop, druhé Malotarčianskym triatlonistom a prvé miestnemu Kultúrnemu združeniu KIKE. Za Pohostinonnosť bolo odmenené zoskupenie politickej strany DK-MSZP a Kultúrne združenie Bleskový tanec. Z početných účastníkov varešky sebavedome otáčajúcich členov skupín v hlavnej kategórii, v tzv. „celkovom hodnotení“ si bronz odnieslo Kultúrne združenie KIKE, pomyselná strieborná priečka patrila Slovenskej samospráve a prvenstvo si vybojovala politická strana Jobbik. Srdečne gratulujeme.

Podporovateľmi slovenských programov boli Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku a Slovenská samospráva Peštianskej župy.

AR

Foto: autor