Skala v Číve oznamuje, že pred 300 rokmi prišli prvé rodiny z hornouhorských stolíc do Čívu, aby našli nový domov, aby pevne ako tá skala, verili v lepšiu a krajšiu budúcnosť, aby zapustili hlboké korene. Odkedy osadili skalu, uplynulo ďalších 20 rokov.

Hrdo položili Čívania vence počas druhého septembrového víknedu k Slovenskému kameňu a potom sa vybrali na voze i za vozom ako aj prvé rodiny, ktoré sa v dolinke medzi vŕškami usadili. Jeden zo statných mladých mužov niesol truhlicu s nápisom Martin Kosztka. Sám síce nie je ani Martin, ani Kosztka, zato v Číve vidí nielen svoju minulosť, ale aj budúcnosť. Veď za vozom kráčal s manželkou a dvojročným synčekom. Cesta „rodiny” teraz nebola dlhá. Len symbolická. Iba od kameňa k vynovenému Osvetovému domu B. Kálmánfiho. Na kultúrny program, večeru a tancovačku.

„Ako ten kameň tvrdá pilíšska pôda má zásluhu na tom, že ani nemalé víchrice stáročí pevné a hlboké korene Slovákov na Číve nevyvrátili,“ povedala pri Pamätnej skale predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková. „Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí majú zásluhy na tom, že aj dnes sa spomína na predkov, že aj dnes si Čívania pripomínajú tú kultúru, tie tradície, ktoré priniesli so sebou ich predkovia. Želám Vám, aby to tak bolo aj naďalej, aby všetci obyvatelia tejto obce pociťovali potrebu zachovania týchto tradícií a tohto dedičstva,“ povedala predsedníčka CSSM. Položiť veniec jej pomáhala členka Valného zhromaždenia CSSM a zároveň podpredsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Číve Mária Nagyová. Prejav úcty do venca uvitý položila tiež starostka obce Bernadett Kosztková Rokolyová spolu s predsedníčkou čívskeho slovenského voleného zboru Máriou Vogyeraczkou.

Štvrťstoročie za štvrť hodiny

Oslavy 320. výročia príchodu Slovákov do Čívu však začali už o deň skôr. Oficiálne sa začalo v piatok dopoludnia, keď s veľkou slávou odovzdali Osvetový dom a knižnicu Bélu Kálmánfiho. Budova si zaslúžila rekonštrukciu a podarilo sa získať toľko peňazí, aby budovu vynovili. Ešte vždy majú čo robiť, zárubne a dvere vymeniť, práce sa však dobre naštartovali, teraz už obec neprestane. Práve tak, ako dobre sa za uplynulých 25 rokov naštartovala práca a činnosť slovenskej národnostnej samosprávy, ktorú už dvadsaťpäť rokov vedie Mária Vogyeraczká. Verejné zasadnutie v piatok podvečer poskytlo priestor na rekapituláciu činnosti za uplynulé štvrťstoročie. Hoci samospráva vykonala obrovský kus práce, jej zhrnutie zvládla predsedníčka národnostného voleného zboru za štvrť hodiny. Uviedla mnoho zaujímavých faktov z činnosti zboru za ostatných 25 rokov, napríklad informácie o kúpe Pamätného domu, o ktorý sa príkladne samospráva stará, o podpore činnosti ženského speváckeho zboru, spevokolu dôchodcov i programov, ktoré volený zbor tradične usporadúva. Predsedníčka nezabudla pripomenúť, že sa blížia voľby do národnostných samospráv, dôležitá je registrácia a kto tak ešte neurobil, má najvyšší čas.

V klube v ten istý podvečer otvorili výstavu o činnosti slovenského voleného zboru, o desaťročnej práci folklórneho súboru Trnka, ba poskytli aj dôkazy o bohatej palete slovenských svadobných krojov v Maďarsku vďaka putovnej výstave ZSM. Pričom miestne, čívske svadobné oblečenie bolo nielen na fotografiách, ale i oblečené na figurínach. Spolu s ružičkami zdobenou partou. Miestne svadobné zvyky, obliekanie nevesty dokonca zachytili Čívania aj v nádhernom fotoalbume. „Odvtedy je táto nevesta aj mojou skutočnou nevestou,“ ukázala na obrázok očarujúcej mladuchy Mária Vogyeraczká. S Vierou Hubacsekovou Komjáthiovousme sa mohli stretnúť v sobotu v krojovanom sprievode od Pamätného kameňa do Osvetového domu a na javisku inštitúcie počas kultúrneho programu. Neprezradím tajomstvo, že je – ako jej svokra i tri sestry – vychýrená speváčka. Ale to sme už aj vhupli do sobotňajších programov osláv 320. výročia príchodu Slovákov do Čívu rovnými nohami.

Pamätný dom oživili spomienkami

V dome, ktorého ostatnú časť zakúpila slovenská samospráva len prednedávnom, a zariadila v ňom okrem obytných priestorov aj dielne na pamiatku čívskych remeselníkov, baníkov, vápenkárov, vyšívačiek, čižmárov, vytvorili tiež na túto sobotu priestory na vyskúšanie ľudových odevov pre tých, ktorí na to nemajú inokedy príležitosť. Dospelí aj deti sa mohli poobliekať, hoci priznajme si, kedysi boli ľudia chudší, preto sa nie každá zmestila do sukne kroja, len si to prehodila na džínsy, a urobila vlastné fotky na pamiatku. Okrem toho sa deti zapojili do vymaľovávania vzorov na výšivky, ba aj do výroby ďalších okrás s flitrami.

Do Pamätného domu prišli aj hostia z obce Tárkány. Urobili tak v rámci programu Župnej samosprávy Komárňansko-ostrihomskej župy Kolom našej župy ideme, lebo zvyčajne sa navzájom nepoznajú obyvatelia obcí, ktoré ležia na rôznych stranách pohoria Gereče. V záujme spoznávania sa navzájom navštevujú. Tárkánčanov Čívania zobrali aj do svojej Pivničnej osady, ktorá je starostlivo obhospodárená, ponúkli ich vínom z vlastných sudov vinárskeho združenia, ba aj obedom ich počastovali. Hostia z Tárkányu sa zúčastnili tiež sprievodu od Slovenského kameňa do Osvetového domu, kultúrneho programu a po ňom nasledujúcej veselice.

Muzika vyhrávala do noci

Práve preto sa aj tancovalo do noci. Kapela Martina HubacsekaXLF vyhrávala oduševnene jednu slovenskú melódiu za druhou, Martin spieval a robil náladu, že sa Čívanom, ani ženám z Čuváru domov nechcelo. A to už mali za sebou vystúpenie na javisku aj členky Slovenského pávieho krúžku pod vedením Rozálie Keleczovej, spevácke zoskupenie Klubu dôchodcov, tanečníci FS Trnka, členky skupiny Ženský hlas z Čuváru, ktoré diriguje Johana Jancsoková. Len škôlkari, ktorí v programe vystupovali pod dohľadom Márie Vogyeraczkej a moderátorky programu, tiež učiteľky, vedúcej pedagogičky materskej školy Evy Juhászovej Somogyiovej odišli po programe domov. Nikomu však zábava do noci nebránila v tom, aby v nedeľu, napríklad speváčky Pávieho krúžku, opäť vyparádené neboli a nádherne nespievali na svätej omši. Dôstojný pán Anton Feldhofferhovoril tak dojímavo, až sa veriacim v kostole tlačili slzy do očí. Prosil Čívanov, aby si zachovali svoju slovenskú identitu, aby nezabúdali na svojich slovenských predkov. Omšu za žijúcich a zosnulých slúžil v duchu veľkého sviatku, 320. výročia príchodu prvých Slovákov do Čívu, ako spomienku na prvého katolíckeho farára Michala Ipeľa, slúžiaceho v Číve od roku 1731 deväť rokov, až kým sa nestal obeťou morovej epidémie.

Erika Trenková

Foto: autorka