Aj tohto roku si v najvyššie položenej obci Chráneného krajinného pásma Gereče v Tardoši pripomenuli slovenské tradície, ktoré v malebnej dedinke založilo pôvodné, slovenské obyvateľstvo. Tento rok sa Deň tardošských Slovákov konal 21. septembra.

Vynikajúcu atmosféru Dňa od prvej chvíle navodil dôstojný pán Ladislav Kiss – Malý, ktorý celebroval dvojjazyčnú omšu v tardošskom farskom kostole.

Výbuch smiechu v kostole

Miestny katolícky kňaz hosťujúcemu farárovi dôstojne pomáhal, ten sa mu zato odvďačil slovom, aj gestami, keď sa mu z kazateľnice poďakoval a vyzýval na prejav súhlasu. Ako napríklad v otázkach potreby priateľstva či čestnosti, nutnosti zachovávania slovenského národného dedičstva či jazyka predkov. Pán farár Zoltán Szabó, ktorý sa potom zúčastnil aj kultúrneho programu Dňa tardošských Slovákov, radosť a úsmevy rozdávajúcemu otcovi Lackovi horlivo pritakával. Tak isto mu s radosťou pomáhali z chóru členovia miestneho speváckeho zboru Gereče. Najprv ich síce musel dôraznejšie vyzvať, lebo veru speváci v bielych košeliach s čiernymi vestami a nohavicami a speváčky v belasých krojoch s krásne vyšívanými bielymi čepcami a zásterami prežívali spočiatku bázeň a len opatrne odpovedal svojím aleluja, práve tak ako aj veriaci v laviciach vyriekli svoje amen, akoby sa trošku hanbili. Potom povedal dôstojný pán niekoľko takých povzbudivých viet, po ktorých sa veriaci rozchichotali ako školáci, uvoľnili sa a nahlas odpovedali dušpastierovi na kazateľnici. Ten sa im odvďačil obidvoma palcami nahor, ako americký kazateľ. Dobrá nálada sa stala takou nákazlivou, že sa jej nával už nezastavil do noci.

Sprievodom do kultúrneho domu

Veselo pospevujúc sa krojovaný sprievod vybral z kostola do kultúrneho domu. Pridali sa k nemu veriaci i ďalší obyvatelia Tardoša, ako aj okolitých, Slovákmi obývaných obcí, Tatabáne – Bánhidy, Síleša, čoskoro aj hostia zo Slovenska, spriateleného Nitrianskeho kraja. Do spevu a kroku hral Ladislav Csanálosi, zvyčajný harmonikár speváckeho zboru Vérteš – Gereče, nositeľa množstva ocenení, medzi inými aj Zlatého škovránka Zväzu Slovákov v Maďarsku.

V kultúrnom dome sa zhostila úlohy moderátorky programu členka Slovenskej samosprávy v Tardoši Hajnalka Sárközyová Árendášová. Privítala všetkých prítomných a vymenovala sponzorov dňa. V mene Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) pozdravila účastníkov stretnutia Alžbeta Račková Hollerová. Predsedníčka nášho najvyššieho voleného zboru popriala všetkým hosťom tardošského krásneho podujatia príjemné popoludnie. Vždy je sviatkom, keď sa môžeme stretnúť a medzi sebou sa pozhovárať jazykom, ktorý sme sa naučili od svojich rodičov a starých rodičov. A. Hollerová Račková pripomenula, že tento rok je volebným, že 13. októbra budeme voliť aj národnostné samosprávy. „Tardoš je známy vo svojom prostredí aj tým, že tu skoro začali zapájať do práce aj mladšiu generáciu. Veľmi sa teším, že členkou Valného zhromaždenia CSSM sa stane aj mladá predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Erika Kissová Töröková,”dodala predsedníčka CSSM. Okrem toho vyjadrila radosť, že prípravy na národnostné voľby prebiehajú v celoštátnom meradle pokojne a že Slováci dokázali vytvoriť jednu spoločnú celoštátnu listinu. Možno to považovať za jednoznačný úspech práce za ostaných päť rokov. V Maďarsku sa to podarilo iba trom národnostiam. A. Hollerová Račková poďakovala všetkým, ktorí sa zaslúžili o zníženie napätia z rozdelenosti Slovákov v Maďarsku v minulosti. Vo svojom príhovore predsedníčka vyslovila dôveru slovenským voličom a požiadala ich, aby sa aktívne zapojili do volieb, aby išli hlasovať.

Starosta obce Tardoš Béla Csabán vo svojom príhovore tiež pripomenul, že predkovia Tardošanov boli Slováci a hoci nie všetci z terajších obyvateľov obce vedia ešte po slovensky, každý má povinnosť zachovať dedičstvo už aj tým, že sa zúčastní národnostných volieb, že sa vynasnaží udržať slovenský ráz obce.

Spev a tanec po slovensky i po maďarsky

Spomedzi vystupujúcich javisko najprv obsadili škôlkari, ktorí sa predstavili veselými detskými hrami, riekankami a pesničkami. Sami sa výborne zabávali, pričom rodičia a starí rodičia sa medzi sebou pretekali pred javiskom, kto urobí lepšie fotografie a videá o svojich potomkoch. Z vystúpenia školákov bolo zrejmé, že ich cesta veľmi skoro povedie medzi členov folklórneho súboru Červený mramor. Ba podaktorí zo žiakov základnej školy sa už teraz zvŕtajú medzi dospelými. Tanečná pedagogička Ibolya Nagyová dbá o to, aby sa jej zverenci viditeľne zlepšovali z roka na rok, a kto má možnosť vidieť ich vystúpenia, musí uznať, že sa jej to veľmi dobre darí. Sebavedome, presne a s úsmevom tancovali. Vedia, že čím lepší výkon podajú, tým skôr ich zaradia do choreografií slovenských tancov 47-ročného tardošského súboru. Červený mramor tohto roku prezentoval slovenské tance z okolia Níreďházy. Potom, ako napokon mnohé z našich súborov, tiež neodolal možnosti predvádzať maďarské tance zo Sedmohradska. Asi je v Maďarsku naozaj nutné ukázať, že vieme tancovať (ako i hovoriť) aj po maďarsky, dokonca aj po sedmohradsky...

Zo Slovenska pod vedením Silvie Vargovej z nitrianskeho Krajského osvetového strediska pricestovali na Deň tardošských Slovákov starí známi z Bádic. Folklórna skupina Bádičanka pod vedením Margity Arpášovej má 10 členov a združuje ľudí s dobrým srdcom zaujímajúcich sa o folklór a zachovávanie ľudových tradícií. Predviedli pásmo žatevných zvykov a odovzdávania žatevného venca gazdovi. Ženská spevácka skupina Rozmarín z Pohraníc vznikla pred šiestimi rokmi pri Základnej organizácii Jednota. Tvorí ju 7 členov, majú aj svojho harmonikára, a vedie ju Eva Čuláková. V repertoári majú aj slovenské, aj maďarské pesničky.

Ženská spevácka skupina zo Štitár zaspievala pesničku spod štitárskych vrchov, ktorá je piatackým učivom v školách v Maďarsku, ale aj zábavné spievané prekáračky. Ženy trochu zaskočilo, že sa obecenstvo smialo a tlieskalo počas jednotlivých slôh, neboli na to zvyknuté, preto sa na konci publiku poďakovali pridaním ďalších piesní a privolaním všetkých spevákov do kola pred javiskom. Náhle akoby všetci diváci vybehli pred pódium a v hľadisku zostali len tí, ktorí fotografovali a nakrúcali video. Dojemné chvíle utužili už existujúce priateľstvá a podnietili vzplanutie iskier nových kamarátstiev.

Po vynikajúcom programe ani nemohol večer skončiť ináč, než tancovačkou. Vérteš expres pod vedením Ladislava Csanálosiho vyhrával jednu slovenskú nôtu za druhou. Kto netancoval, ten aspoň spieval. A to tiež patrí k tradícii Dňa tardošských Slovákov, že pred polnocou sa zábava nekončí.

Erika Trenková

Foto: autorka