luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

Predstavitelia slovenských médií v Maďarsku sa zišli v Mlynkoch

NovStret19-01

Deň slovenských novinárov v Maďarsku sa viaže k prvému vydaniu týždenníka Ľudové noviny.

V Stredisku pilíšskych Slovákov v Mlynkoch v organizácii Neziskovej verejnoprospešnej spoločnosti SlovakUm s. r. o., našej redakcie a Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) sa 4. októbra zišli pracovníci médií, redaktori, reportéri, publicisti, moderátori a fotografi z tlačených či elektronických masovokomunikačných prostriedkov, aby v slávnostnom a tvorivo-pracovnom duchu prediskutovali budúcnosť slovenských médií v Maďarsku: 63-ročného týždenníka Ľudové noviny, o 27 rokov mladšej relácie Domovina z produkcie MTVA a Slovenského vysielania Maďarského rozhlasu, ktoré existuje od roku 1974.

Málo odborníkov z radov slovenskej inteligencie

Prítomných privítala šéfredaktorka najstaršieho tlačeného periodika Slovákov v Maďarsku Eva Fábiánová a odovzdala slovo predsedníčke CSSM Alžbete Hollerovej Račkovej. „Budeme musieť robiť cieľavedomejšiu kampaň medzi gymnazistami a propagovať univerzitné štúdium na Slovensku, lebo onedlho nebudeme mať nielen novinárov, ale ani knihovníkov, historikov, archivárov a iných odborníkov, ktorým môžeme poskytnúť miesto v našich inštitúciách,“ poznamenala v príhovore predsedníčka najvyššieho voleného zboru. Bývalá šéfredaktorka nášho týždenníka vyjadrila skepsu v súvislosti s vplyvom CSSM na verejnoprávne médiá. „Nedá sa tolerovať to, že sa nezlepšujú, ale zhoršujú podmienky na prípravu programov a v tejto oblasti sa prejavuje nedostatok úcty k práci, ktorú naši novinári vykonávajú,“ doplnila predsedníčka. (CSSM je inak vlastníkom jedného z dvoch slovenských národnostných týždenníkov vo svete).

NovStret19-02

Vrátiť sa a držať sa svojich koreňov

„Ľudové noviny sú veľmi ilustratívne, pokiaľ ide o akcie, ktoré sa v slovenskom prostredí v Maďarsku konajú. [...] Mladá generácia je iná akí sme my, alebo boli naši predchodcovia. Celý svet sa mení. Dôležitejšie je sústreďovať sa na základné veci a povzbudzovať mladých v presvedčení o tom, že ich činy na národnostnom poli majú význam a zmysel,“ povedal veľvyslanec Slovenskej republiky v Maďarsku Pavol Hamžík a konštatoval, že pokladá za osožné akcie, ktoré sa konajú na Slovensku, či už ide o tábory, výlety, stretnutia a schôdze. „Vzťahy medzi krajinami na politickej úrovni sú dobré, ale majú svoje rezervy. Chýba tam určitý stupeň dôvery, napriek tomu, že niektoré sú prekonateľné s úprimnosťou a otvorenosťou. Myslím si, že Slováci a Maďari by sa mohli zblížiť ako Slováci s Čechmi, veď dobre sa poznáme, žijeme tu, vzájomne sa potrebujeme a susedmi budeme vždy,“ pokračoval v myšlienke. Veľvyslanec vyjadril ochotu pomáhať v súčinnosti s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) v rámci komunikácie s verejnoprávnou inštitúciou RTVS o možnom hľadaní spôsobu, ako sprístupniť slovenskej národnosti sledovanie televíznych programov verejnoprávnej stanice. V následnej diskusii k tejto téme predstavitelia ÚSŽZ informovali o tom, že problematika verejnoprávnosti médií v Slovenskej republike by mala byť zahrnutá v novej Koncepcii politiky SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na roky 2021-2025.

Od správy treba oddeliť hodnotiaci aspekt

V tvorivo-pracovnej časti programu odzneli tri odborné prednášky. Konateľ spoločnosti SlovakUm s. r. o. Imrich Fuhl vystúpil na tému Verejnoprávnosť a slovenské médiá. „Verejnoprávne médium je označenie média, ktoré má príjem z verejných peňazí a právne definovaný rozsah a povinnosti. Cieľom ich prevádzkovania je zabrániť zneužitiu médií politickými stranami a podporiť médiá ako štvrtý pilier demokracie,“ povedal. Vydavateľ nášho týždenníka podotkol, že čitatelia národnostnej tlače mu vytýkajú nedostatočnú pestrosť žánrov. I. Fuhl v závere svojej prednášky zhrnul formulácie Valného zhromaždnenia CSSM, ktorými sa jediný týždenník Slovákov v Maďarsku riadi. Podľa nich Ľudové noviny sa aj naďalej budú snažiť informovať v žánrovo rôznorodom spravodajsko-publicistickom štýle, šíriť medzi príslušníkmi slovenskej národnosti v Maďarsku kultúrno-duchovnú identitu a slovenské národné povedomie na princípoch objektivity, pravdivosti a nezaujatosti, ako aj snahu prezentovať sa a propagovať aktivity slovenskej národnosti a objektívne, nestranne a bez predpojatosti informovať o každej iniciatíve, ktorá slúži na prospech Slovákov v Maďarsku.

NovStret19-03

Slovenská stopa v Maďarsku pretrváva

Publicista a pracovník ÚSŽZ pre oblasť médií a člen Redakčnej rady Ľudových novín Ľudo Pomichal prispel tematickým pohľadom Čo znamená byť národnostným novinárom? „S čím sa tvorivý národnostný novinár – publicista v súčasnosti, aj po najbližšie roky musí boriť, aby, ak má byť príbeh úspešný, sa raz on, ako aj slovenská pospolitosť od Pilíša po Dolnú zem mala v Maďarsku čomu tešiť, čím pookriať,“ nadhodil rečnícku otázku Ľ. Pomichal. Pri jej výklade sa opieral o doterajšie skúsenosti a priezor kvality, existencie a osudovosti publicistických žánrov v kľúčovom tlačenom médiu v našich končinách. Uznávaný publicista vo svojej prednáške spomenul niekoľko téz, ktoré by z časopiseckej publicistickej tvorby mohli generovať kvalitné žurnalistické počiny. Pre jazykový vývoj v slovenskej komunite v Maďarsku pokladá za dôležité, aby publicistika v Ľudových novinách, ich prílohe Lúč, ako aj v kalendárovej tvorbe, bola stále viac objavná a originálna, aby žurnalistika nereprodukovala a nesprostredkovávala iba videné a zažité, ale aby nebojácne, kriticky, s autorským vkladom, myšlienkovo a názorovo zhodnocovala a posúvala národné povedomie a individuálne sebavedomie Slovákov v Maďarsku. Podľa Ľ Pomichala prejavy živej komplexnej publicistiky musia ísť ruka v ruke so žánrovou pestrosťou, postupne sa musia kryštalizovať náročnejšie publicistické žánre – príbehová reportáž či črta ako nadčasové atribúty náročnej mienkotvornej publicistiky, v ktorej autor odkrýva netušené, vyjavuje objavené a podčiarkuje životom potvrdené. Člen našej Redakčnej rady pokladá za dôležité preklenúť spôsoby tzv. hlavného mediálneho prúdu, v ktorom zľahčovanie problému a informačná naivita bez spätnej väzby vytvára pôdu pre nekompetentnosť, od ktorej je iba krok k bulvárnej. Pokračujúc v slede myšlienok Ľ. Pomichal sformuloval závažné otázky s kým a ako tieto tézy docieliť. „Prečo a ako sa zrodí v mladom človeku so slovenskou jazykovou výbavou, že si chce vybrať za svoje poslanie, možno aj povolanie byť osožným svojej komunite – teda Slovákom v Maďarsku? Hoci práve tým, že dokáže obratne narábať so slovenskou rečou a náležite ju aj uplatňovať a prezentovať v písomnom či ústnom prejave? Ak už je voľba daná – čo všetko musí prekonať, s čím sa popasovať, aby dospel k cieľu? Ako mu dokáže vytvoriť na tejto naozaj tŕnistej ceste plnej prekážok podhubie nielen jeho domovská krajina – Maďarsko, ale aj materská domovina – Slovensko?“

NovStret19-04

Zvyšovanie jazykovej úrovne

Posledná prednáška bola od jazykového redaktora nášho týždenníka. Tému „Jazyková úroveň v Ľudových novinách“ načrtol Gregor M. Papucsek v krátkom písanom príspevku, ktorý prečítala E. Fábiánová. Upriamil pozornosť na potrebu zdokonaľovania sa v slovenskom jazyku aj prostredníctvom multimediálnych zdrojov, čítaním slovenskej tlače, sledovaním programov slovenských televízií a rozhlasu cez internet, ktorý je dostupný všetkým a všade.

Témy príspevkov boli nanajvýš aktuálne a upriamili pozornosť na nedostatky nielen nášho periodika. Následná debata sa vyvíjala v tvorivom duchu, čo môže prispieť ku skvalitneniu práce slovenských novinárov v tlačených či elektronických médiách v Maďarsku.

AR

Foto: Andrea Kiššová