Tohtoročné odovzdávanie cien a Pamätných listov Samuela Tešedíka sa uskutočnilo 11. októbra vo veľkej sále Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a kolégia v Békešskej Čabe pri príležitosti Svetového dňa učiteľov, ktorý v roku 1994 UNESCO určilo na 5. október ako pripomienku na Chartu učiteľov – Odporúčania o postavení učiteľov, podpísanej v tento deň pred 53 rokmi.

O živote a diele všestrannej osobnosti, ktorej názov nesie cena, na úvod vystúpila Kristína Sudová, doktorandka historických vied pri ELTE v Budapešti a odborná spolupracovníčka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, následne prvý podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku a podpredseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Pavel Hlásnik predstavil štatút Ceny Samuela Tešedíka.

Porotu na čele s riaditeľkou hosťujúcej výchovno-vzdelávacej inštitúcie Editou Pečeňovou tvorili predstavitelia troch susedných krajín – Mária Katarína Hrkľová, Mária Andrášiková, Ľudmila Šomráková, Svetlana Zolňanová, Pavel Hlásnik a Janko Havran. Na pracovnom zasadnutí 7. septembra sa rozhodli v tomto roku Cenu Samuela Tešedíka udeliť Kataríne Čamborovej zo Slovenska za celoživotné dielo ako významný príspevok trvalej hodnoty pre rozvoj slovenskej vzdelanosti v zahraničí, Jurajovi Súdimu zo Srbska za mimoriadnu voľnočasovú činnosť vyvíjanú pre deti a mládež v slovenských komunitách v zahraničí, Jánovi Kukučkovi z Rumunska, ako aj Monike Szelényiovej z Budapešti za didakticko-metodickú prácu vykonávanú v prospech vzdelávania v slovenskom jazyku v zahraničí. M. Szelényiová si z objektívnych dôvodov nemohla prevziať cenu, ktorú tvorí Pamätná medaila, diplom a finančný príspevok, ale zriaďovatelia poverili odovzdaním ocenenia predstaviteľov Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku pri inej vhodnej príležitosti.

Pamätný list Samuela Tešedíka za vzornú reprezentáciu školy na súťažiach národnostných škôl v domovských krajinách alebo v zahraničí porota tohto roku udelila Jaroslave Števkovej zo Srbska, ďalej Márii Karolíne Bonteovej z Rumunska za prínos a tvorivosť v oblasti výchovno-vzdelávacej práce s deťmi a mládežou v komunitách zahraničných Slovákov a spomedzi našich pedagógov Sarvašanke Zuzane Čičeľovej Korbeľovej.

Kultúrny program tvorilo 11 blokov. S hudobným pásmom vystúpili študenti Umeleckého odborného gymnázia Bélu Bartóka v Békešskej Čabe.

Z radu vzácnych hostí sa prihovorili predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo, predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Libuška Lakatošová, P. Hlásnik, odborná referentka odboru rozvojovej pomoci a služieb pre zabezpečenie medzinárodnej spolupráce sekcie medzinárodnej spolupráce a európskych záležitostí Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Věra Guthová a ku gratulantom sa pripojil aj bývalý generálny konzul SR v Békešskej Čabe Igor Furdík.

Po slávnostnej recepcii sa v Áchimovej sieni Slovenského oblastného domu v Békešskej Čabe konalo divadelné predstavenie Manželské hry v naštudovaní Spišského divadla, v réžii Michala Babiaka. Hra dvoch partnerských dvojíc, ktorej autorom je Slovinec Matjaž Zupančič, bola avizovaná trefne: „Každá palica má dva konce - aj palica manželskej nevery“.

Vyhodnotenie realizovaných spoločných aktivít a dohoda o plánovaných projektoch Slovákov z Maďarska, Rumunska a Srbska bolo témou neverejného rokovania slovenských organizácií týchto krajín a zástupcov z materskej krajiny, ktoré sa tiež konalo tento deň. O tejto diskusii sa čoskoro dočítate aj na stránkach nášho týždenníka.

AR

Foto: autor

Laudácia na Moniku Szelényiovú

Monika Szelényiová pochádza zo Slovákmi obývanej dedinky Čuvár (Csővár), kde skončila aj základnú školu. Už ako dieťa chodila so svojimi rodičmi, ktorí sa aktívne zapájali do pestovania slovenskej kultúry, na rôzne vystúpenia, takže od malička sa stal jej záľubou slovenský folklórny život.

Po skončení základnej školy začala študovať' na slovenskom gymnáziu v Budapešti. Po maturite pokračovala v štúdiu na Pedagogickej vysokej škole v Ostrihome, popri štúdiu navštevovala doškoľovania pre choreografov slovenských tancov.

Od septembra 1979 sa zamestnala ako učiteľka prvého stupňa v rodnej dedinke, kde vyučovala v spojenej triede 2.- 4. ročník. Tu založila slovenský tanečný súbor pre mládež. Okrem výchovno-vzdelávacej činnosti sa zaoberala pestovaním slovenskej kultúry, spoznávaním slovenských dedín v Maďarsku.

V roku 1980 sa vydala a presťahovala sa s manželom do Budapešti. V školskom roku 1980/1981 pracovala vo Veľkej Tarči, kde popri práci učiteľky vykonávala aj vychovávateľskú činnosť' a viedla slovenský detský tanečný súbor.

Od roku 1981 bola zamestnaná ako učiteľka na prvom stupni Všeobecnej slovenskej školy v Budapešti, kde okrem vyučovania dostala za úlohu viesť tanečný krúžok, ktorý prezentoval školu medzi Slovákmi v Maďarsku. Aj vďaka týmto kultúrnym zájazdom stúpol počet žiakov, z ktorých vyrástla generácia v súčasnosti aktívnych kultúrnych, mediálnych, samosprávnych pracovníkov komunity Slovákov v Maďarsku.

V slovenských školách v Maďarsku odpracovala 40 rokov. Okrem pedagogickej činnosti sa venovala aj písaniu školských projektov, organizovaniu školy v prírode, táborov na Slovensku. Ako dlhoročná vedúca predmetovej komisie prvého stupňa vždy dbala o to, aby sa školské výlety organizovali aj s cieľom spoznávať Slovákmi obývané obce a mestá. Niekoľkokrát sa s jej pomocou podarilo zorganizovať aj výmenu medzi žiakmi slovenskej školy v Budapešti a žiakmi z dedín, kde sa vyučuje slovenčina ako predmet. Pri významných jubileách školy bola vždy autorkou a spoluorganizátorkou kultúrnych programov.

V roku 1990 so Zuzanou Hollósyovou a Evou Szilágyiovou Subovou založili tanečný súbor Prameň a Pramienok. V roku 2001 sa Prameň premenoval na Lipu a predsedníčkou súboru sa stala Monika Szelényiová a umeleckou vedúcou Eva Subová Szilágyiová.

Popritom kládla veľký dôraz aj na sebavzdelávanie. Každý rok sa hlásila na kurzy slovenského jazyka na Slovensko a na doškoľovania choreografov pre zahraničných Slovákov, ktoré organizovala Matica slovenská. Na týchto školeniach získala dobrých priateľov zo zahraničia. Aj tieto svoje kontakty využila pre školu, veď vďaka jej priateľom z Huy v Belgicku sa naši žiaci dostali aj do Belgicka a do Francúzska.

So súborom sa zúčastnila na rôznych festivaloch v celom Maďarsku, tiež na Slovensku, v Srbsku a v Poľsku. Písala mnohé projekty a získaním financií sa mohli napríklad obnoviť' kroje. Pozvaním choreografov zo Slovenska sa šíril repertoár súboru, počas leta sa organizovali tanečné tábory v Maďarsku a na Slovensku.

V roku 1998, keď vznikli slovenské samosprávy, od samého začiatku bola poslankyňou a neskôr podpredsedníčkou v ôsmom obvode, pritom aj členkou Slovenskej samosprávy Budapešti.

V roku 2000 bol založený spevácky zbor Ozvena, v ktorom spievala päť rokov.

Od roku 2014 je predsedníčkou Slovenskej národnostnej samosprávy vo Františkove a členkou kultúrneho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Ako predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy vo Františkove sa pravidelne snažila finančne podporovať kultúrny a mimoškolský život žiakov našej školy. Kládla dôraz na to, aby sme udržiavali kontakty s obcami v materskej krajine, s ktorými máme podpísané dohody o vzájomnej spolupráci — Mojmírovce a Spišské Hanušovce. Vďaka tomu organizuje výlety pre budapeštianskych Slovákov na Slovensko.

Už vyše dvadsať' dokov sa zúčastňuje aj slovenského náboženského života v Budapešti. Je presbyterkou Slovenského evanjelického zboru v Budapešti.

Rada navštevuje kultúrne podujatia a akcie organizované pre Slovákov v Maďarsku. Monika Szelényiová vykonávala svoju výchovnovzdelávaciu prácu dlhé roky na vysokej úrovni.

Pri príležitosti jej odchodu do dôchodku, ako poďakovanie za jej dlhoročnú prácu vykonávanú v prospech Slovákov v Maďarsku sme ju nominovali aj v mene pedagogického zboru Materskej školy, všeobecnej školy, gymnázia a kolégia s vyučovacím jazykom slovenským na Cenu Samuela Tešedíka.

Zástupkyňa riaditeľky Materskej školy, všeobecnej školy, gymnázia a kolégia s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti
Ružena Frayová

Laudácia na Zuzanu Čičeľovú Korbeľovú

Pamätný list Samuela Tešedíka za prínos a tvorivosť v oblasti výchovno-vzdelávacej práce s deťmi a mládežou v komunitách zahraničných Slovákov v roku 2019 získava Zuzana Čičeľová Korbeľová z Maďarska.

Zuzana Čičeľová Korbeľová sa narodila 15. decembra 1957 v Sarvaši. Svoje detstvo prežila v trojgeneračnej slovenskej rodine v Strieborných Viniciach pri Sarvaši. Po ukončení základnej školy vo svojom rodisku navštevovala békeščabianske slovenské gymnázium. Po maturitnej skúške sa prihlásila na Vysokú školu Gyulu Juhásza v Segedíne, kde v roku 1980 získala diplom učiteľky s aprobáciou slovensky jazyk a história. V rokoch 1980–1982 si pedagogickú kvalifikáciu rozšírila štúdiom osvety. Po získaní diplomov sa zamestnala v Osvetovom ústave v Sarvaši. Tu pracovala ako osvetárka v rokoch 1980–1989. Počas svojho pôsobenia sa vášnivo venovala slovenským pamiatkam mesta. V rokoch 1989–1998 pracovala ako učiteľka histórie v Základnej škole č. 3 v Sarvaši. Od roku 1998 až dodnes vyučuje slovenský jazyk a históriu v sarvašskej slovenskej škole. Popri svojej učiteľskej práci sa venuje ochrane kultúrnych a historických pamiatok Slovákov žijúcich v Sarvaši. U svojich žiakov prebúdza úctu k predkom. Veľkú pozornosť venuje výučbe slovenských reálií. So svojimi žiakmi pravidelne navštevuje Slovenský pamiatkový dom, cintoríny a vedie ich k verejnoprospešnej činnosti. So srdcom odovzdáva to, čo zdedila po svojich rodičoch. Jej prístup k práci a všestranná činnosť, ktorú vykonáva, je príkladom pre mladých slovenských pedagógov v Sarvaši.

Riaditeľka Slovenského gymnázia, základnej školy,
materskej školy a kolégia v Békešskej Čabe
Edita Pečeňová