Každoročne okolo adventného obdobia sa novohradskí a hevešskí Slováci zídu v priestoroch Kultúrneho domu Attilu Józsefa v Šalgótarjáne, aby si spoločne uctili vyznamenaných a prežili nevšedný večer s výborným slovenským folklórnym súborom. Šestnásť rokov trvajúca tradícia je naozajstným unikátom medzi Slovákmi v Maďarsku, lebo ani jedna župa neuskutočňuje stretnutie takéhoto druhu.

Škoda, že toto uznávané podujatie, ktoré sa koná v spolupráci Novohradskej župnej a Slovenskej samosprávy v Šalgótarjáne so Združením novohradských a hevešských Slovákov a Zväzom Slovákov v Maďarsku (ZSM), tentoraz nesprevádzali biela perina snehu ani adventný trh. Námestie si v taký čas zvykne obliecť vianočné rúcho a ľudia pri drevených stánkoch s vareným vínom a vianočnými dobrotami všakovakého druhu sa veselo bavia medzi sebou, iní zase prežívajú duch Vianoc pri Betleheme, pričom v éteri počuť koledy viažuce sa k tomuto obdobiu. Napriek tomu však prítomní neboli o nič ochudobnení, ba viac, mohli sa sústrediť len na jedno, na potešenie zo spoločného stretnutia.

Moderátorka večera Ruženka Egyedová Baráneková, ktorá od počiatkov napomáha plynulý chod tohto jedinečného podujatia, hneď na úvod ozrejmila pohnútky vedúce k jeho uskutočneniu. „Sformulovalo sa v myšlienkach vtedajšieho vedenia, že žijeme tu v regióne, v Novohrade v 22 a v susednej župe v 2 obciach, takže by bolo osožné, keby sme mali spoločný sviatok. Takto vznikol nápad usporiadať I. Regionálny slovenský národnostný deň,“ povedala predsedníčka ZSM a odovzdala slovo jednému zo zakladateľov, novému predsedovi župnej slovenskej samosprávy a staronovému hlavnému predstaviteľovi šalgótarjánskej Slovače Ferdinandovi Egyedovi. „Naša župná samospráva chce všetkým slovenským národnostným samosprávam pomáhať, ale hlavne plánuje organizovať veľa takých programov, aby sme spolu – ako región – sa stretávali a pomáhali si. Len spolu dokážeme zachovať slovenskú reč, kultúru, spevy a tance, aby sme nezabúdali na naše slovenské korene. Na to by sme mali oveľa viac využívať slovenské televízne vysielanie. Aj to je jeden z našich programov, a verím, že sa budeme veľa stretávať,“ vytýčil svoje ciele predseda. Následne sa obecenstvu predstavili členovia župného voleného zboru Ruženka Komjáthiová z Veňarca, Zuzana Bánová z Guty, Mária Hudeczová Ivaničová z Banky, Zuzana Kučerová z Níže, Kornélia Ráczová z Terian a Ondrej Agárdi z Agárdu.

Novohradskej a hevešskej Slovači sa prihovoril aj predseda Banskobystrického samosprávneho kraja. „V tých našich poslaniach, ktoré nám pán Boh dal na naše plecia každému jednému, čo má spraviť vo svojom živote, nech sú nám nápomocné spomienky na našich predkov, ktorých dnes uvidíme v piesňach, tancoch, vo folklóre. Vytvorili to napriek tomu, že ich život bol omnoho ťažší, ale vedeli darovať život, tešiť sa z neho, vymyslieť pekné pesničky a tance,“ dodal Ján Lunter a prisľúbil pomoc v spolupráci s predsedom maďarskej Novohradskej župy Nándorom Skuczim.

Po speváckom vystúpení Nížaniek, výherkýň Spievaniek a veršovačiek Stelly Styevovej a Blanky Bíróovej sa slova ujala poslankyňa Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Anna Komjáthiová. „Okrem kultúrnej tradície pokladám za dôležité a potrebné vyzdvihnúť aj spoločenskú a politickú tradíciu, ktoré sú tiež silné. Dôkazom toho je dnešné stretnutie. Spolu vytvoríme spoločenskú tradíciu v tejto sále, v týchto chvíľach,“ povedala vo svojom príhovore a odovzdala pozdrav predsedníčky CSSM Alžbety Hollerovej Račkovej.

Nasledoval slávnostný akt udeľovania vyznamenania Na pamiatku Anny Hugyeczovej. Cenu odovzdali predsedníčka Združenia novohradských a hevešských Slovákov Terézia Nedeliczká, predseda spoluzakladateľskej Slovenskej samosprávy v Šalgótarjáne F. Egyed a členka Slovenskej národnostnej samosprávy Novohradskej župy R. Komjáthiová Edite Brozsovej z Terian, ktorá ako učiteľka, vedúca miestnej školy a ako starostka je rozhodujúcou riadiacou silou slovensko-maďarských vzťahov a folklórnych programov v Teranoch.

Vyznamenanie získal aj András Ivanics z Banky, ktorý sa z rodinných dôvodov nemohol zúčastniť podujatia, ale poslanecký zbor sa rozhodol odovzdať mu ho pri najbližšej slávnostnej príležitosti. „Funkcia starostu a vôľa človeka sa navzájom posilňovali v jeho práci, lebo vytvoril veľmi úzky vzťah a dobrú spoluprácu s miestnou slovenskou samosprávou a podľa svojich možností vždy podporoval jej úsilia a snahy. Každý rok oduševnene pomáhal v organizovaní pre nás dôležitého podujatia, Národnostného stretnutia v Banke,“ zaznelo od R. Komjáthiovej.

V druhej časti programu s názvom Slováci Slovákom nasledovalo vystúpenie hostí zo Slovenska, aby obecenstvu ukázali čosi z krásnej kultúry Slovákov, z ktorej čerpajú aj Slováci v Maďarsku. Univerzitný folklórny súbor Mladosť z Banskej Bystrice ako jediný na Slovensku sa zaoberá krajanmi, folklórom Slovákov v Maďarsku, Rumunsku či vo Vojvodine. Choreografia Martina a Tatiany Urbanovcov Preleť vtáčik čerpala z tradičnej ľudovej kultúry. Momentky z niekdajšieho života dedinčanov boli majstrovsky spojené v jeden celok. „Pokladám za úžasnú vec, že takýto folklórny súbor, akým je Mladosť, sa nezaoberá len svojimi regiónmi, ale aj zahraničnými. Veľmi veľa nám pomáha vedúci súboru Martin i jeho manželka Táňa, pracovníčka Stredoslovenského osvetového strediska v Banskej Bystrici. [...] Ide o vzťahy, ktoré už dávno nie sú oficiálne, skôr priateľské. Pociťujeme úprimný záujem pomôcť, ktorý je zo strany FS Mladosť naozaj srdcovou záležitosťou,“ predstavila folklórne teleso R. Egyedová Baráneková a zapriala príjemný umelecký zážitok.

Po vystúpení zástupcovia slovenských dedín sa kvetmi poďakovali za pekný kultúrny program, napokon spoločne zaspievali Po nábreží koník beží. Prítomní na následnom pohostení mali možnosť porozprávať sa a navzájom si zaželať všetko dobré k blížiacim sa sviatkom.

AR

Foto: autor

Podujatie finančne podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Verejnoprospešná nadácia Zväzu Slovákov v Maďarsku a Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku – Regionálne stredisko Veňarec.

Edita Brozsová rod. Kušňárová

Edita Brozsová, rodená Kušňárová sa narodila v roku 1962 v Balašských Ďarmotách. Do základnej školy chodila v Teranoch a v obci Sanda, stredoškolské štúdium absolvovala v B. Ďarmotách, tu maturovala v roku 1981. O rok neskôr začala pracovať v materskej škole, neskôr v základnej škole ako učiteľka. Popri práci absolvovala vysokú školu pedagogickú v Ostrihome, kde získala aj vzdelanie slovenskej národnostnej učiteľky. V rokoch 2004 až 2006 získala ďalšie vzdelanie v Jágri, vďaka čomu sa mohla stať aj riaditeľkou školy. Od začiatku až dodnes vytrvala pri svojom krásnom povolaní: učiť a vychovávať deti. Charakterizuje ju veľká energia a aktivita. Nezostala iba v školstve, ale ako poslankyňa Obecnej samosprávy, potom zástupkyňa starostu a napokon ako starostka obce Terany chcela a chce aj v súčasnosti pracovať pre svoju dedinu. Od roku 1994 až do 2010 bola členkou aj miestnej slovenskej samosprávy. Jej činnosť v záujme zachovania slovenských tradícií sa začala už v detstve, lebo v roku 1976 bola zakladajúcou členkou domácej detskej a mládežníckej folklórnej skupiny, v ktorej účinkovala do roku 1980. Neskôr, od roku 1984, už ako dospelá sa stala vedúcou detského súboru do roku 2011. Viac ako 20 rokov vyučovala slovenčinu v škole. Aj v súčasnej dobe vyučuje slovenský jazyk v základnej a materskej škole. Ako učiteľka, vedúca miestnej školy a ako starostka je hybnou silou slovensko-maďarských vzťahov a folklórnych programov v Teranoch. Vždy bolo jej srdcovou záležitosťou, aby sa zachoval slovenský jazyk v škole a v škôlke. V tej škôlke, v ktorej ako malé dieťa aj ona začala spoločenský život. Vtedy Editka vedela len po slovensky, veď to bol jej materinský jazyk. Našťastie mala učiteľku, ktorá bola tiež slovenskej národnosti a dobre rozumela malej Editke Kušňárovej. Táto učiteľka bola tiež známa osoba -– teta Zuzka Ocotová. Editka nikdy nezabudla na svoje korene, ani na to, aké hodnoty si odniesla z rodinného domu. V roku 1980 sa vydala za Andrása Brozsóa, narodili sa im dve deti, András a Beata, a už sa môžu tešiť aj trom vnúčatám. Slovenská národnostná samospráva obce Terany, keď podala návrh na ocenenie Za našu národnosť a za naše tradície, si právom myslela, že Edita Brozsová si zaslúži toto vzácne vyznamenanie. Gratulujeme jej a k jej 40-ročnej činnosti vo verejnom živote.

András Ivanics

András Ivanics sa narodil 20. februára 1954 v Balašských Ďarmotách, ale žil a žije v obci Banka, môžeme povedať, že to je jeho rodná dedina. Slovenský jazyk bol materinským jazykom jeho rodičov, starých rodičov a keďže sa v rodine rozprávali po slovensky, tak prirodzene aj on sa naučil slovenský jazyk. Až v materskej škole sa naučil po maďarsky. Inak v škôlke často používali jeho jazyk, v základnej škole tiež sa mohol ďalej učiť a zdokonaľovať v slovenčine. Na konci svojho štúdia získal technické vzdelanie. Potom sa oženil. Jeho manželka Eva Ivanicsová Pintérová ako vedúca miestnej základnej školy tiež podporovala výučbu slovenského jazyka. Aj ich dve dcérky Andrea a Ildikó sa učili jazyk svojich predkov. Viackrát sa stalo, že celá rodina si obliekla krásny kroj a na národnostných dňoch sa pridala k skupinke domácich. Neskôr sa obaja stali členmi znovu založenej folklórnej skupiny v Banke. Počas 13-ročného pôsobenia ako starosta obce András Ivanics ostal nadšeným členom tejto skupiny. Funkcia starostu a vôľa človeka sa navzájom posilňovali v jeho práci, lebo vytvoril veľmi úzky vzťah a dobrú spoluprácu s miestnou slovenskou samosprávou a podľa svojich možností vždy podporoval jej úsilia a snahy. Každý rok oduševnene pomáhal v organizovaní pre nás dôležitého podujatia, Národnostného stretnutia v Banke. Vedel a cítil dôležitosť zachovania hodnôt slovenskej kultúry a tradícií. Bolo to jeho srdcovou záležitosťou, keď pracoval ako starosta a aj teraz, keď pokračuje vo svojej činnosti v prospech svojej dediny ako člen obecného zastupiteľstva. Ďakujeme za jeho prácu a prajeme mu veľa zdravia a úspechov.