Pred niekoľkými dňami Slovenská verejnoprávna televízia RTVS v Bratislave vysielala prenos súťažného kola veľkolepej folklórnej šou Zem spieva, ktorá sa koná tohto roku po tretíkrát. Do súťaže sa prebojoval aj náš Folklórny spolok Furmička z Čemera.

Doteraz nič nové pod slnkom, veď v týždenníku Ľudové noviny sme už písali o príprave dokrútok, keď televízny štáb spolu s lokálpatriotkou Vicou Kerekesovou navštívili Čemer, pozreli si skúšku, povypytovali sa, prečo a ako vznikol nápad prihlásiť sa do súťaže, boli zvedaví na bežný život Furmičky, ako aj Slovákov v Čemeri, navštívili evanjelický kostol, ochutnali čemerské lečo a rozlúčili sa s prísľubom: v Bratislave sa uvidíme.

Šuškané tajomstvo – postup do semifinále

Uvideli sme sa v Bratislave. Ba keby len uvideli! Folklórna skupina Furmička podala výkon, ktorým 29. novembra prekvapila porotu na celej čiare. Mohli by ste si položiť otázku, prečo až teraz píšeme o vzrušujúcej udalosti, ktorá sa stala už pred koncom vlaňajšieho roka. Jednoducho preto, lebo súčasťou súťažných podmienok je „držať jazyk za zubami“ a neprezrádzať „výrobné tajomstvo“. Najprv musela televízia v sobotu 1. februára večer odvysielať svoj program, až potom sme sa mohli verejne tešiť.

Program Zem spieva odštartoval v sobotu 4. januára na obrazovkách STV1. Podľa spravodajských chýrov zoznam prihlásených účastníkov dával tušiť, že séria bude opäť zaujímavá, plná temperamentu a vysokej umeleckej kvality. Tvrdil to televízny programový riaditeľ Marek Ťapák. Divákov opäť sprevádza spevácko-moderátorská trojica S hudbou vesmírnou. Úplne nová odborná porota hodnotí počas štúdiových súťažných večerov. Na porotcovské stoličky zasadli pedagogička, zberateľka a interpretka rusínskych piesní Anna Derevjaníková, režisér, choreograf a umelecký vedúci folklórnych súborov Vranovčan a Cifroško Peter Kocák, mimochodom, veľmi dobrý priateľ a všemožný pomocník folklórneho súboru Veľká Bukovinka v Répášskej Hute, choreograf, tanečník a pedagóg Vysokej školy múzických umení Stanislav Marišler, autorka, režisérka, choreografka a vedúca folklórneho súboru Váh Miroslava Palanová a multiinštrumentalista, hudobník a rozhlasový redaktor Milan Rendoš.

Súťažiaci sú rozdelení do štyroch skupín podľa toho, ktorý región zastupujú – západné, stredné a východné Slovensko, samostatnú skupinu tvoria krajania zo zahraničia. Každú sobotu sa predstavia porote reprezentanti troch skupín, z každej traja, teda spolu deväť súťažiacich. Až niekoľko dní pred vysielaním sme sa z reklamy dozvedeli, kedy sa dostane do vysielania Furmička. Úlohy lokálpatriotov sa zhostilo 21 osobností, medzi krajanov do Maďarska zavítala Vica Kerekesová, ktorá podporovala aj speváčku ľudových piesní Adrianu Fúrikovú z Rumunska a folklórnu skupinu Dolina z Poľska.

V deň natáčania programu musela Furmička a jej obecenstvo nastúpiť do štúdia už o druhej popoludní. V plnej paráde skúšala a poskytovala rozhovory pre rôzne printové a elektronické médiá. Počítali sa sukne, obdivovali výšivky, okukávali čepce. Pozornosti sa členom Furmičky dostalo bohato. Mimoriadna zvedavosť zachvátila televíznu spravodajkyňu pri pohľade na mužské klobúky Furmičkárov. Čo za zviera obetovalo svoju súčasť, aby mali muži „pierko“ za klobúkom? A nikomu z nás neprišlo na um, ako sa rozkvitnutá vysušená biela tráva po slovensky menuje. Smartfóny pomohli, prekladače prezradili, že to, čomu sa po maďarsky hovorí árvalányhaj, je kavyľ tenkolistý. Potom už členovia súboru len prešľapovali na mieste a čakali na povel, aby sa dostavili na javisko. Pôvodne mali vystúpiť o šiestej, ale ako to už počas nakrúcania televízneho programu býva, nastal sklz. Než sa ako poslední vystupujúci večera dostali na rad, bolo sedem preč. Počas natáčania programu mali možnosť vyskúšať si javisko, ako sa tam usporiadajú, odkiaľ pokiaľ sa môžu pohybovať. Vystúpili na skúšku, aby režisér videl, ktoré kamery budú mať aké zábery, aby zvukári nasadili potrebný počet mikrofónov, aby všetkých účinkujúcich bolo vidieť a počuť. Odkiaľ vie autorka týchto riadkov také podrobnosti? Nuž, mali sme tam svojho človeka... Priznám sa, hoci sa vždy snažím urobiť všetko v záujme oživovania slovenského jazyka v kruhu Slovákov v Maďarsku, držím všetky palce, našepkávam na plné ústa, najhlasnejšie tlieskam najradšej malým, ale aj veľkým, a som vďačným divákom, ešte nikdy som sa nepostavila plnou svojou váhou, telom aj dušou, spolu s niektorým súborom na javisko. Vyparádiť sa do kroja je len jedna stránka veci. Nesadnúť si kvôli množstvu naškrobených sukní, troch čepcov na hlave a ťažkému slávnostnému odevu celých osem hodín, je ďalšia. Po tom všetkom rečniť na kameru, to už naozaj chce guráž. Pritom to začalo tak nevinne. Nazdávala som sa, že v Čemeri, rodisku môjho deda Paľa, odkiaľ odišiel na Cinkotu za svojou milou a potom ženou Markou a mali spolu štyri deti, ako najmladšie Janka, môjho otca, aby v roku 1947 na volanie Matičky, slovenskej zeme, či skôr slovenských agitátorov opustili rodnú hrudu, na mňa kroj nenájdu. Preto som neuvážene povedala: ak mi nájdete kroj, oblečiem si ho a budem vám rečníčkou. – Keď nenájdeme, ušijeme, – dala sa počuť šéfka Furmičky a Slovenskej samosprávy v Čemeri Alžbeta Szabová. Našli, aj topánky mi požičali, tak mi iné nezostalo, len sa pekne vychystať. A hlavne na javisku nekoktať, ani inak hanbu neurobiť, keď všetci ostatní sa svedomite pripravili, spolu čisto spievali, rovnako nôžky dvíhali, spolu dýchali. A porotu uchvátili. Koľko chvály sa súboru dostalo! Škoda, že vo vysielaní odznelo už len zostrihané hodnotenie.

Miroslava Palanová pochválila Furmičku za to, že priniesla zvykoslovno-tanečný obrázok, pretože nie vždy sa to tak vidí. – Vidno, že udržiavate tradície, tradičnú kultúru a prepájate ju s tanečnou kultúrou. Na to, že ste taká veľmi početná skupina, máte veľmi krásny, prirodzený a kultivovaný javiskový prejav. Ja vám gratulujem, – dodala.

Peter Kocák za to, čo videl v štúdiu, dal svoj pomyslený klobúk dole. – Videli sme viacero súborov počas dielov vysielania, vy ste jedni z tých ukážkových, ktorí ste krásne, naozaj krásne oblečení. Za to vám tiež ďakujeme, – povedal. Pani Derevjaníková vyslovila obdiv tomu, že aj vekové, aj váhové zloženie členov súboru je ako vo veľkej rodine. Pritom každý tancoval s obdivuhodnou nesmiernou ľahkosťou.

Veľká radosť po úmornom popoludní

My sme nevideli, ako sa porota radila, koho pošle ďalej do semifinále, ale vo vysielaní sme si mohli pozrieť, že Peter Kocák bol z našej Furmičky veľmi milo prekvapený. – Tak kvalitný súbor... – zachytili sme útržky rozhovoru. – Nakoniec aj zahraniční prekvapili. Áno, veľmi, – odznelo predtým, ako porota vyhlásila, že postupuje Furmička. Táto silná skupina zahraničných Slovákov mala ešte jednu postupujúcu, speváčku Adrianu Fúrikovú z Rumunska, ktorá bude najbližšie spievať priamo vo finále. Aj dovtedy sa Furmičkári usilovne učia po slovensky. Aj tí, ktorí nemajú slovenských predkov, alebo o nich nevedia. Podaktorí skúšajú aj v práci – napríklad povolaním rušňovodič, v súbore choreograf Zsolt Korom –, aké je osožné hovoriť po slovensky. Navzájom sa povzbudzujú k účasti na skúškach. Lámu si hlavy, aké čo najlepšie vystúpenie zostaviť. Hľadajú takú muziku, ktorá by im ako ich súčasť pridala entuziazmus, energiu do programu.

Folklórny spolok Furmička z Čemera opäť uchváti publikum Slovenskej televízie v šou Zem spieva v priamom prenose 14. marca. Prajem im a nám všetkým, nech naši krajania na Slovensku môžu byť na nás hrdí. Ja budem pri tom a urobím všetko preto, aby za Furmičkárov aj poriadne zahlasovali.

Erika Trenková

Foto: I. Tapolcsányi

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14986/211260