Po dlhodobej príprave k tomu konečne došlo a 22. februára sme sa v Slovenskom Komlóši zišli na tradičnej zabíjačke. Alžbeta Hollerová Račková, predsedníčka Kruhu priateľov Slovenského Komlóša členom Kruhu ako aj ich priateľom, teda aj nám poslancom Slovenskej samosprávy II. obvodu, ako aj členom Budapeštianskeho speváckeho zboru Ozvena už dosť dávno navrhla prijať účasť na tradičnej komlóšskej zabíjačke.

Časy sa však menia, a vysvitlo, že v súčasnosti nie je také ľahké uskutočniť niečo, čo ani nie tak dávno bolo samozrejmosťou. Už totiž ani Komlóšania nemajú vo svojich dvoroch zvieratá, teda ani ošípané už nechovajú, ale kupujú brava, mäso na klobásu, alebo dokonca hotové produkty. Na tradíciu však nezabúdajú a ešte sú medzi nami odborníci ako ujko Ján Ištván, ktorý dušu prasaťa získaného z blízkej farmy pevnou rukou, presným zásahom ráno o 6.30 hodine vo dvore Domu remesiel odpravil do večných lovísk a to, čo tu z neho zostalo odborne pripravil na konzum za horlivej spolupráce účastníkov zabíjačky. Odbornú pomoc poskytli farár Attila Szpisák s manželkou, Pavol Kmetykó a jeho manželka Anna. Okrem toho vedúci komlóšskej skupiny Kruhu priateľov Slovenského Komlóša, bývalý primátor Pavol Juhász, predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy, riaditeľka slovenskej školy Zuzana Lauková, členky Kruhu priateľov Slovenského Komlóša Zuzana Liborová a Anna Ištvánová Račková a A. Hollerová Račková. Aj my ostatní sme pridali ruku k dielu tam, kde to bolo potrebné. Ženy v kuchyni, pričom nám Ozvenárky občas aj zaspievali, chlapi pri stole, kde sa spracovávalo mäso na rôzne dobroty. Tu boli najaktívnejší náš národnostný radca Štefan Kraslán, poslanec samosprávy II. obvodu István Kollár a Zoltán Horváth. V kuchyni sme sa naučili, ako sa na Komlóši čistí petržlen, že jeho koniec, z ktorého vyrastá vňať sa nezrezáva, že do huriek a ani do klobásy sa nepridáva majoránka. Počuli sme, čo všetko sa pridáva do klobásy. Videli sme ako sa pripravuje „királyka“, hrtan.

Potom ako bolo prasa odkrvené sa začalo s prípravou raňajok, varenej krvi dusenej na cibuli a pečienke tiež dusenej na cibuli a podlievanej červeným vínom. Po raňajkách sa začalo s porciovaním. Vo dvore sa kuchtilo v troch kotloch. V jednom sa vyvárali škvarky, v druhom sa pripravovala polievka, v treťom bolo treba vždy niečo inšie predvariť. V kuchyni sa zakúrilo v peci i v šporáku. Počas celej zabíjačky vládla v Dome remesiel dobrá nálada podporovaná aj miestnou domácou pálenkou. Na priebehu práce bolo vidieť, že zabíjačku vedú skúsení odborníci. Večera bola vyhlásená na 16-tu hodinu a presne o šestnástej bolo všetko hotové: polievka, klobásky upečené v peci, hurky, sárma, teda plnená kapusta, paprikáš, pečená panenka naplnená mäsom do klobásy a obalená sieťkou tuku, takže sme zasadli k bohato naloženému stolu. Na večeru sa k nám pridal aj primátor mesta Zoltán Zsura.

Ako som sa od člena Kruhu priateľov Slovenského Komlóša a poslanca Slovenskej samosprávy XII. obvodu Budapešti, komlóšskeho rodáka Jána Zsolnaiho dozvedela, Komlóšania si hovoria, že oni sú tu svojskí. Oni tým majú na mysli, že sú si svoji, ale oni sú skutočne aj svojskí. Sú podľa mňa výnimočne pracovití, húževnatí a svojskí, iní ako ostatní Slováci, ktorí sa takmer pred troma storočiami prisťahovali na Dolnú zem. Pravdepodobne preto sa tak vždy dobre medzi nimi cítime a nebolo tomu inak ani počas zabíjačky, z ktorej sme odchádzali s dobrým pocitom, a ako sa zo zabíjačky patrí, plne naložení dobrotami.

Ľubomíra Fallerová

Foto: autorka