Čo je „naťahačka“? To bola jedna z otázok kvízu, ktorý pripravila Šarišápska slovenská samospráva počas programu v Pamätnom dome. Neviem, ako čitatelia, ale pisateľka týchto riadkov by bola na tejto otázke vedomostnej súťaže pohorela. Vedzte, že „naťahačka“ je krásny kus ľudového nábytku, cez deň stôl, ktorý večer roztiahnu a stane sa z neho detská posteľ.

Mohli v nej spať hoci aj dve deťúrence do 6-7 rokov. Keďže súťažiaci museli určiť, čo za predmety sú schované pod slovenským pomenovaním, rovnoprávne, bez ohľadu na pôvod, slovenský, maďarský či akýkoľvek, sa každý postupne zoznámil so skutočnosťou slovenských koreňov obyvateľov Šarišápu. A tiež s množstvom slovenských pomenovaní zariadenia v Pamätnom dome.

Slováci osídlili šarišápsku pustatinu

Pamätný dom Slovákov v Šarišápe otvorili pred dvadsiatimi rokmi, avšak vzhľadom na súčasnú situáciu sa v obci pravdepodobne ani v polovici augusta nebudú konať početné podujatia. Starosta Jozef Kollár sa dal počuť, že obecný deň tohto roku skôr nebude ako bude, nech sa naň nikto veľmi nechystá. Takže pravdepodobne sa nebudú robiť ani tie práce, ktoré by si dom zachovávajúci hmotné dedičstvo Slovákov obce, už zaslúžil. Z informačnej brožúrky sa každý môže dozvedieť, že miesto osídlili ako prví Rimania, potom ho vyplienili Turci, až v posledných rokoch 17. Storočia, presnejšie v r. 1696 ho opäť osídlili. Prišli Slováci z Trenčianskej a Nitrianskej stolice. Pamätný dom predstavuje zhmotnenie dedičstva potomkov osídlencov, ktorí sa živili poľnohospodárstvom a zároveň pracovali v baniach. Budova má tri miestnosti, prednú izbu, pitvor a zadnú izbu. Ako to bolo zvykom, dom bol postavený s bočným gangom, pavlačou. Zariadenie, nábytok vyrobili v tridsiatych – štyridsiatych rokoch minulého storočia miestni stolárski majstri, v dedine boli dvaja. V izbe mali toľko šifonérov, koľko mali dcér v rodine, aby mali kam ukladať ich veno. V pitvore sa nachádza náradie potrebné v kuchyni a „almárium“ z roku 1903, čo slúžilo na odkladanie dôležitých dokumentov a pálenky. Na vnútornú stranu dvier rodina zaznamenávala dôležité rodinné udalosti. V kuchyni je práve v úvode spomínaná „naťahačka“. V obytnej izbe sú figuríny v tradičných šarišápskych krojoch. Tu sa zdržiavali obyvatelia počas dňa.

Do zbierania národopisných predmetov sa pustili dve zanietené národovkyne, Klára Viblingová Szabóová a súčasná predsedníčka slovenského voleného zboru Katarína Huberová Kisgyőriová ešte v roku 1985. Prvú výstavu zbierky otvorili v Kultúrnom dome a pre verejnosť otvorili Pamätný dom v r. 2000.

Veľká noc bez vajíčkovej zábavy

– V spolupráci so študentskou samosprávou školy nám niekedy pomáhajú aj rodičia, tradične usporadúvame v dome Vítanie jari, spojené s veselým tancom, – prezradila predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy. – Na Veľkú noc usporadúvame podujatie spojené s rôznymi súťažami s vajíčkami. Pravdaže, tohto roku sme museli veľkonočnú zábavu oželieť, – dodala smutne Katarína Huberová Kisgyőriová, – veď naše tradičné veľkonočné hry sú veľmi populárne a obyčajne na ne prichádza aj dvesto detí, a okrem nich aj dospelí. Akciu nám teraz nepovolili. Spoločne s obecnou samosprávou obyčajne organizujeme majáles alebo juniáles, spojený s Dňom detí a moržovaním kukurice, obliekaním sa do slovenských ľudových odevov. Súťažiaci majú za úlohu spoznávať semiačka, lekváry, ba aj pálenky. Šarišápski ľudia sú vychýrení záhradkári, určiť semienka im nebolo ťažko. Chlapi zo slzy páleného hravo určili ovocie, z ktorého bolo vypálené. V lete, v júli, keď je Kultúrny dom zatvorený, vtedy býva v Pamätnom dome Deň Anny. Páví krúžok má vo svojom kruhu viacero Anien. Spoločne oslavujeme. V auguste pekávame osúchy a vtedy všetkým záujemcom ukazujeme naše hodnoty v Pamätnom dome so sprievodcom.

Možno tohto roku, netradične, usporiadajú aj jesenné alebo dokonca zimné podujatia. V každom prípade by chceli predstaviť starodávne remeslá. Keď už budú môcť.

-etre

Foto: K. H. K.

Vzhľadom na mimoriadnu situáciu spôsobenú šírením epidémie koronavírusu po dobu jej trvania uvádzame všetky naše príspevky v plnom znení.