V Čabasabadi 19. septembra oficiálne odovzdali verejnosti zrekonštruovaný Slovenský dom. Na podujatí sa zúčastnili okrem obyvateľov obce aj členovia Valného zhromaždenia Únie Slovákov v Maďarsku. V mene nášho najvyššieho voleného zboru zapriala úspešné pôsobenie predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková.

Dôkladne a dôstojne zrekonštruovanú budovu v centre obce a predsa na bezpečnej ulici Mező, ktorú už prebrali do užívania začiatkom tohto zložitého roka, otvorili oficiálne až počas popoludnia tretej septembrovej soboty. Keď chceli oficiálne otvárať, tak zasiahla karanténa a až teraz nastal čas, aby tak mohli urobiť predstavitelia slovenskej národnosti v Čabasabadi pod vedením Mateja Kešjára. Predseda slovenského voleného zboru na slávnosti informoval, že rekonštrukčné práce uskutočnili z dotácií Ministerstva ľudských zdrojov v hodnote 16 miliónov forintov.

Spoločenský (Slovenský) dom

– Chýry o vkusne a účelne opravenej budove sa nesú rýchlosťou vetra. Otvorili sme krásne opravený dom. Je to slovenský dom. Má aj ďalšie prívlastky, ako pamätný alebo oblastný? – opýtali sme sa Mateja Kešjára.

– Je to spoločenský dom, v ktorom chceme organizovať rôzne podujatia, napríklad aj výstavy. Je to vlastne všeobecný, možno aj kultúrny dom. Čabasabadi je malá a mladá dedina, ktorá vznikla v roku 1993. Bolo to kedysi predmestie Békešskej Čaby. Teraz tu žije asi 300 ľudí. Obec mala len niekoľko budov, jednu, v ktorej sídli obecný úrad a samospráva, niekdajšiu sálašskú školu na Beliczayho majeri, kde sú dve učebne a dva byty. Z toho obec urobila priestory, kde sa môže stretnúť zo 40 ľudí. Treťou bola táto budova, bývalý súkromný dom, ktorej jednu časť dalo obecné vedenie nám, Slovákom v roku 2000. O šesť rokov neskôr sme dostali celý dom, aby sme mali miesto na usporadúvanie našich programov. Nebola to veľká budova. V podkroví dve malé izby, hádam 12 metrov štvorcových, dolu dve o trochu väčšie miestnosti a patrila k nej aj garáž, ak sa dobre pamätám. Dokopy hádam okolo 70 štvorcových metrov. Neveľa a nebolo nám dosť, aby sme organizovali podujatia pre viac ľudí. Riešili sme to tak, že sme si postavili stany na dvore. V roku 2018 sme mali možnosť uchádzať sa o dotácie Ministerstva ľudských zdrojov. Využili sme ju a pustili sme sa do rekonštrukcie. Nemali sme ani sociálne zariadenie, aj to sme počas prestavby museli vybudovať. Čomu sa veľmi tešíme, to je šopa, prístrešok, v podstate kryté javisko, veľký spoločenský priestor, akoby stan postavený napevno, 6 metrov široký a 14 metrov dlhý. Je to priestor pod strechou, kde sa zmestí veľa ľudí. Väčšinu našich podujatí sme beztak usporadúvali vonku. V zime sa môžeme stretnúť vnútri, v obnovenej starej budove sa pohodlne pomestí 25 – 30 ľudí. Mali sme za úlohu rekonštrukčné práce dokončiť do 31. Decembra vlaňajšieho roku.

Načas uskutočnená rekonštrukcia

– Podarilo sa vám to, predpokladám.

– Áno, dokončili sme rekonštrukciu, koncom decembra, ale v januári sme nechceli organizovať odovzdávaciu slávnosť. Naplánovali sme ju na jún. Nuž, a to sa nám nepodarilo, vírus nám to nedovolil. Rozhodli sme sa, že to nebudeme ďalej odkladať. Ani teraz sa nám síce nepodarilo usporiadať oslavu tak, ako sme chceli, lebo zo Slovenska nemohli pricestovať naši hostia.

– Nenarušilo odkladanie slávnosti prevádzku domu?

– Kdeže, od januára náš dom naplno funguje. Akurát teraz sme to spočítali, vyše 50 programov sme usporiadali tento rok v tomto dome. Už aj preto bolo dôležité vystúpiť pred verejnosť a odovzdať ho. Vyskúšali sme dom aj v zime, vo vnútri boli hádam dvadsiati – tridsiati, aj v auguste, keď sa nás tu zmestilo 150. Aj pôvodne sme tak zamýšľali, že v prípade nutnosti nech je nám útulne aj v menšom, aj vo väčšom počte. Prístrešok vieme spojiť s ihriskom, razom tam môžeme prijať na podujatie aj 200 – 300 ľudí.

– V Slovenskom dome sa môže zísť celá dedina.

– Áno, presne. Nachádza sa v centre obce na bezpečnom mieste, nie je tam veľká premávka, tak sa nemusíme báť, že daktoré dieťa vybehne pod auto.

Dom v prevádzke, oslavy prekazil vírus

– Aké programy ste usporiadali doposiaľ?

– Mali sme napríklad Dni kultúry vo dne v noci. Trojdňová akcia sa konala vo februári. Založili sme Klub dôchodcov, ten má každý týždeň stretnutie. Klub zasadá po slovensky, aj po maďarsky, spoločne. Obecná samospráva u nás zorganizovala svoje programy, stretli sa vyšívačky, ale mali sme aj prednášky na tému zdravého stravovania a výživy. Stretli sa tu na tréningu mladí hasiči. Potom reprezentovali našu dedinu na súťaži na Slovensku v Spišskej Novej Vsi a umiestnili sa na vynikajúcich miestach. Zasadala tu slovenská samospráva a aj spolky, ktoré tu máme, dostávajú v priestoroch Slovenského domu miesto. Teraz, hneď po oficiálnom otvorení sa u nás zišlo Valné zhromaždenie Únie.

– Spravovať Slovenský dom bude úlohou Slovenskej národnostnej samosprávy v Čabasabadi?

– Áno, my budeme dom spravovať.

– Dostanete na to prostriedky?

– Nie, budeme ho prevádzkovať zo svojho rozpočtu. Musí nám to stačiť. Aspoň sme to tak naplánovali. Veľa nám pomáhala pri realizácii rekonštrukcie aj obecná samospráva na čele so starostkou. Okrem toho, že nám poskytla samotný dom, aby sme ho využívali, dostali sme materiál, ktorý zostal samospráve zo stavebných prác a odporučila nám kvalifikovaných pracovníkov, ktorí nám pomáhali so špeciálnymi prácami. Bola to skutočne veľká pomoc. K podujatiam, ktoré sa konajú v Slovenskom dome by som dodal, že v Čabasabadi nemáme kostol, preto aj bohoslužby bývavajú v našom dome. Jednu miestnosť sme upravili tak, aby to bolo možné. Počas terajšej oslavy sme odhalili aj malú zvonicu, ktorú sme si postavili a požehnali ju evanjelický senior Zoltán Nagy z Jaminy – my, evanjelici, patríme do cirkevnej obce na predmestí Békešskej Čaby v Jamine – a katolícky kňaz Attila Blősz z Csanádapáce. Dom vysvätili. Od Čabianskej organizácie Slovákov sme dostali slovenskú bibliu. V mene CSSM nás navštívila a pozdravila predsedníčka Alžbeta Hollerová Račková.

Slávnosť odovzdania obnoveného Slovenského domu bola obohatená aj krátkym kultúrnym programom. Alžbeta Erősová zarecitovala báseň, Adam Kešjár hral na píšťalke, Noémi Csicselyová rozozvučala citaru. Programom sprevádzali Daniela a Štefan Kešjárovci. V mene hostiteľskej obce sa prítomným prihovorila starostka Čabasabadi Melinda Szeverényiová. Po malom pohostení sa pustili opäť do práce – mohlo sa začať valné zhromaždenie združenia zastrešujúcej organizácie Slovákov z rôznych kútov Maďarska, najmä však z Dolnej zeme.

Erika Trenková

Foto: A. Kešjárová

Exkurzia po oblastných domoch strednej Békešskej župy

Návšteva oblastných domov v strednej Békešskej župe sa uskutočnila 19. septembra ako fakultatívna súčasť Valného zhromaždenia Únie slovenských organizácií v Maďarsku. Prehliadka sa začala hneď ráno o deviatej v Telekgerendáši, potom hostia zavítali do Čorvášu, obed ich zastihol v Gerendáši a popoludní sa zúčastnili oficiálneho otvorenia Slovenského spoločenského domu v Čabasabadi. Nasledujúci deň sa začal prehliadkou Slovenského oblastného a spoločenského domu v Medeši a cesta pokračovala do Veľkého Bánhedešu, kde okrem prehliadky vecných pamiatok hostia ochutnali aj jedinečný gastronomický pamiatkový „artefakt”, svadobnú baraniu kapustu.

– V mene Organizácie Slovákov z okolia Pešti Dolina prišli spolu s vami na Dolnú zem aj ďalší reprezentanti organizácie. Kto sa zúčastnil na prehliadke týchto békešských oblastných domov a s akými dojmami ste sa vrátili domov? – opýtali sme sa predsedníčky Doliny Zuzany Szabovej.

– Pripeštianskych Slovákov sme zastupovali traja, Mária Čajová z Malej Tarče a Karol Kiss z Kerepešu. Ja okrem Doliny reprezentujem aj svoj rodný XVI. obvod Budapešti, Cinkotu. Opäť sme prišli na to, že dolnozemskí Slováci sú nesmierne milí ľudia, vynikajúci hostitelia a nekonečne starostliví záchrancovia svojho národného dedičstva. Všetky domy, ktoré sme navštívili, sú krásne zachované, majú tam množstvo prekrásnych, starostlivo udržiavaných pamiatok. Bola som uchvátená zariadením. Prvý raz v živote som ochutnala svadobnú baraniu kapustu vo Veľkom Bánhedeši. Je to jedinečná špecialita. Tieto domy sú mimoriadne osožné aj preto, lebo slovenské komunity majú svoje miesto, kde sa môžu stretať, kde môžu organizovať svoje podujatia, kde sú „doma“. My, na Cinkote, taký, žiaľ, nemáme. Stále hľadáme, kde by sme mohli zorganizovať svoje akcie.

– Keby ste mali možnosť zobrať si z navštívených domov niečo, čo sa vám páči, čo by ste si odniesli? – opýtala som sa členky slovenskej samosprávy v Eleku Margity Ficzereovej.

– Videla som veľa krásneho a bola by som rada, keby sme aj my mohli mať tak dôstojne zariadený oblastný dom. My máme len jednu miestnosť, ale myslím si, že sa budeme musieť ešte poobzerať po povalách. V Medeši som bola uchvátená ich vankúšmi s nádhernou výšivkou richelieu. Vo Veľkom Bánhedeši sme navštívili jeden manželský pár. Prestavil nám nekonečné množstvo nástrojov, krojov, zariadení, povozy, hintov, sane... V Telekgerendáši sa mi páčil nábytok. V Čorváši majú krásne, vstavané kachle. Na viacerých miestach som videla, že našli zachovalé nádoby na telesnú potrebu, nočníky. Niektoré boli maľované, ale väčšinou boli biele. My nemáme ani jeden. Niekde, ale už neviem, kde, mali starodávnu kolísku na kolieskach. Škoda, že sme mali tak málo času. Zdá sa, že musíme zorganizovať pre našich exkurzie do týchto domov. Oplatí sa tam ísť. Bol to mimoriadny zážitok!

-tre

Foto: M. Kešjár, A. Hudiková, K. Priškinová