V sobotu 3. októbra oslávil 50. výročie svojho vzniku slovenský Páví krúžok v Poľnom Berinčoku. Súbor oslavujúci polstoročnicu prišli pozdraviť zástupcovia okolitých slovenských obcí, ako aj príbuzní, priatelia a obyvatelia mesta, ktorí sú v styku s členmi pávieho krúžku, alebo len majú radi jeho slovenský repertoár. V mene Organizácie Slovákov Poľného Berinčoku a Slovenskej národnostnej samosprávy hostí pozdravila Juliana Borgulová, ktorá pripomenula uplynulé desaťročia od založenia súboru.

Medzi hosťami boli aj podpredseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a predseda Únie slovenských organizácií v Maďarsku František Zelman a riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Király. Zväz Slovákov v Maďarsku zastupovala Judita Fábriová, v mene Slovenskej samosprávy Békešskej župy pozdravila prítomných predsedníčka Judita Krajčovicová. Poslanec maďarského parlamentu Béla Dankó poslal jubilantom list, v ktorom vyjadril svoje uznanie za desaťročia trvajúcu záslužnú prácu. Primátor mesta Poľný Berinčok István Siklósi ocenil v mene mesta aktivitu pávieho krúžku a prínosnú prácu formácie pre miestnych obyvateľov. Pre súčasnú situáciu, v akej sa aj juhomaďarské mesto nachádza, sa nemohli osláv zúčastniť priatelia z Kollárova na Slovensku. V ich mene a Zväzu priateľov slovenskej kultúry páví krúžok pozdravil v liste Ondrej Litvai.

Prítomní s obzvlášť veľkou radosťou odovzdali ocenenie a poďakovanie za dlhoročnú prácu vedúcej krúžku Anne Bartóovej, ktorá má veľkú zásluhu na tom, že sa skupina každý týždeň stretáva, aby cvičila a šírila dobré meno slovenského súboru a zvuk slovenských ľudových piesní. Výsledky ich usilovnej práce poznajú nielen v mestách a obciach na Dolnej zemi, ale aj za hranicami župy, ba aj krajiny. Na oslavách 50. výročia založenia súboru bolo prezentované CD, na ktorom je zbierka slovenských ľudových piesní. Okrem toho bola vydaná publikácia z histórie posledných 50 rokov v slovenčine a maďarčine, v ktorej sú uvedení súčasní aj bývalí členovia Krúžku slovenských ľudových piesní a následne, od roku 1992, pávieho krúžku. Predstavili ju tiež na oslavách polstoročného jubilea.

Slávnosť sa nemohla uskutočniť bez spomínania na tých členov speváckeho zboru, ktorí už naveky odišli a spievajú v anjelských chóroch. Nikto zo zakladajúcich členov krúžku už nemohol byť prítomní.

Okrem vystúpenia pávieho krúžku s kyticou slovenských ľudových piesní, na javisku odzneli piesne v podaní súboru Berényi, ktorý pozdravil jubilanta svojím programom.

Popoludňajšie oslavy 50. výročia vzniku Pávieho krúžku v Poľnom Berinčoku prebiehali s ohľadom na pandemickú situáciu s dodržiavaním bezpečnostných predpisov, v komornej spoločnosti, spoločnou piesňou, slávnostnou tortou. Spomienku zavŕšila výstava diplomov a fotografií, ktoré sú inštalované v aule.

Vďaka možnosti poskytovanej programom dotácií Sándora Csoóriho získali Poľnoberinčania podporu, ktorú venovali na ušitie nových odevov pre členky pávieho krúžku. O dôstojné vyhotovenie sa postarala výrobkyňa dámskeho oblečenia Eszter Kornyisová.

Páví krúžok, žiaľ, sa nemohol stretnúť v plnom počte, ale aj tým, ktorí sa obávali o svoje zdravie buď pre pokročilý vek alebo zdravotný stav a nezúčastnili sa oslavy, poďakovali za aktívny podiel na práci pávieho krúžku v zachovávaní slovenského speváckeho dedičstva Poľného Berinčoku.

Organizátori popriali ďalšie pevné zdravie a vytrvalú prácu pri vytváraní hodnôt tak členom krúžku, ako aj príslušníkom Organizácie Slovákov v Poľnom Berinčoku, ktorí sa i napriek zložitej situácii postarali o zorganizovanie úspešného podujatia.

Výrobu a šitie rúšok, ktoré dostali hostia popoludnia s oslavami na počesť 50-ročného pávieho krúžku, aby ho hneď na mieste použili, finančne podporil Zväz Slovákov v Maďarsku. O samotnú realizáciu sa postarali členovia Patchworkového klubu Kultúrneho strediska pod vedením Eleny Pappovej, za čo sú všetkým v Poľnom Berinčoku obzvlášť vďační.

Judita Merzlová/Kru

Bezpečnostné opatrenia nadovšetko

– Koľko ľudí sa zúčastnilo oslavy? – opýtali sme sa predsedníčky Slovenskej národnostnej samosprávy v Poľnom Berinčoku Juliany Borgulovej.

– Prezenčnú listinu podpísalo 167 osôb. Iba podľa toho viem, koľkí sme v skutočnosti boli. Rozsadili sme prítomných s veľkými rozostupmi. Veľká sála pojme 400 osôb. Aj občerstvenie sme urobili vo viacerých miestnostiach, aby hostia mohli dodržiavať bezpečnostné odstupy. Ani výstavu 40 diplomov, ocenení, kvalifikačných vyznamenaní sme neotvorili v priestoroch auly pred veľkou sálou, aby sa prítomní negrupovali. Len z javiska som hovorila o expozícii dokumentujúcej minulosť. Mnohí mi vyčítali, prečo robíme oslavu teraz, prečo nepočkáme. Páví krúžok má však výročie teraz, oponovali iní. Všetkým nevyhovieš. A nedá sa vedieť, čo prinesie zajtrajšok. Rozhodli sme sa pre oslavu pri dôslednom dodržiavaní najprísnejších opatrení. Aj z rôznych spriatelených obcí sme pozvali len malé delegácie, obmedzili počet na štyroch z jedného miesta. Súbory sme nepozvali ani z domova, a zo zahraničia by ani nemohli prísť.

– Podarilo sa zozbierať materiál aj o prvých rokoch existencie súboru?

– Žiaľ, od roku 1970 do 1992 neveľmi. Našiel sa diplom z roku 1984, ten sme zarámovali, a jedna fotografia z toho istého roku.

Na jednej akcii sedí Páví krúžok na voze ťahanom koňmi. V skutku je dokumentovaná história spolku od roku 1992, odkedy sme tu s Ildikou Očovskou. My sme sa snažili dokumentovať pamiatky. Ešte žije jedna teta z pôvodného Krúžku slovenskej ľudovej piesne. Aj som chcela k nej zájsť, položiť jej niekoľko otázok vo forme interview, ale spadla a rodina ma požiadala, aby som svoju návštevu odložila. Určite sa postarám o doplnenie informácií, lebo by som rada odovzdala 50-ročný páví krúžok do regionálneho archívu kultúrnych hodnôt národného kultúrneho dedičstva. Potrebovala by som, aby niekto porozprával príbeh prvých dvadsiatich rokov. Kto koordinoval prácu, o členoch súboru a mnoho ďalších pozoruhodných a dôveryhodných informácií, aj tom, že súbor založili manželia Čelovskí v roku 1970, dokedy ho viedli, sme zistili. Potom dlho-dlho sa nič nezachovalo. Jednu fotografiu sme našli v nejakom kalendári z roku 1984. Vtedy bola skupina veľká a ženy mali modrotlačový odev. Jedny také šaty som dostala od pozostalých jednej členky. Budú súčasťou nášho pamätného domu, keď sa nám podarí kúpiť budovu, ktorú sme si vyhliadli. Nechcem to zakríknuť, ale je to na dobrej ceste. Ďalšie informácie som pozbierala z pracovnej dokumentácie Osvetového domu od roku 1992. Časť z nich obsahuje pekná dvojjazyčná publikácia, ktorú sme síce už pripravili a vydali, ale až teraz sme ju predstavili verejnosti. (V Ľudových novinách sa ju vynasnažíme ukázať v jednej z nasledujúcich príloh.)

Erika Trenková

Foto: Ján Červenák