Veľkým snom hádam každej slovenskej národnostnej samosprávy v Maďarsku je vlastniť a prevádzkovať budovu, v ktorej by zhromažďovala predmety predkov, ako aj vierohodne predstavovala ich život. Našťastie, čoraz viac Slovákmi obývaných obcí sa môže pochváliť domom, ktorý požiadavkám vyhovuje a prezentuje toto unikátne dedičstvo. Vytvoriť vlastnú zbierku mohla „o päť minút dvanásť“ aj Slovenská národnostná samospráva v Legínde. Už jej nič nebude brániť v tom, aby prispela k rozvoju turistického ruchu a dala najavo, že v obci žijú Slováci a ich ľudové tradície prežívajú. Ako teda prebiehajú rekonštrukčné práce na budúcej okrase Legíndu?

Preteky s časom

„Zimné obdobie, pandémia a tuhé mrazy nám dosť sťažili začiatok stavebných prác okolo sedliackeho domu, v ktorom by sme chceli vytvoriť múzeum miestnych Slovákov. Prichádza však jar, keď môžeme zakúpiť istú časť materiálov na rekonštrukciu a pustiť sa do práce. Pravdepodobne sa nám podarí vykonať to najdôležitejšie, ale neustále musíme hľadať nové možnosti, sledovať súbehy, ktoré by pokryli ďalšie výdavky. Je veľmi pekné, že nám štátny tajomník Miklós Soltész umožnil kúpu tohto domu. Budova je však veľmi stará, klesá, má popraskané steny a aj strechu treba čiastočne opraviť, ale vyzerá to tak, že s dostatkom financií sa ju podarí zachrániť,“ konštatovala Csilla Mezeiová.

Predsedníčka miestneho slovenského zboru nám spomenula aj to, že sa im podarila výhodná kúpa. „Od Úradu predsedu vlády sme vlani dostali 4 milióny forintov, čo bola presná suma na zakúpenie pozemku a stavby. Toto celé nám napokon majiteľ predal za 3,5 milióna. Napísali sme teda list štátnemu tajomníkovi zodpovednému za cirkevné a občianske vzťahy, aby nám dovolil zvyšok peňazí použiť na iné výdavky, ktoré by boli tiež spojené s rekonštrukciou. Vyhovel našej žiadosti, takže 500 tisíc forintov sme už mali na začatie prác,“ pokračovala Cs. Mezeiová. O sedliackom dome prezradila, že pravdepodobne ho postavili dakedy na začiatku 20. storočia. Bývala v ňom Margita Tekvičková. O nej sa vie toľko, že vedela po „tótsky“, mala dve deti a jej manžel zomrel vo vojne. Spolu so synom a dcérou sa starala o dobytok, chovala kone i kravy, a venovala sa pôdohospodárstvu. Cs. Mezeiová spomenula, že Margitin vnuk Árpád pracuje v archíve v Balašských Ďarmotách. Poslanecký zbor verí, že sa s ním podelí o ďalšie zaujímavosti o rodine.

Na plné obrátky

Predsedníčka trojčlennej slovenskej samosprávy nám porozprávala aj o tom, ako plánujú využiť miestnosti novozakúpeného majetku. „Prvá časť domu, ktorú tvorí kuchyňa a predná izba, by slúžila ako múzeum. Nešlo by však len o výstavné siene, v ktorých sa človek len porozhliadne, ale chceme ich naplniť životom. Plánujeme vytvoriť priestory, ktoré by boli vhodné na tvorivé dielne, stretnutia i na remeselnícke zamestnania,“ vykreslila plány samosprávy. Cs. Mezeiová poznamenala, že pri kúpe rodinného domu mnohí očakávajú, že miestnosti budú zívať prázdnotou, no oni zabili dve muchy jednou ranou. Podarilo sa im kúpiť veľký pozemok a úplne zariadený sedliacky domček, v ktorom boli ozajstné poklady. „Pitvor je vykladaný kameňmi, ktoré asi pochádzajú z kaštieľa. Unikátne sú aj niektoré kusy nábytku. Našli sme napríklad tulipánovú truhlicu z prvej štvrtiny 20. storočia. Nie sú všetky predmety ozdobené legíndskymi motívmi, ale nábytok áno. Keď sa nám podarí zriadiť múzeum a dostaneme všetky povolenia, pomocou odborníkov ho chceme zariadiť autenticky,“ dodala predsedníčka s tým, že niektoré drevené predmety síce napadol lykožrút, ale nie do tej miery, aby ich majstri nedokázali vrátiť do pôvodného stavu. Nie je však isté, aký osud postihne osobné predmety, ktoré človek pozbiera, skôr nahromadí za ľudský život. Samospráva hľadá možnosti, aby ich nemusela vyhodiť, trebárs zbaviť sa ich vo forme blšieho trhu, lebo vie, že je veľa obdivovateľov, zberateľov takýchto predmetov, rarít. Išlo by o šľachetné gesto, veď zvyšok pozostalostí by neputoval rovno na smetisko, ale do príbytkov iných.

Aký dvor, taká domácnosť

Vedľa domu nový majiteľ zdedil aj veľký dvor so stajňou. V nej by chcel zariadiť tvorivú dieľňu alebo klubovňu. Na dvore sa nachádza aj koč, ktorý slovenská samospráva chce obnoviť tiež. Plány poslaneckého zboru však siahajú oveľa ďalej. „Na dvore chceme dať postaviť veľkú pec a vytvoriť priestory na obsluhu návštevníkov i na varenie. Boli by sme radi, keby sme naše podujatia mohli z Kultúrneho domu presunúť sem. Našťastie máme pomerne veľký dvor, ktorý má menší sklon. Preto chceme dať postaviť javisko a hľadisko, ktoré by boli vhodné na naše akcie,“ dozvedeli sme sa od Cs. Mezeiovej.

Oficiálne odovzdanie oblastného domu pravdepodobne bude na jeseň tohto roka. „Sú dve možnosti. Keď sa nám podarí do leta získať ďalšie financie, tak ho odovzdáme úplne zrekonštruovaný, keď nie, obnovíme len tie najhlavnejšie časti domu,“ dodala predsedníčka s tým, že aj Slovenská národnostná samospráva v Legínde sa rozhodla, že z podpory na fungovanie prispeje na ďalšie rekonštrukčné práce. Hovorí sa, že „pomaly ďalej zájdeš“, takže veríme, že múzeum legíndskych Slovákov odovzdajú čoskoro, ale nie unáhlene.

AR

Foto: Csilla Mezeiová