To, že Budapešť a Slováci majú veľa spoločného, nie je pre nás, Slovákov v Maďarsku, novinka. Ani pre mňa, veď od šiestich rokov žijem v tomto dvojmiliónovom meste, ktoré skrýva v sebe množstvo slovenských pamiatok z dávnej i blízkej minulosti.

Rada hovorím o týchto pamiatkach, či ide o pomenovanie niektorých ulíc, či slávnych Slovákov, ktorí tu pôsobili a urobili niečo dôležité pre Slovákov ako takých, alebo o budovách či sochách, s ktorými mali do činenia Slováci – ako umelci, projektanti alebo stavitelia. Keď sa rozprávam s niekým o tejto téme, nikdy nezabudnem spomenúť, že v 19. storočí bola Pešť najväčším slovenským mestom a toto tvrdenie viem aj podložiť faktami a pamiatkami. Tak tomu bolo aj počas rozhovoru pre slovenský štáb koncom januára, keď sme sa rozprávali v našom týždenníku. A či to bolo mojím nadšením, alebo ich záujmom, neviem, ale isté je, že koncom marca som sa ocitla znovu pri kamerách RTVS, aby som počúvala a pozerala sa, ako sledujú slovenské pamiatky po našom hlavnom meste. Sprevádzala ich predsedníčka Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Budapešti, zakladateľka a dlhoročná predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti, učiteľka, folkloristka a aktivistka do špiku kosti Zuzana Hollósyová.

Bola najvhodnejšou hostiteľkou, veď zorganizovala viaceré konferencie, sympóziá, ale aj prednášky o slovenskej minulosti nášho hlavného mesta. Pre slovenský štáb sme pripravili nielen časovo, ale aj informačne náročný program na jeden celý deň, od rána až do neskorého večera. Počas dňa sme boli pri budove slovenskej školy, ktorá má už takmer 30 rokov, ale pre nás, bývalých žiakov starej, vežatej školy je stále iba nová. Zastavili sme sa pri dielni významného slovenského vynálezcu Jozefa Pozdecha, vďaka ktorému dodnes vedia na jednu zvonovú stolicu zavesiť aj dva alebo viacej zvonov, ale navštívili sme aj jeho dom, kde jeho zať Ján Nepomuk Bobula mal projektantskú kanceláriu. Ten Ján Nepomunk Bobula, ktorý sa v roku 2009 /in memoriam/ stal čestným občanom mestskej štvrte Terezín vďaka bádateľskej práci Ladislava Petra. Rodák z Dovalova, architekt a politik, aktívny člen Novej školy slovenskej, zakladateľ Terezínskeho klubu, v ktorom mienil združovať hlavne remeselnícku a obchodnícku inteligenciu, rozmýšľajúcu pokrokovo, prispievateľ dobových tlačových orgánov vychádzajúcich v Pešti stál pri vzniku niekoľkých, aj pre Slovákov dôležitých budov, napríklad palácov na Andrássyho triede, ale aj Parlamentu, či obytnej kolónie v VIII. obvode Budapešti.

Navštívili sme aj evanjelický kostol na Rákócziho triede, ktorý už je znovu náš a o niekoľko rokov bude slúžiť ako centrum pre slovenskú komunitu v Maďarsku. Prešli sme po budove, ktorá sa už na kostol podobá iba zvonka a je v hroznom stave.

Program Dedovizeň plánujú vysielať v RTVS od mája tohto roku a v každej relácii predstavia iné krajanské zaujímavosti od komunít po jednotlivcov.

Našou poslednou zastávkou bol oblastný dom v Cinkote. Aká to rarita! Vo veľkomeste, v jednom z jeho 23 obvodov sa nachádza slovenský oblastný dom, kde si návštevníci môžu pozrieť, ako žili v tejto dedine voľakedy Slováci. Našimi hostiteľmi boli predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Zuzana Szabová. Ona pozvala vicestarostu a hodnostára miestneho evanjelického cirkevného zboru Józsefa Szásza, Zuzane Hollósyovej spolu porozprávali najzaujímavejšie momenty života v tejto mestskej časti.

Deň prešiel tak rýchlo, že sme zbadali iba zapadajúce slnko a lúčili sme sa v nádeji, že ďalšie podrobnosti o slovenskej Budapešti ešte porozprávame slovenskému televíznemu štábu pri jeho najbližšej návšteve.

Eva Fábiánová

Foto: autorka