S príchodom jari prichádzajú aj veľkonočné sviatky a s nimi tradičné zvyky vinšovačiek, ktoré začínajú na Kvetnú nedeľu a pokračujú oblievačkami na Veľkonočný pondelok. Ani slovenský zbor v Orosláni nezabúda na krásne jarné zvyky. Od začiatkov svojho pôsobenia pripravuje pre potešenie babičiek v dedinskej časti mesta akciu, počas ktorej ich pozdravia dievčatá. Koronavírusové opatrenia však už druhý rok stáli v ceste oroslánskemu tzv. Babičkovaniu. O čo presne ide?

Starý zvyk s novým zmyslom?

V Slovákmi obývanej časti mesta, ktoré leží vo Vertešských vrchoch, je zvykom, že mladé členky 10-ročnej detskej tanečnej skupiny Bránička, ktorú úspešne vedie vytrvalá pedagogička Júlia Bírová, halúzku ozdobia pestrofarebnými stužkami a v národnostnom kroji navštívia, pozdravia staré mamy, tety. Vinšovníčky pôvodne spievali pod oknom, ale v súčasnosti ich pozvú priamo do príbytkov. V minulom storočí od hostiteľov za výslužku dostali surové vajíčka, ktoré dievčatá ozdobili na Veľkú noc a odovzdali šibačom. V súčasnosti babičky už ponúkajú vinšujúcich obloženými chlebíčkami, zákuskami, osviežením a nájdu sa aj také, ktoré dajú do košíkov peniažky, háčkované kraslice či iné drobné darčeky. Po pohostení sa malá chasa vyberie do ďalšieho domu. Babičkovanie s „letečkom“, teda zelenou halúzkou ozdobenou stužkami bolo neodmysliteľnou tradíciou Kvetnej nedele. Nešlo však len o vinšovanie blížiacich sa veľkonočných sviatkov, ale zároveň aj vítanie a oslava nastávajúcej jari. V Orosláni bola obchôdzka aj preto dôležitá, lebo väčšina starších obyvateľov sa počas zimy zdržiavala vo svojich príbytkoch a takáto forma návštevy, trebárs aj pod oknami, bola akoby liek na dušu. Tento zvyk však už v mnohých oblastiach zapadol prachom, ľudia sa čoraz viac vzďaľujú od seba, a posunul sa do zábavno-dramatickej polohy, pretrváva v repertoári detských folklórnych súborov.

Unikáty treba zachovávať

Protipandemické opatrenia sú neľútostné a v záujme ochrany zdravia Slovenská národnostná samospráva v Orosláni sa musela rozhodnúť druhý raz vynechať pred 25 rokmi obnovenú tradíciu zo svojho celoročného plánu podujatí. Poslanecký zbor sa však nevzdáva tohto veľmi starého zvyku, a verí, že ho opäť obnovia. „Túto tradíciu si pravdepodobne priniesli predkovia Oroslánčanov, pretože na západnom Slovensku a v okolitých slovenských obciach našich vrchov vo viacerých obmenách existuje tento zvyk. Text pesničky oroslánskych Slovákov je však odlišný, zmenil sa tak, že na Kvetnú nedeľu dievčatá nevinšovali každému, išli pozdraviť len svoje staré mamy,“ priblížila nám jedinečnosť miestnej tradície predsedníčka slovenského zboru Alžbeta Szabová. Potvrdila, že ide o veľmi starú tradíciu, ktorú pôvodní Oroslánčania zdedili od predkov. „Bohužiaľ, je čoraz menej starších ľudí, ktorí sa na obchôdzky pamätajú zo svojho detstva. Babičkovanie ročne organizujeme preto, aby sme ho odovzdali ďalším generáciám, nesmieme nechať, aby sa na neho zabudlo. Je však veľmi ťažké medzi mládežou nájsť deti, ktoré vedia po slovensky. Našťastie, z detského folklórneho súboru Bránička sa nám vždy podarí osloviť niekoľko záujemcov, ktorí sa naučia slovenský veršík, v nedeľu sa oblečú do slovenských krojov a vyberú sa do domov, kde zavinšujú starým mamám a tetám,“ spomenula vedúca predstaviteľka miestnych Slovákov.

Návšteva poslov jari len s registráciou

Podľa predsedníčky je prekrásny moment, keď babička zbadá medzi vinšujúcimi svoju vnučku. Aj dievčatá ich rady prekvapia, teda s radosťou sa zapoja do tejto akcie. Vedenie však zvykne osloviť maximálne osem dievčat a dvoch sprevádzajúcich dospelých, lebo nechce, aby deti chodili samy po meste alebo po mestskej časti Orosláňu. Spolu sa potom pýtajú do príbytkov. A. Szabová zdôraznila, že takéto stretnutie je medzi babičkami veľmi obľúbené, ale je podmienené registráciou. „Babičky sa prihlásia, lebo musíme dopredu vedieť, do ktorých domov nás pozvú, kde nás s radosťou privítajú. Ide totiž o nemalú starosť, keďže vinšovníkov treba ponúknuť občerstvením a zákuskami, ako aj darčekmi. Toto všetko finančne aj časovo niečo stojí,“ ozrejmila predsedníčka. Tento rok sa síce zaobišiel bez „osobného“ Babičkovania, ale organizátori zdieľali svoje spomienky vo forme videí a fotografií na sociálnej sieti spred 2-3 rokov. Tieto pochádzali buď z vlastného archívu, alebo z nahrávok regionálnej televízie.

Znamenité výročie v druhom polroku

A. Szabovej sme sa opýtali aj na najbližšie plánované podujatia, hoci vieme, že za normálnych okolností sa Babičkovaním neskončia veľkonočné prípravy v Orosláni. Vo dvore oblastného domu zvyknú byť pre mládež remeselnícke dielne, v ktorých sa deti naučia techniku maľovania kraslíc, ako aj pletenie šibákov. Tento rok sa však aj v tomto stal výnimkou. „Naše akcie sme plánovali skôr na druhý polrok, lebo si myslím, že dovtedy sa nebudú môcť uskutočniť podujatia. Dávnejšie sme v pracovnom pláne mali aj stavanie a rúcanie mája, ale túto tradíciu sme prenechali Spolku na ochranu dedinskej kultúry a tradícií. Až 14. augusta by sme mali mať Dedinský deň. Tentoraz však bude o niečo skromnejší, bez hostí zo zahraničia. Pre nás bude veľkým dňom 25. september, keď budeme oslavovať 320. výročie príchodu Slovákov do Orosláňu. Chceme sa sústrediť na túto oslavu, ktorá by mala byť pompéznejšia. Dovtedy z času na čas chodíme do Oblastného domu a upratujeme, aby bol pripravený na otvorenie a prijatie hostí. Samozrejme, na programe máme menšie akcie miestneho rázu ako napríklad tvorivé dielne, sprievod turistov po oblastnom dome. Všetko však závisí od vírusu, nič nemôžeme vyhlásiť dopredu a s istotou,“ zmienila sa o programoch nasledujúceho štvrťroka predsedníčka.

Rok vo svete bez kontaktov

A. Szabová sa priznala, že aj ona veľmi ťažko prežíva toto nekontaktové obdobie. „Som absolútne v koncoch, niekedy mám pocit, že nie som tým človekom, akým som bola predtým. Prežívam zo dňa na deň, a to, že sa nestretávame, pokladám za niečo katastrofálne. Samozrejme, cez telefón sa rozprávame a píšeme si na sociálnych sieťach, ale mne to pripadá také nijaké. Veľmi sa obávam toho, že keď sa raz všetko skončí, ako sa budú ľudia správať, stavať sa k našim podujatiam, či sa odvážia ísť do spoločnosti, alebo budú mať stále strach. Zatvorenosť nepomáha nikomu, je to veľmi zlý pocit a myslím si, že všade to ľudia prežívajú rovnako,“ vyjadrila nepokoj predsedníčka, ktorá 28. marca oslavovala 51. výročie sobáša. Mala veľké plány, ale pandémia mala tiež čo k tomu dodať. „Ani vlani a ani teraz sme ho nemohli patrične osláviť napriek tomu, že som sa na to pripravovala. Pochádzam z Dvorov nad Žitavou, kde sme sa aj zosobášili. Oni tam usporadúvajú pre jubilujúce páry oslavu, ktorá sa mala konať koncom septembra. Naisto s nami počítali, ale prišla druhá vlna pandémie. Oslava jubilantov sa síce uskutočnila, ale zo zahraničia nikto nemohol prísť,“ s ľútosťou povedala A. Szabová a doplnila, že napriek tomuto všetkému za najdôležitejšie pokladá, aby sme všetci ostali zdraví.

Na internete koluje veľa správ o očkovaní. Človek už pomaly ani nevie, ktorej veriť. Čo by ste odkázali čitateľom Ľudových novín?

V Orosláni som nič nepočula o výskyte nepríjemných vedľajších účinkov po očkovaní. Viem len to, že britský mutant je pre ľudský organizmus oveľa nebezpečnejší. My s manželom, ako aj viaceré členky slovenskej samosprávy, sme už dostali prvú dávku vakcíny. V každom prípade odporúčam ľuďom, aby sa registrovali na očkovanie. Nezáleží na tom, odkiaľ pochádza očkovacia látka, dôležité je získať imunitu proti tejto pliage.

AR

Foto: A. Szabová