Na priečelí budovy Materskej školy, všeobecnej školy, gymnázia a kolégia s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti odhalili 26. mája pamätnú tabuľu dlhoročnému učiteľovi a riaditeľovi inštitúcie Ladislavovi Petrovi.

Tabuľu dala zhotoviť Slovenská samospráva Budapešti (SSB) ako znak vďaky a úcty dlhoročnému poslancovi SSB, ktorý nás navždy opustil v marci minulého roku. Slávnostné odhalenie tabule sa nemohlo doteraz uskutočniť pre prísne protiepidemické opatrenia. Po tom, ako sa situácia uvoľnila, SSB, škola a Slovenská samospráva VI. obvodu Budapešti ihneď začali organizovať slávnostné odhalenie pamätnej tabule. Podujatia sa okrem predstaviteľov Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM), slovenských volených zborov hlavného mesta, Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Maďarsku, Slovenského inštitútu v Budapešti, spoločenských organizácií zúčastnili aj rodinní príslušníci dlhoročného riaditeľa inštitúcie, ktorý sa zaslúžil okrem iného aj o vybavenie výstavby novej budovy výchovno-vzdelávacej inštitúcie pred skoro 30 rokmi.

Ako povedala vo svojom úvodnom prejave riaditeľka školy Júlia Szabová Marloková, Ladislav Petro vynaložil veľké úsilie, aby sa budova mohla postaviť. Spomenula aj na študentské časy, keď ju L. Petro učil zemepis a „vždy bral do ohľadu, čo je dobré pre deti“. Potom, ako študent 11. ročníka Bálint Török predniesol báseň Milana Rúfusa Večerný hosť, sa prítomným prihovorila predsedníčka SSB Edita Hortiová. „Ladislav Petro posledné desaťročie svojho riaditeľovania venoval tomu, aby táto budova bola postavená. Napísal niekoľko sto žiadostí, listov a vytrvalo bojoval za to, aby sa naše deti mohli učiť v modernej, svetlej a dobre vybavenej škole,“ povedala E. Hortiová a dodala, že v tom čase nebolo dosť priestoru na umiestnenie žiakov. Spomenula aj to, ako chodievali pravidelne si pozrieť výstavbu budovy, v ktorej zriadili také triedy, o akých vtedajší učitelia iba snívali, ako aj to, ako sa na novú budovu tešili učitelia, aj žiaci. „Tabuľa cti pri vchode do školy je tam preto, aby aj ďalšie generácie poznali jeho meno a ctili si ho. Ďakujeme ti, pán riaditeľ!“ povedala E. Hortiová.

Predsedníčka CSSM a podpredsedníčka Slovenskej samosprávy VI. obvodu Budapešti Alžbeta Hollerová Račková s úctou spomínala na zakladanie voleného zboru v Terezíne, na ktorom sa spolu podieľali s L. Petrom. Ako povedala, vďaka jeho práci, ktorá bola založená na odhaľovaní slovenskej minulosti, vyšli najavo mnohé historické fakty súvisiace s mestskou časťou, ktorá medzi svojich čestných obyvateľov zvolila slovenského stavebného veľkopodnikateľa, vydavateľa, spoluzakladateľa a vedúceho politika Novej školy slovenskej Jána Nepomuka Bobulu. Okrem toho L. Petro neprestal byť pedagógom, ktorému ležalo na srdci každodenné fungovanie národnostného školstva. Ladislav Petro všemožne podporoval aktivity školy a pedagógov aj v rámci samosprávy. „Slovenská komunita v Maďarsku prišla o zanieteného, usilovného človeka, ktorému vždy záležalo na výchove budúcej generácie a aby sme všetko, čo máme, odovzdali mladým generáciám,“ povedala A. Hollerová Račková. „Myslím si, že napriek tomu, že Laco bol všestranný, je táto tabuľa na najsprávnejšom mieste,“ povedala a vyslovila radosť z toho, že čoskoro aj budova prejde do vlastníctva CSSM a budeme môcť pokračovať v práci, ktorú L. Petro začal. A keďže od roku 1992 prešlo už skoro 30 rokov, je potrebné zmodernizovať a obnoviť budovu.

Tabuľu slávnostne odhalili dvaja žiaci siedmej triedy, a žiačky 11. ročníka Beáta Capová a Bernadetta Puhová zaspievali slovenskú hymnickú pieseň Kto za pravdu horí. Potom už nasledovalo položenie vencov k novej tabuli, ktorá odteraz zdobí priečelie budapeštianskej slovenskej školy.

(ef)

Foto: autorka