„Pri príležitosti tohto významného dňa s úctou pozdravujem obyvateľov Slovenského Komlóša! Pandemická situácia nám síce nedovoľuje, aby sme oslavovali spolu, ale v duchu s každým obyvateľom mesta si želám, nech má Slovenský Komlóš takú šťastnú budúcnosť, akú na báze hodnôt minulosti budujú tunajší občania svojou legendárnou usilovnosťou, súdržnosťou, láskou voči svojmu mestu,“ pozdravil Komlóšanov v Deň mesta nezávislý parlamentný poslanec Dr. Zoltán Szelényi odkazom v maďarskom i v slovenskom jazyku na najväčšej sociálnej sieti.

„Podľa tradície 24. apríla roku 1746 (na sv. Juraja) prišli slovenské rodiny z békešskosvätoondrejského majetku baróna Jozefa Rudňanského na neobývanú komlóšsku pustatinu. Týmto sa začali novodobé dejiny Slovenského Komlóša. Usilovnosť, životaschopnosť Komlóšanov sa onedlho stelesnili v založení školy a postavení kostola. Slovenský Komlóš sa začiatkom 20. storočia stal druhou najpočetnejšou osadou Orošházskeho okresu. Paralelne s rastom počtu obyvateľstva však klesal pomer slovenských obyvateľov. Tento proces zintenzívnila československo-maďarská výmena obyvateľstva po druhej svetovej vojne, ale našťastie tunajší Slováci si dodnes chránia svoje kultúrne dedičstvo,“ pokračuje Z. Szelényi. „1. novembra 1993 sa Slovenský Komlóš stal mestom. Veľkú zásluhu na tom malo vtedajšie mestské zastupiteľstvo na čele s Pavlom Juhászom a, samozrejme, miestni obyvatelia. Nech sú Komlóšania – a spolu s nimi aj my, Juhobékešania – hrdí na svoje slovenské tradície (na národopisné zbierky, oblastný dom, kvasienky a vzory výšiviek na kožuchoch, na dvojjazyčné inštitúcie), architektonické dedičstvo (na evanjelický kostol, kopánčsku kaplnku, budovu bývalého hotela Komló, ktorá, dúfame, sa čoskoro obnoví), na známych miestnych rodákov (medziiným maliara – grafika Jána Jankóa, herečku Zuzanu Ďurkovičovú, šľachtiteľa ovocia Pavla Maligu, spisovateľa – sociológa Pavla Závadu),“ končí nezávislý parlamentný poslanec Dr. Zoltán Szelényi svoj slávnostný príhovor, uverejnený v skupine Slovenský Komlóš patrí nám všetkým (Tótkomlós mindannyiunké).

Za normálnych okolností by významné výročie boli Komlóšania zrejme velebili v rámci veľkolepých osláv, pre pandémiu sa však museli uskromniť s virtuálnym priestorom – televíziou a sociálnymi médiami. V slávnostnom programe miestnej televízie, ktorý si môžete pozrieť na kanáli Komlós TV na YouTube, primátor mesta Zoltán Zsura zdôraznil zásluhy predkov, ktorí na vyľudnenej komlóšskej pustatine vytvorili domovinu, v ktorej ich potomkovia žijú dnes pokojný život. „Pri tejto príležitosti sme plánovali výstavu, prezentáciu knihy, koncert populárnej i vážnej hudby, ale v záujme ochrany zdravia, resp. v dôsledku platných predpisov, žiaľ, nič z toho sme nemohli zrealizovať.“ Po stručnom zhrnutí míľnikov dejín Slovenského Komlóša a činnosti poslaneckého zboru pokračoval slovami: „Je ťažké oslavovať, keď je to zakázané. Dovolené je však spomínať a kto si váži svoju minulosť, zaslúži si aj budúcnosť. Spomínajme teda na predkov, ktorí na jar roku 1746 zaľudnili spustošený kraj a vytvorili si tu domovy. Spomínajme na Komlóšanov, ktorí za vlasť položili svoje životy. A nezabúdajme ani na obyčajných ľudí, ktorí svojou každodennou prácou prispeli a neustále prispievajú k rozvoju, prítomnosti a budúcnosti nášho mesta.“ Na záver svojho príhovoru primátor oznámil, že cenu Pro urbe za rok 2021 udelilo mesto popri Miestnej organizácii Rákócziho zväzu v Slovenskom Komlóši predsedníčke miestnej slovenskej samosprávy a riaditeľke Slovenskej dvojjazyčnej základnej školy v Slovenskom Komlóši Zuzane Laukovej. V dvojjazyčnej laudácii – po slovensky v prednese moderátorky programu Marianny Melegovej – odzneli významné míľniky života neúnavnej aktivistky miestnej Slovače.

„Zuzana Lauková sa narodila v komlóšskej slovenskej rodine, kde ju od detstva obklopovala slovenčina. Vo svojom rodisku chodila do základnej školy, kde sa oboznámila so slovenskými ľudovými piesňami a tancami. V roku 1978 zmaturovala na slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe a v štúdiu pokračovala na Vysokej škole Gyulu Juhásza v Segedíne. Dva semestre bola na študijnom pobyte v Bratislave, kde spoznala krajinu svojich predkov a zdokonaľovala sa v slovenčine. Doteraz sa neustále vzdeláva, doškoľuje. Je pravidelnou prednášateľkou odborných konferencií, často publikuje svoje práce. K svojmu vysokoškolskému diplomu zo slovenčiny a biológie získala aj univerzitný diplom zo slovenčiny. Od roku 1982 je učiteľkou miestnej slovenskej školy. Od roku 2000 bola zástupkyňou riaditeľky a od roku 2008 je riaditeľkou inštitúcie. Jej prácu charakterizuje presnosť a odbornosť. S kolegami má výborné kontakty. Jej srdcovou záležitosťou je, aby v škole prebiehala činnosť slúžiaca záujmom detí, rodičov a prevádzkovateľa. Snaží sa o úspešnú prácu školy a kolegov. Pravidelne píše projekty, aby zabezpečila čím lepšie podmienky vyučovania. Vďaka tomu mohli obnoviť ihrisko a nábytok škôlky, priestory školy sa rozšírili o národopisnú izbu, školskú kuchyňu a dielňu. V škole vymenili dlážku a najmladší žiaci dostali ihrisko. Pani riaditeľka sa snaží posilňovať identitu žiakov pestovaním národnostnej kultúry. Od založenia je jednou z vedúcich osobností Detského umeleckého súboru Harmónia. Má dobré kontakty s vedúcimi a učiteľmi partnerských škôl na Slovensku, v Rumunsku a v Srbsku. Spolupracuje na rôznych programoch – v tomto roku je vedúcou projektu Erasmus+ s Jelšavou. Dlhé roky je členkou mestského zastupiteľstva, kde pracuje v záujme obyvateľov mesta. Všestranná je aj jej kultúrna činnosť. Dlhé roky bola členkou, neskôr vedúcou tanečného súboru Komlóš. Je zakladajúcou členkou mandolínového orchestra Tremolo. Zuzana Lauková vždy pracovala v záujme slovenskej národnosti. Je predsedníčkou miestnej slovenskej samosprávy a Organizácie komlóšskych Slovákov. Dlhé roky bola členkou Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Za aktívnu činnosť jej udelili rôzne vyznamenania.“

Primátor mesta odovzdal ocenenia aj kulturistovi Istvánovi Horváthovi, Cenu Talentum dostali Laura Horváthová, Gergő Ondrejó, Levente Mészáros, Kende Dávid a Máté Bócz. Slávnostný televízny program uzavreli archívne zábery z osláv Dňa mesta v deväťdesiatych rokoch.

Slávnosť pokračovala pri Pamätníku osídlenia, kam účastníci umiestnili vence úcty. Čerstvá ocenená, vedúca miestnych Slovákov Z. Lauková uviedla svoj príhovor básňou Juraja Dolnozemského.

Svätíme
Zdravím ťa, mesto a ľudí v ňom!
Nálada vrcholí, zvoní zvon.
Máš 275 rokov.
Časy píšu dejiny,
predkovia prácou svätili
a vo viditeľnom verili.
Roky sa minú,
poprední snívajú,
túžby zrú.
Doby majú svoju svojskú hru.
Minulosť budúcnosti fandí,
jarný teplý vetrík vie byť krásny.
Sme smrteľní, dočasnosť do večnosti patrí.
Kapela hrá hlasno milé skladby.

„Začiatkom 18. storočia komlóšska pustatina patrila zemepánovi J. Rudňanskému. On ponúkol toto územie Slovákom, ktorí pre náboženské rozpory museli opustiť Békešský Svätý Ondrej (Békésszentandrás). Osadnícku dohodu o osídlení pustatiny Komlóš uzavreli 8. januára 1746 a v tom istom roku na jar, 24. apríla, sa prisťahovalo osemdesiat slovenských rodín na komlóšsku pustatinu, kde rástol len divý chmeľ. Túto vtedy neúrodnú pôdu svojou usilovnosťou a pracovitosťou Slováci zúrodnili. Prišli však už ako spoločenstvo, ktoré malo svojho richtára, notára, farára a učiteľa. Začali stavať svoje domy, školu, učiteľovi služobný byt, založili slovenskú evanjelickú cirkev a pod vedením farára Juraja Szextyho v roku 1795 dostavali evanjelický kostol, ktorý je dodnes symbolom Slovenského Komlóša. Osada sa veľmi rýchlo rozvíjala. Postavili ďalšie budovy, ktoré sú dodnes vzácnym dedičstvom nášho mesta. V roku 1893 spoločnými silami vybudovali obecný dom a ich tvorivá práca trvala do konca druhej svetovej vojny.

Výmena obyvateľstva v rokoch 1946 – 1948 zanechala hlboké stopy v štruktúre zloženia obyvateľstva. Zo Slovenského Komlóša sa v týchto rokoch presídlilo na Slovensko 939 slovenských rodín, 3254 Slovákov. Paralelne s tým sa začal príchod presídleného maďarského obyvateľstva. Jeho počet bol omnoho nižší, presídlilo sa 400 rodín, 1500 osôb. Napriek tomu dynamický vývoj mesta ďalej pokračoval, preto 1. novembra 1993 Slovenský Komlóš dostal od vtedajšieho prezidenta Árpáda Göncza titul mesta.

Od osídlenia komlóšskej pustatiny slovenskými rodinami uplynulo práve 275 rokov. Aj vypovedať je to veľa, o to viac prežiť, pretrvať. Hovorí sa, že bohatý je ten národ, ktorý má bohaté dejiny. Komlóšania v priebehu týchto 275 rokov prežili biedne i bohaté roky, suchotu, požiare, cholery, ale vďaka usilovnej a vytrvalej práci obyvateľov osada sa z roka na rok rozvíjala a preto Slovenský Komlóš v celkovom národnokultúrnom vývine dolnozemských Slovákov zohrával a aj teraz zohráva významnú úlohu. Ďakujeme našim predkom, že nám založili, zabezpečili domov, životné prostredie a životné podmienky. Buďme pyšní na ich pilnosť, vytrvalosť, pracovitosť a vernosť svojej národnosti. Buďme hrdí na to, že skoro tri storočia sme dokázali zachovať jazyk, kultúru a všetky tie hodnoty, ktoré nám zanechali naši predkovia. Aj naďalej je našou povinnosťou nezabudnúť na dejiny, na krásny jazyk, na bohatú kultúru tu žijúcich Slovákov, zachovať si našu slovenskú identitu. Nielen v tento deň pamätajme na svoje mesto a na svojich predkov, ale žime každý deň tak, ako povedal náš komlóšsky básnik Juraj Dolnozemský: žime, pretrvajme a to slovenské bytie smelo položme na náš stôl, lebo sme.

Prajem nášmu mestu, aby sa naďalej rozvíjalo, aby nikdy nestratilo to čaro, ktoré charakterizuje Komlóš: srdečnosť, milosť, krásu, útulnosť a v ňom usilovných, pracovitých, empatických a pohostinných obyvateľov. Česť pamiatke našich predkov!“ uviedla vo svojom príhovore Zuzana Lauková.

Sprac. zp

Foto: Gábor Bunda