Moderná interpretácia vešteckej knihy a starých zvykov v Békešskej Čabe

Po oslavách 25-ročného spevokolu Čabianska ružička a 20-ročného výšivkárskeho krúžku Rozmarín 25. júna sa neskončil rad programov v Békešskej Čabe. V Slovenskom oblastnom dome sa totiž uskutočnila interaktívna prezentácia publikácie Povery a Michalda dolnozemských Slovákov jej dvoma autormi Ondrejom Kiszelyom a Bencem Püski-Likerom. Mladí Slováci sa podujali znovu vydať starú vešteckú knihu s názvom Proroctví Michaldy, královny ze Sáby, 13. Sibilly s cieľom oboznámiť súčasných Slovákov so zaujímavou publikáciou a poverami našich predkov.

Povery a Michalda dolnozemských Slovákov je trojjazyčná publikácia, lebo autori zachovali pôvodný text, písaný slovakizovanou češtinou. Na konci každej kapitoly sa nachádza stručné zhrnutie v maďarskom a slovenskom jazyku. Popri vešteckej knihe Michalda v nej nájdete aj vedeckú štúdiu Márie Žilákovej a článok bývalého evanjelického kňaza Michala Francisciho o prednostiach Biblie, v porovnaní s takouto „jarmočnou tlačou“. Druhá časť tvorí výber z povier dolnozemských Slovákov na základe zbierky Ondreja Krupu. Tu sa čitatelia dozvedia o poverách našich predkov, napríklad v súvislosti s prírodnými javmi, časťami tela, ale zošit obsahuje aj pikantnejšie témy. Na konci sú krásne kresby o mýtických bytostiach Čabänov, akými sú napríklad zmok, alebo topenec.

Kniha Michalda bola v minulosti jednou z najčítanejších kníh Dolnozemcov a svoju popularitu si zachovala až dodnes, lebo aj dnešní ľudia si ešte pamätajú na niektoré proroctvá. Túto zbierku proroctiev podľa legendy dal napísať kráľ Šalamún tak, ako mu to porozprávala Michalda, kráľovná zo Sáby. Čabänia Michaldu považovali za svätú, preto evanjelická cirkev bojovala proti nej, ale ani to nezabránilo jej šíreniu, lebo to kopírovali ručne, a tak sa zachovali v meste tzv. samizdatové vydania. Predseda Slovenskej samosprávy župného mesta Békešská Čaba O. Kiszely na prezentácii oboznámil prítomných s metódou skúmania a priblížil, ako sa zrodila publikácia, a čo znamená pre dolnozemskú Slovač. Potom Bence Püski-Liker porozprával o skutočnej histórii príchodu Michaldy ku kráľovi Dávidovi. Úryvky z knihy čítala študentka Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe Hanna Kolyszová. Účastníci spoločne spievali z evanjelického spevníka Tranoscius spev Hrad přepevný jest Pán Bůh náš, ktorý sprevádzal na harmóniu kantor Evanjelickej cirkvi v Békešskej Čabe Csaba Alföldi. Na prezentácii sa dokonca objavil aj zmok a topenec, aby vznikla ozajstná mýtická atmosféra.

Na záver predstavenia O. Kiszely a predseda Čabianskej organizácie Slovákov Michal Lásik zasadili klokoč, mýtický strom dolnozemských Slovákov, z ktorého neskôr „môžu dostať aj tí, ktorí si pýtajú“.

(BPL)

Foto: E. Trenková