Slovenskú národnosť na 21. Celoštátnom národnostnom kultúrnom festivale a gastronomických dňoch v Ráckeve v tomto roku zastupovala Baňačka a Jača. KeveFeszt je jediný festival v Maďarsku, na ktorom sa zúčastňuje všetkých tu žijúcich 13 národností.

Pri brehu Dunaja na promenáde návštevníkov čakalo 24 vystúpení, 25 druhov jedla, 13 vinárov a nechýbala ani ochutnávka páleniek. Dvojdňové podujatie predchádzala vernisáž výstavy Naladené do modro-biela – Od začiatkov modrotlače po súčasnosť v mestskom Arpádovom múzeu, ktorej kurátorkou bola etnologička Katarína Király, riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM). O výstave ste sa mohli dočítať v predchádzajúcom čísle nášho týždenníka. My sa teraz sústredíme na festivalové momenty. Priblížila nám ich vedúca Národopisnej zbierky zemplínskych Slovákov Nové Mesto pod Šiatrom – Baňačka Zuzana Xénia Szabová, ktorá so svojou trojčlennou skupinkou prezentovala v stane domáce slovenské gastronomické špeciality. Nechýbal ani zakladajúci člen ľudovej hudby Csibaj Banda z Jače Zoltán Berényi, ktorý predstavil slovenský folklór na javisku.

Organizačné záležitosti však neprebiehali tak hladko, ako sa to zdalo na prvý pohľad, lebo pre prísne protipandemické opatrenia sa aj podujatie nieslo v inom rytme ako doteraz. Porozprávala nám o tom Z. X. Szabová, ktorá sa zriekla účasti na festivale po tom, ako dostala správu od organizátorov. „Poslali mi e-mail, ktorý obsahoval 14 bodov. Nie všetky sme vedeli splniť, keďže patríme k ÚKSM, preto som odvolala našu účasť. Jeden z hlavných organizátorov Gabriel Őszy-Tóth však vyhľadal riaditeľku ÚKSM a mňa primátor Zoltán Vereckei s tým, že nám so všetkým pomôžu, len aby sme sa zúčastnili festivalu. Keďže sme už na víkend mali dohodnutú návštevu zo Šalgótarjánu v Baňačke a mnohí si naplánovali súkromné programy, museli sme aktivizovať všetkých našich pomocníkov. Do Ráckeve sme sa napokon vybrali štyri: Anna Titková, Mária Holodová, Etela Ihnáthová a ja. Na nákup surovín a prípravu sme mali necelý deň,” spomenula nám vedúca Národopisnej zbierky zemplínskych Slovákov s tým, že napokon ani jedna strana neoľutovala svoje rozhodnutie zúčastniť sa na festivale. Súdržnosť a vzájomná pomoc všetkých národností bola podľa Z. X. Szabovej jedinečná: stany sa navzájom navštevovali, ponúkali toho druhého, atmosféra bola ako na jarmoku.

S akými spomienkami sa vrátili späť do svojho rodného kraja Zemplínčania? „Dostali sme veľa pozitívnych ohlasov a prežili sme veľa úsmevných chvíľ. Napríklad bol jeden kuchár neďaleko od stanu, ktorý sa stále obšmietal okolo nášho. Vravel, že sa chce naučiť ako sa pripravujú parené buchty, vidieť ako sa robia a ochutnať ich. Po tom, ako okoštoval naše makové, mali ste vidieť jeho výraz na tvári. Hovoril, že sú ako oblak, teda ľahučké a veľmi chutné. Také uznanie naše buchty doteraz nedostali. Ďalší milý moment sme zažili v sobotu večer. K Marike prišiel otec so synom a zobrali si z parených buchiet na ochutnávku. O chvíľu sa vrátili k stanu a kúpili všetky zvyšné kusy,” s úsmevom i hrdosťou sa o zážitok podelila vedúca zbierky v Baňačke. Tu treba poznamenať, že na mieste k 15 kilogramom zemiakov Z. X. Szabová musela dokúpiť ďalších 10 v miestnom obchode, z ktorých napiekli „lapčanky“. Záujemcom o slovenskú gastronómiu štvorica žien ponúkala aj domáce kapustníky a lekvárové, tvarohové, jablkové koláče. Baňačanky okrem parených buchiet pripravovali aj svoje chýrne zemiakové placky „lapčanky”. Nečudo, že ich stan bol medzi maškrtníkmi veľmi obľúbený.

„Som veľmi hrdá na naše tety, obdivujem ich vytrvalosť. Všetky tri už majú nad 70 rokov a od rána do noci s oduševnením a úsmevom pracovali. Je až nepochopiteľné, s akou energiou sa otáčali okolo hrncov, krájali, miesili, piekli a ponúkali. Každý návštevník nás chválil, čo nám veľmi dobre padlo,” vyznala sa Z. X. Szabová, ktorá už nadšene pripravuje v spolupráci s miestnym združením Deň zachovávania tradícií v Baňačke, ktorý plánujú na 21. augusta. V kultúrnom programe by účinkoval aj Tanečný súbor Tešedík zo Sarvaša, Spevácky zbor Kvety hút z Pálházy a miestny spevokol Rozmarín.

Kým Zemplínčanky predávali svoje chýrne gastronomické špeciality v stane, na javisku s národnostnými ľudovými piesňami z Békešskej župy vystúpila Ľudová hudba Talléros. Jej členmi sú tiež Ondrej Vajler zo Slovenského Komlóša a Daniel Ökrös zo Sarvaša. S kyticou slovenských a maďarských piesní vystúpila aj Ľudová hudba Csibaj Banda z Jače. Opýtali sme sa jedného zo zakladajúcich členov kapely, ako sa cítili. „Bol veľmi dobrý pocit opäť stáť pred obecenstvom a hrať slovenskú muziku. Dobre sme sa cítili a tešilo nás, že sa obecenstvo bavilo. Bolo nám však ľúto, že sme vystupovali krátko poobede a mnohých odradila extrémna teplota, lebo stoličky boli umiestnené na slnku. Keďže naša speváčka Monika Nemeczová prednedávnom porodila, teraz nám vypomáha, sprevádza Emese Gimesiová Szokolová z Pišpeku,” prezradil Z. Berényi s tým, že v polhodinovom programe odzneli okrem melódií z povodia Galgy aj horehronské a raslavické piesne. Záujemcovia o slovenské gastronomické špeciality a slovenskú ľudovú hudbu dozaista neoľutovali svoju účasť na festivale, lebo vieme, aká je milá a dobrosrdečná slovenská národnostná komunita v Baňačke i v Jači.

AR

Foto: Z. X. Szabová