Slovenská národnostná obec v Novohradskej župe Banka (Bánk) opäť hostila jeden z najväčších podujatí Slovákov v Maďarsku. Má síce rozlohu len 900 hektárov, ale disponuje prírodným javiskom, na ktorom počas leta organizujú sériu programov s názvom Banské leto. Jeho neoddeliteľnou súčasťou je aj Novohradské národnostné stretnutie a Celoštátny folklórny festival Slovákov v Maďarsku.

Folklórna udalosť roka je veľmi obľúbená nielen medzi našincami, ale aj rekreantmi. Prvý augustový deň teda vyrazili autobusy hádam z každého Slovákmi obývaného miesta Maďarska, aby si záujemcovia o tradičnú ľudovú kultúru pozreli program jubilejného 55. národnostného stretnutia a 25. celoštátnej slávnosti i pochutnali si na plnenej kapuste či bryndzových haluškách. Na podujatí Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) a Slovenskej národnostnej samosprávy Novohradskej župy sa mohli zúčastniť len tí, ktorí organizátorom ukázali Covid pas a občiansky preukaz. V ohradenom areáli bola od rána veľká trma-vrma. Aktivisti najväčšej občianskej organizácie Slovákov v Maďarsku chystali Galériu na plote, miestne tety starostlivo pripravovali suroviny na halušky, iní zase stavali stany, kulisy, skladali LED obrazovku, technici ozvučovali a tanečníci skúšali. Každý poznal svoju úlohu a chcel vyťažiť zo dňa maximum.

Šťastie v nešťastí

Predpoveď počasia na nedeľu neveštila nič dobré. Meteorológovia hlásili búrky, silný nárazový vietor a prívalový dážď. Ani takáto predpoveď však neodradila ľudí, veď na „studenú sprchu“ v Banke si za posledné roky zvykli. Vtipne by sme mohli poznamenať, že súčasťou slovenského národnostného stretnutia je aj „letný lejak”. Počas dňa mraky zopárkrát „postrašili”, ale až podvečer vycerili svoje zuby. Človek mal zrazu pocit, akoby sa dostal pod deravé vrece plné studenej vody. Až na druhý deň som sa v správach dozvedel, že v Maďarsku búrka napáchala obrovské škody. Našťastie severnú časť krajiny nezasiahla do takej miery ako inde. Svoj „zámer” však splnila. Ľudia sa raz-dva rozutekali na všetky svetové strany a pre intenzívne zrážky organizátori museli vyniesť neľahké rozhodnutie: stopnúť podujatie. Tanečná skupina Tešedík zo Sarvaša mala byť posledným účinkujúcim v prvej časti programu s názvom Spieva celá rodina, spieva celá dedina a Folklórny súbor Vranovčan z Vranova nad Topľou mal vystúpiť v pásme Prišli hostia zo Zemplína. Tieto dve telesá nemohli prezentovať svoje dôkladne nacvičené tance a piesne. Organizátori ich však uistili, že budúci rok s nimi počítajú.

Slováci v Maďarsku sú jedna veľká rodina

Počul som túto výpoveď už mnohokrát a musím uznať, že je založená na pravde. Len čo som vystúpil z auta, nevedel som, kam sa mám otočiť. Vpravo sa zdravili Jačania, oproti išli známi z Malej Nány, naľavo sa mi s úsmevom na tvári prihovorili z Čuváru, z hľadiska kývali tety z Pišpeku. Bolo potešujúce opäť vidieť týchto ľudí, ktorí vo svojich obciach a mestách robia všetko pre to, aby Slováci prežili. Ledva som si sadol na svoju deku a nastavil som všetky prístroje, začal sa očakávaný program. Z každej vystupujúcej rodiny prišiel cez bránu na javisko jeden pár a po hymnickej piesni Slovákov v Maďarsku Daj Boh šťastia na pamiatku prednedávnom zosnulej farárky Alžbety Nobikovej položil bielu gladiolu do vázy pod LED obrazovkou. Obecenstvo privítala predsedníčka najväčšej a najstaršej občianskej organizácie Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková. Vo svojom príhovore vyzdvihla dva dôležité dôvody stretnutia. Prvým bolo pripomenutie pamiatky evanjelickej farárky, ktorá nás opustila v apríli vo veku 81 rokov. „Alžbeta rada chodila do Banky a okolo seba šírila pokoj. Vždy hovorila, že Slováci v Maďarsku sú pre ňu slovenská rodina. Druhá časť programu, keďže hovoríme o slovenskej rodine, bude patriť našej rodine Slovákov v Maďarsku. Rodina je základ, čo dieťa doma vidí a cíti. Čo je dôležité pre matku, otca, mamóvku a apóvka, by malo byť aj pre neho. Naša slovenská rodina v Maďarsku nielenže odovzdáva krásne piesne, tance, zvyky a obyčaje, ale aj spolupatričnosť. Keď spievame slovenskú pesničku, robíme to preto, lebo patríme k Slovákom. Tieto rodiny teda odovzdávajú nielen to krásne, čo máme v slovenskej ľudovej kultúre, ale aj lásku k svojej národnosti a úctu k nej. Nikdy nezabúdajme, odkiaľ pochádzajú tie slovenské ľudové pesničky, prečo ich opatrujeme a prečo na ne nesmieme zabudnúť,” povedala predsedníčka ZSM.

Spomíname s úctou a vďakou

Táto veta bola na LED obrazovke pod čiernobielou fotografiou A. Nobikovej. Jej obľúbenú pieseň Kde si, môj premilý v kralickej bibličtine zaspievala Edita Csasztvanová Vassová. Tibor Mótyán vo svojej spomienkovej reči zdôraznil, že všetkými milovaná putujúca farárka sa nielen pravidelne zúčastňovala festivalu, ale mnohokrát slúžila v kostole Bohu a pre všetkých. „Na jej počesť teraz zaspievame úryvok zo Žalmu 22. So starou hebrejskou smútočnou melódiou. Aby sme za ňou nielen smútili, ale ju aj oslavovali, pokračujme s radostnejšou melódiou. V Žalme 26:6 sa objaví aj svetlo a nádej,” dodal T. Mótyán.

Folklór spája ľudí i obohacuje život

Po pietnom akte nasledoval veľkolepý galaprogram, ktorého scenár zostavila R. Egyedová Baráneková a Anna Ostrihoňová. Moderátormi boli Juraj Matiaš a Mária Kropáčová, všetkým známi ako Kmotrovci. Uznávaná dvojica ako prvých vystupujúcich uviedla 43-ročný folklórny súbor Dúha z Malého Kereša. Pri 93-ročnej kolíske spievala Ibolya Klaudia Szujerová, v lone držala dcérku Annu. Nasledovala Spevácka skupina sestier Komjáthiových. Spevácku skupinu sestier Komjáthiových J. Matiaš predstavil so spomienkou na minulosť. „O dva roky bude 30 rokov, čo som prvýkrát navštívil slovenskú dedinku v Maďarsku, Veňarec. Tam som spoznal výborných ľudí: Annu Hugyeczovú, ktorá založila Páví krúžok a neskôr folklórnu skupinu Rozmarín. Mám tie najkrajšie spomienky, a som rád, že medzi pokračovateľmi tradícií vo Veňarci je aj Ruženka Komjáthiová, ktorá ich udržiava nielen so svojimi dcérami, ale aj s obyvateľmi vo vzácnej novohradskej dedinke,“ povedal moderátor. Hrdá matka a stará mama Ruženkavystúpila s dcérami Verou a Annou. Keďže Vera si za manžela zvolila Čívana, ktorý tiež uchováva slovenské ľudové tradície, zaspievala si so svokrou Máriou Vogyeraczkou a jej synom Martinom Hubacsekom. Na harmonike ich sprevádzal Dominik Todorov. Z Čívu sa akoby mihnutím čarovného prútika obecenstvo dostalo do Šalgótarjánu. Po krátkej dokrútke na LED obrazovke z roku 1989 si Ferdinand Egyed zatancoval so synmi Petrom,Ferdinandom a vnukom Oliverom. Keďže už zadaní mladíci hrajú v 29-ročnej Ľudovej hudbe Svrčkovci, obecenstvo ohúrili aj kyticou slovenských melódií. Moderátorka M. Kropáčová ozrejmila, že názov kapely pochádza z pomenovania samoty pri Detve, kde bývala rodina Baránekovcov. Nasledovalo vystúpenie nielen medzi folkloristami známej Evy Subovej a jej detí Kataríny a Zsolta Szilágyiho z Budapešti. Cesta obecenstva imaginárne viedla na Dolnú zem, do Slovenského Komlóša. Spolu s Mandolínovým súborom Tremolo vystúpila Mária Krcsmériová a jej syn Gabriel. Vo farbách folklórnej skupiny Pišpek si zaspievala Juliana Uzáková s dcérou Katarínou. Aj na okraji Peštianskej župy, v Jači, sa skrýva jedna rodina. Vnuk Štefana Lamiho Zoltán a pravnuk Zoltán Berényiovci šíria slovenskú ľudovú tradíciu v Ľudovej hudbe Csibaj Banda. Posledným, bohužiaľ, nedokončeným programom bolo vystúpenie známeho Folklórneho spolku Furmička z Čemera, v ktorom pôsobí Alžbeta Szabová so synmi Dávidom,Norbertom a Markom. Novinkou tohtoročných slávností bolo premietanie archívnych fotografií a videí vystupujúcich tanečných, hudobných a speváckych rodín na veľkoplošnej LED obrazovke. Organizátori sa dobre rozhodli, lebo touto technikou obohatili nielen vzhľad festivalu, ale spestrili celé javiskové dianie.

Je veľká škoda, že pre nepriaznivé počasie sa nepodarilo vygradovať atmosféru festivalu na maximum. Napriek tomu si ľudia užili Folklórne slávnosti pri jazere v Banke, a v tom najväčšom lejaku sa rozpŕchli rozveselení. Isté je, už teraz to vieme, ktoré dva súbory nebudú chýbať na budúcoročnom Novohradskom národnostnom stretnutí a Celoštátnom folklórnom festivale Slovákov v Maďarsku.

Atila Rusnák

Foto: Imrich Fuhl a autor

Fotogaléria