Občianske združenie Apovka Mamovka usporiadalo 21. augusta v Horných Salibách tradičnú ľudovú veselicu, ktorá bola spojená s krstom knihy Matrika Slovenského Komlóša. Členovia a podporovatelia občianskeho združenia sú občania, ktorí sa presídlili zo Slovenského Komlóša počas výmeny obyvateľstva po druhej svetovej vojne, a ich potomkovia, ktorí chcú zachovať tradície svojich predkov z Dolnej zeme.

Pred veselicou sa konali Služby Božie v hornosalibskom evanjelickom kostole, ktoré vykonali farárka Zuzana Slížiková a farár Jaroslav Mlynár. Pán farár Mlynár predniesol krásny a dojímavý príhovor, počas ktorého sa mi tlačili slzy do očí. Dovoľte mi, aby som citoval z jeho slov.

„Korene stromu sú veľmi dôležité, pretože ho nielen držia pri živote, ale čím sú hlbšie, tým pevnejšie strom stojí. Hlboké korene upevňujú jeho stabilitu. Korene sú dôležité aj v ľudskej spoločnosti, v živote človeka a je vždy dobré, keď sa na korene nezabúda, pretože podkopať korene je veľmi nebezpečné. Naše korene by mali byť veľmi hlboko. Odrezať jeden z dvoch hlavných koreňov nášho života, ktoré sú národ a cirkev, by znamenalo oslabiť jeho stabilitu, alebo ho dokonca vyvaliť ako taký strom. Aj naše korene dnes by mali siahať hlboko, tak hlboko, ako korene našich predkov, z ktorých sme nielen vzišli, ale skrze ktorých sme prijímali aj Božiu lásku.

Treba sa nám vrátiť ku koreňom. Lebo, žiaľ, sú tu už celé generácie, ktoré obsah evanjelia si nepamätajú, cirkev nepoznajú, ba sú dokonca jej neprajníkmi, či nepriateľmi. A sú aj takí, čo sa vzdali cirkvi a Boha, národa a reči svojej matky. Je to naša realita. Ale s Božou pomocou a naším pričinením my, ktorí chceme zostať verní svojim koreňom, sa pokúsme tento stav prekonať. Možno, že sa svojim predkom nikdy nevyrovnáme a lúče nášho slova nebudú mať takú silu dopadu, ako to bolo v ich prípade, ale napodobňujme ich vieru a buďme naplnení láskou k cirkvi, ale i k národu. Buďme vernými synmi a dcérami svojich predkov.“

Slová, nad ktorými by sa mali zamyslieť všetci Slováci vo svete, ako aj v Maďarsku, ešte predtým, kým nebude neskoro.

Služby Božie obohatil spevom domáci zborový spevokol a vystúpenie folklórnej skupiny Záriečanka. Po skončení služieb Božích, duchovne posilnení sa všetci prítomní presunuli do miestneho kultúrneho domu, kde sa začala tradičná ľudová veselica. Jej súčasťou bol aj krst knihy Matrika Slovenského Komlóša. Autori touto publikáciou mali snahu celkovo priblížiť historický a spoločenský vývoj komlóšskeho obyvateľstva, od najstarších čias, od čias prvých prisťahovalcov až po rok 1947, keď dochádza k výmene obyvateľstva. Kniha obsahuje pohľady na minulosť Slovenského Komlóša a Komlóšanov prostredníctvom miestnej evanjelickej matriky a poskytuje priestor na genealogický výskum predkov obyvateľov pochádzajúcich z tejto kedysi prevažne Slovákmi obývanej lokality. Na krste knihy sa zúčastnil aj vedúci autorského tímu Ján Hovorka. Krstnými rodičmi sa stali Alžbeta Mrázová, rodená Lopušná, rodáčka zo Slovenského Komlóša a Miroslav Lóci, predseda OZ Apovka Mamovka. Krstilo sa vínom a komlóšskymi brdovcami. Pani profesorka bola nadšená z toho, že na zábave mohla stretnúť svojich krajanov, pravých Komlóšanov na Slovensku. Rozhodnutie autorov knihy uskutočniť krst v Horných Salibách nebolo náhodné, lebo vedia, že komlóšske zvyky a tradície tu pretrvávajú a budú žiť aj naďalej.

Členky nášho občianskeho združenia pripravili všakové aj makové tradičné dobroty, škvarkové bagáne, záviny, ba dokonca aj ťahaný koláč z pravej komlóšskej múky, podľa receptu mojej mamy, ktorú na Komlóši všetci poznajú len ako „Kalácsos néni“ – teta Koláčová. O polnoci sa ponúkala pečená dolnozemská klbása, ďalšia špecialita našich slovenských predkov.

O tradičnú ľudovú hudbu a spev sa postarali naši priatelia z folklórnej skupiny Záriečanka, ktorým veľmi pekne ďakujeme, že znovu prijali naše pozvanie a ktorí svojou účasťou významne prispeli k úspešnému priebehu krstu knihy a zábavy. Niektorým členom sa ani nechcelo domov, hoci ich ešte čakala dlhá cesta do Záriečia. Naše priateľstvo pramení z náhodného stretnutia v Slovenskom Komlóši, kde boli na vystúpení v slovenskej škole. Alebo to nebola náhoda, ale osud?

Touto cestou by som sa chcel poďakovať všetkým zúčastneným hosťom a účinkujúcim, členom občianskeho združenia, ktorí sa postarali o príjemnú zábavu a o nezabudnuteľné chvíle pohody a priateľstva v týchto ťažkých časoch.

Našu ľudovú veselicu poctil aj spravodajský tím Slovenskej televízie – RTVS, a v hlavných správach informoval občanov Slovenska o tomto podujatí, za čo sme im veľmi povďační.

Ján Farkas

Foto: autor