Po dvojročnej prestávke spôsobenej pandémiou koronavírusu Slovenské divadlo Vertigo opäť usporiadalo Filmový seminár a prehliadku slovenských filmov. Novinkou 28. ročníka je to, že ho usporiadajú v dvoch etapách. Prvá časť sa uskutočnila koncom apríla v budapeštianskom kine Cirko Gejzír.

V tejto časti boli predovšetkým dokumentárne filmy, hraný iba jeden – Nech je svetlo režiséra Marka Škopa – pričom organizátori pripravili aj prednášku spojenú s prezentáciou k 100+1 rokov slovenského filmu.

„Hrané filmy nie sú preto, lebo buď sa dokončujú, alebo ak sú dokončené, tak sú minoritne slovenské, alebo sú jednoducho veľmi drahé,“ priznala sa v úvode seminára riaditeľka Vertiga Daniela Onodiová. Zároveň vyjadrila nádej, že na jesennej časti už možno budú aj hrané filmy. Ako povedala, na začiatku histórie filmových seminárov premietali iba hrané a študentské filmy, resp. v rámci jedného ročníka aj televízne a od roku 2001 aj dokumentárne. Prvou projekciou bol film Barbory Sliepkovej Čiary. Po premietaní sa uskutočnilo stretnutie s autormi. Okrem režisérky do Budapešti zavítali aj producentka Barbara Janišová Feglová a kameraman Maxim Kľujev. Dozvedeli sme sa, že hoci základ, akýsi „predfilm“ vznikol už počas univerzitných rokov režisérky, samotný film sa pripravoval až päť rokov, je čiernobiely, čo mu dodáva akúsi nadčasovosť. Je to vlastne dokumentárna esej, inšpirovaná urbánnymi symfóniami a konceptuálnou fotografiou skúma verejný priestor a život v Bratislave, ako ju poznáme dnes.

Druhý deň sa začal ukážkami z prác študentov Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Hrané a animované filmy majú vždy dobrú odozvu v radoch seminaristov, ktorých tento rok bolo, žiaľ, veľmi málo. Prvý deň sa na filmy prišli pozrieť aj vysokoškoláci a budapeštianski gymnazisti, hoci nie v najväčšom počte, ale prišli aj dospelí záujemcovia o filmy tak z Budapešti, ako aj z okolitých obcí. Kým ostatné roky boli účastníci seminára aj z univerzity ELTE, resp. aj iných škôl, tento rok sa z rôznych príčin na podujatí nezúčastnili, a tak seminaristami boli hlavne čabianski gymnazisti so svojou profesorkou Juditou Pribojskou. Je to naozaj veľká škoda. Film Mira Remu Láska pod kapotou je o láske k pretekaniu, k autokrosu a, samozrejme, medzi ľuďmi. Vera Lacková pripravila dokumentárny film o osudoch rómskych partizánov počas druhej svetovej vojny s názvom Ako som sa stala partizánkou a premietli ho aj v Budapešti.

O jubileu – 100+1 rokov – slovenského filmu prednášal filmový historik, pedagóg Katedry filmových štúdií na VŠMU Václav Macek. Jeho prednášku doplnila a diskusiu viedla lektorka ELTE Lucia Ološtiaková Gianisová. Cestovanie po historickej dráhe slovenského filmu malo rôzne zastávky: od prvého hraného filmu až po prvý farebný, a bolo veľmi zaujímavé.

Na jeseň – pravdepodobne v novembri – by sa mala uskutočniť druhá časť 28. ročníka filmového seminára a podľa možností už aj s hranými filmami.

(ef)

Foto: autorka