V Slovenskom Komlóši si 22. apríla pripomenuli 277. výročie založenia mesta. Mestské zastupiteľstvo v tesnej spolupráci s miestnou Slovenskou národnostnou samosprávou dvojdňovým podujatím oslávilo deň, keď sa 80 slovenských rodín v roku 1746 presťahovalo na dovtedy neobývanú komlóšsku pustatinu a založili si svoju osadu. Podľa dostupných zdrojov učinili tak 24. apríla a priviedli si so sebou aj duchovného a učiteľa.

Slávnosti sa začali kladením vencov k Pamätníku prisťahovania, k pomníku, ktorý sa jednou dlaňou sťa hlboko zapustenými koreňmi púta k zemi a vyrastá z nej, týči sa k oblohe ako koruna stromu otvorená dlaň, za ktorou vidno symbol mesta, chýrny evanjelický kostol. Ešte než by však boli významní hostia vrátane zástupcov mesta, Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, Maďarského parlamentu, Generálneho konzulátu SR v Békešskej Čabe, predstaviteľov slovenských samospráv, organizácií, spolkov a Slovákmi obývaných obcí a miest v Maďarsku, ako aj priateľov zo zahraničia položili pietne vence, prítomným sa prihovoril svojou básňou napísanou na túto príležitosť básnik, rodák a obyvateľ Slovenského Komlóša Juraj Antal – Dolnozemský. Po položení kvetov úcty a pamiatky aj pri pamätníku Došli sme, sa hostia presunuli do slávnostnej siene Domu prírody, aby boli svedkami slávnostného zasadania poslaneckej rady mesta a odovzdania vyznamenaní Pro urbe a Mladý talent Slovenského Komlóša.

Cena Pro urbe pre Zoltána Ondreja Sávolta

Na úvod slávnostného zasadania vystúpil s príhovorom primátor mesta Zoltán János Zsura. Cenu Pro urbe 2023 udelilo vedenie mesta Slovenský Komlóš majstrovi ľudového umenia, umeleckému remeselníkovi – tkáčovi Zoltánovi Ondrejovi Sávoltovi. Čitatelia nášho periodika sa už so zanieteným a angažovaným umelcom mali možnosť zoznámiť. Snáď sa o ňom oplatí zopakovať, čo okrem iného povedala aj moderátorka programu Marianna Bajczerová Melegová: „Ocenený sa narodil v Slovenskom Komlóši a vyrastal v rodine, kde ho obklopovali ľudové tradície. Po štúdiách sa vrátil do rodného mesta. Neskôr náhodou objavil krosná a tie mu pripomenuli dôverné spomienky na detstvo, vzory tkaných kobercov, ich farby, harmóniu tkanín. Rozhodol sa utkať také krásne predmety, aké kedysi obdivoval. Pod jeho rukami ožil ľan, konope, vlna. Nevedel sa odtrhnúť od ich vône a nesmierne krásneho pocitu, ktorým ho tieto materiály napĺňali. Popri starých vzoroch sa nenápadne objavovali ďalšie, novšie. V roku 2005 ho zvolili za člena Spolku ľudového umenia Békešskej župy, neskôr mu udelili titul Umelec ľudového umenia v tkaní. Zoltán Ondrej Sávolt šíri dobré meno svojho mesta a zachováva tradície svojho rodiska. Venuje sa aj zberateľskej činnosti, zbiera vojenské debny, maľované taniere, aj nádherné tradičné uteráky – klinovníky. Medzi jeho srdcové záležitosti patrí zachovať pre budúce pokolenia tradičné činnosti, ako varenie „sapúna“ – mydla, alebo príprava tradičnej komlóšskej klobásy, ba i pálenky. Rád rozpráva o zvykoch a hodnotách mesta.“

Pre Ľudové noviny ocenený prezradil, že do svojich kobercov votkáva aj ovčiu vlnu. Tie diela idú na dračku, dá sa z nich vyžiť, ale nie sú to tradičné vzory. Často sa musí rozhodovať, či má zostať verný tradícii a vytvárať rokmi osvedčené hodnoty, či má mať na zreteli biznis. Dbá však, aby oživoval aj niekdajšie motívy, veď na rok bude tomu 30 rokov, čo sa venuje ľudovo-umeleckej tvorbe. Zozbieral a odložil si tie svoje práce, ktoré by rád ukázal na jubilejnej výstave.

Ocenenie Mladý talent Slovenského Komlóša dostali tohto roku piati mladí ľudia. Jedna z nich, Regina Jazmína Daniová, bola žiačkou slovenskej školy v Slovenskom Komlóši. V súčasnosti študuje na Gymnáziu M. Táncsicsa v Orošháze a je mimoriadne úspešná v biológii a chémii. Zúčastňuje sa celoštátnych študentských súťaží a na mnohých sa umiestnila na popredných miestach. V gymnáziu jej udelili vyznamenanie pre najlepšieho chemika školy, Kazárovu cenu. Zúčastnila sa tiež na rôznych vedeckých projektov a vybrali ju do stredoškolského študijného programu Národnej akadémie vzdelávania vedcov.

Ďalšie štyri mladé talenty, ktoré sú buď súčasnými alebo bývalými žiakmi maďarskej školy a gymnázia v Slovenskom Komlóši, popri tom, že majú mimoriadne študijné výsledky, získali ocenenie najmä za úspešnú reprezentáciu mesta na hudobnom poli, za vynikajúcu športovú činnosť alebo za recitáciu.

Vzápätí pokračoval maratón osláv Dňa Slovenského Komlóša prestrihnutím pásky na bráne obnoveného Slovenského spoločenského domu. (O slávnostnom odovzdaní nádherne obnoveného sídla spoločenských organizácií sa dočítate v našom nasledujúcom čísle.)

Kultúrny a gastronomický festival na Novej tržnici

Na Novej tržnici sa zišli v sobotu popoludní dolnozemskí Slováci, aby spoločne s organizátormi – ako obyčajne – okrem bohatého kultúrneho programu, ponúkli návštevníkom tradičné komlóšske jedlá. Chýrne miestne parené buchty „kvasienke“, baraniu kapustu, pečenú komlóšsku klobásu, posúchy a kapustou plnené „lokše“ z Eleku, čabianske „halušky“ – rezance a bánhedešský baraní perkelt začali šikovné kuchárky chystať už predpoludním. Hostia sa nie a nie nasýtiť, preto ešte aj popoludní o štvrtej podaktoré kuchárky neúnavne varili a vypekali.

V kultúrnom programe sa najprv predstavila Mládežnícka dychovka zo Slovenského Komlóša, ktorá vznikla v roku 1969. Potom sa na pódiu striedali tanečníci a speváci. Fantastický výkon predviedli tanečníci súboru Komlóš. Úchvatné bolo aj Vreteno, 40 členný súbor Kultúrneho centra v Kysáči, založený v roku 1973, v prenádherných krojoch, s ľudovou hudbou a spevákmi. Zábavný bol výber repertoáru, keď dievčenské skupiny jedného aj druhého telesa predviedli tance z Horehronia. Diváci nie a nie prestať s potleskom.

Porota posudzujúca súťažné vzorky suchej klobásy si kultúrny program vôbec neužila, lebo celé hodiny koštovala, porovnávala, diskutovala, prehĺtala, zajedala, zapíjala a opäť koštovala. Ako nám predseda poroty, parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik v zákulisí prezradil, boli aj také, jedna – dve vzorky z 15, ktoré radšej nemal ochutnať, ale je to údel poroty, že musí prehltnúť aj kúsky iného „ladenia“. Nuž a proti vkusu žiaden dišputát! Určite chceli všetci súťažiaci vyhrať. Trojčlenná porota, Ondrej Kresan z Nadlaku, spolupracovníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milina Sklabinskáa Anton Paulik, určite nikomu nenadŕžali, lebo hodnotili vzorku, ku ktorej patrilo len číslo. Mohli udeliť prvé, druhé a tretie miesto a tri osobitné ceny. Až pri vyhlásení víťazov sa všetci dozvedeli, kto je výrobcom triumfálnych produktov. Prvú cenu, ktorú venoval komlóšsky podnikateľ Zsolt Gyivicsán, získal Komlóšan žijúci v Kaposvári Ondrej Nagy, za ktorého prevzala cenu jeho mamička Mária Lócziová, mimochodom držiteľka jednej z osobitných cien. Druhé miesto si odniesol predseda Únie slovenských organizácií v Maďarsku František Zelman a tretiu Ján Kancsó, obaja domáci. Druhú a tretiu cenu venoval miestny slovenský volený zbor. Osobitnú cenu od miestnej slovenskej samosprávy dostal Ervin Szín z Budapešti a od firmy Čabianski Slováci s. r. o. Edina Škrabáková zo Slovenského Komlóša. Kto mal to šťastie ochutnať niektoré vzorky klobás, ten mal ohromný zážitok, ktorý vyvolal neliečiteľnú závislosť od klobás bez časového ohraničenia.

Na druhý deň pokračovali oslavy slovenskou bohoslužbou, katolíckou omšou a nádherne rozkvitnutým kvetinovým jarmokom.

Erika Trenková

Foto: autorka