V prednáškovej sále Univerzitnej knižnice v Bratislave sa 14. apríla konala prezentácia knižnej a publicistickej tvorby Slovákov v Maďarsku. Podujatie pripravila Nezisková verejnoprospešná spoločnosť SlovakUm s. r. o., Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM) a Univerzitná knižnica v Bratislave.

Hostí a záujemcov o tvorbu Slovákov v Maďarsku privítala riaditeľka Univerzitnej knižnice Silvia Stasselová. Informovala prítomných, že knižnica má viac ako tri milióny knižničných jednotiek, sú medzi nimi aj práve prezentované publikácie. Inštitúcia zároveň funguje ako kultúrne centrum. Ako zaujímavosť uviedla, že pred covidom mali približne 400 podujatí ročne. Medzi nimi boli aj prezentácie knižnej tvorby zahraničných Slovákov.

Na podujatí sa zúčastnila aj poradkyňa predsedu vlády v oblasti politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí Iveta Galbavá. Hovorila, že nápad prezentácie publikácií zahraničných Slovákov vznikol vďaka náhodnému stretnutiu a vyzdvihla ústretovosť knižnice. Vo svojom príhovore odovzdala aj pozdrav predsedu vlády SR Eduarda Hegera.

Konateľ spoločnosti SlovakUm Imrich Fuhl úvodom svojho príspevku pripomenul, že takáto prezentácia sa v týchto priestoroch už konala a vyjadril nádej, že sa tým pred pandémiou založila tradícia. „Pôvodným zámerom bolo vtedy predstavenie Nášho kalendára a Čabianskeho kalendára, ale medzičasom sme zistili, že na Slovensku nie sú naše publikácie známe.“

Náš kalendár, ročenku Slovákov v Maďarsku, predstavila predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková. Náš kalendár na rok 2023 umožňuje čitateľom nazrieť do rozmanitého života slovenskej národnosti v Maďarsku. Zachycuje udalosti uplynulého roka vo fotografiách, predstavuje politicko-spoločenské a kultúrne podujatia, ako aj činnosť slovenskej mládeže. Ročenka má každý rok ťažiskovú tému. V tomto roku sú to tradičné recepty Slovákov z Maďarsku. V Našom kalendári sa nachádzajú aj portréty našich osobností a diela básnikov. Na prezentácii odznelo, že kalendára sa predá viac ako 1000 výtlačkov, čo je na naše pomery veľmi pekné číslo. Pani predsedníčka na konci svojho príhovoru hovorila aj o tlačených novinách. „Nedá sa nahradiť papierové noviny a kalendáre elektronickými, lebo je dôležité, aby ich naši čitatelia mohli chytiť do rúk.“

Potom sa predstavila druhá ročenka Slovákov v Maďarsku Čabiansky kalendár. O obľúbenej publikácii čabianskych a dolnozemských Slovákov hovoril Bence Püski-Liker. Žiaľ, kvôli ekonomickej situácii sa tento rok nekonala jeho prezentácia, preto je to zvlášť potešujúce, že sa mohol „ukázať” prvýkrát v hlavnom meste našej materskej krajiny. Okrem kalendárnej časti v ňom nájdeme články autorov zo Slovenska a Maďarska, a, samozrejme, aj spravodajstvo o tom, čo sa udialo v regióne v uplynulých mesiacoch a aké sú ciele Čabänov na aktuálny rok. Tohtoročné vydanie kalendára sa zameriava na čabianskych Slovákov. Publikácia na prvých stranách obsahuje poznámkovú časť a nad ňou typické čabianske fotografie, tak zo života Slovákov, ako aj zo spoločenského života mesta. Ako sa na ročenku patrí, redakcia cituje pravý čabiansky slovenský novoročný vinš. Kalendár je rozdelený do štyroch kapitol: Zo života čabianskych Slovákov; Výročia, jubileá, partnerstvá; Talenty v radoch dolnozemskej slovenskej mládeže a vyznamenaní; Akcie Čabianskej organizácie Slovákov a slovenských komunitných združení v r. 2022.

Keď Ľudové noviny prešli na tzv. magazínový formát, chýbal priestor na väčšie články, preto sa redakcia rozhodla vydávať prílohu Lúč. Šéfredaktorka Ľudových novín a Lúča Eva Fábiánová hovorila o témach, ale aj o prispievateľoch oboch periodík. „Snažíme sa do prílohy zaraďovať zaujímavé témy. Boli sme medzi prvými periodikami v Maďarsku, ktoré spravili rozhovor s umelou inteligenciou.“ Šéfredaktorka hovorila aj o recenziách, ktoré sú pravidelne v prílohe Ľudových novín prítomné. Dodala, že v Maďarsku nevychádza veľa kníh v slovenčine, ale ak vyjdú, tak sú kvalitné. V Lúči nájdeme aj články venované umelcom so slovenskými koreňmi. E. Fábiánová podotkla, že časopis dopĺňa nielen Ľudové noviny, ale aj Náš kalendár.

V druhej časti bratislavskej prezentácie publikačnej činnosti spoločnosti SlovakUm sa hovorilo o knižných vydaniach našej Slovače. Knihu Jána Jančovica Na chlebovej postati predstavil jej redaktor I. Fuhl. J. Jančovic je stálym prispievateľom Ľudových novín a neúnavným bádateľom minulosti dolnozemských Slovákov. Ide o výber článkov, ktoré boli uverejnené v rôznych periodikách a publikácia vychádza v Knižnici Dolnozemského Slováka ako jeho príloha. Doslov napísala iniciátorka knihy Alžbeta Hornoková Uhrinová. Hlavným cieľom autora bolo vydanie takej publikácie, kde je súhrn jeho článkov, aby bádatelia mali ľahší prístup k pozbieraným materiálom. Kniha pozostáva zo šiestich kapitol, ktoré sú pomenované podľa žúp. Teda ide o evanjelikov usadeným v župách Novohradskej, Peštianskej, Báčsko-Malokumánskej, Komárňansko-Ostrihomskej, Sabolčskej a Békešskej. Témami článkov sú dejiny jednotlivých miest a slovenských evanjelikov. I. Fuhl na záver pripomenul, že kniha má formu vedecko-populárnej literatúry a veľký dôraz kladie na historické fakty a osobné stretnutia. „Odporúčam ju do pozornosti nielen výskumníkov, ale aj študentov, lebo je to cenný študijný materiál na spoznávanie minulosti slovenských evanjelikov v Maďarsku.“

Na prezentácii bol prítomný aj autor J. Jančovic, ktorý poďakoval každému, kto sa podieľal na vydaní knihy.

Na záver prezentácie sa hovorilo o ďalšej publikácii z Békešskej Čaby. „Domáca prezentácia Histórie slovenských evanjelikov na Čabe sa konala presne pred rokom,“ hovoril redaktor vydania B. Püski-Liker. Kniha podáva ucelený obraz o uplynulých 300 rokoch Békešskej Čaby cez akúsi slovenskú optiku. Kniha vychádza zo série článkov Ľudovíta Žigmunda Szeberényiho, evanjelického farára pôsobiaceho na Čabe v prvej polovici 20. storočia, ktorý v tom čase písal po slovensky.

Snahou autorov bolo netradičnou formou poskytnúť čitateľom historické fakty a údaje, ktoré nemusia byť všeobecne známe. Výsledkom je vytvorenie časovej osi, ktorá sleduje 300-ročnú históriu čabianskych Slovákov a obsah, ktorý podrobnejšie vysvetľuje niektoré prvky pomocou výraznej grafiky. Tento obsah sa dotýka aj menej známych tém, ako napríklad smutnej skutočnosti ako sa Slováci v Békešskej Čabe stali v súčasnosti, žiaľ, už len mizivou menšinou.

Na záver na pohostení s najlepším šitemíňom (zákuskom), teda tradičnou čabianskou klobásou, mali prítomní možnosť zaspomínať si na svoje rodiská alebo sa porozprávať s dávnymi známymi.

(BPL)

Foto: Imrich Fuhl