Békešská Čaba nemôže byť vnímaná ako mesto vo vyľudňujúcej sa župe. Snažíme sa o to my, Slováci. Pravidelní čitatelia našich novín si môžu každý týždeň prečítať články o dianí v Čabe a na Dolnej zemi. Ako však o svojom meste rozmýšľajú Čabania? Ako sa dá v miestnom obyvateľstve prebudiť lokálpatriotizmus? Na tieto otázky sa snaží odpovedať Slovenská samospráva župného mesta Békešská Čaba, a preto spustila sériu prednášok na rôzne témy, ktoré sa konajú raz mesačne.

Prvá prednáška s názvom Počiatky našich slovenských predkov v Čabe sa venovala vzniku mesta a minulosti našich slovenských predkov v hornej časti Uhorska.

Predseda slovenskej samosprávy Ondrej Kiszely si za tému druhej prednášky vybral čabiansku klobásu. Čo mohlo byť aktuálnejšie, veď prezentácia sa konala 19. októbra, v predvečer klobásového festivalu.

Na popoludňajšom podujatí s názvom História, výroba a ochutnávka čabianskej klobásy mu bol partnerom v debate majster vo výrobe klobás Michal Knyihár mladší.

Hostitelia začali historicko-národopisným prehľadom a hneď položili otázku: „Poznáte príbeh napoleonských vojen, keď bola Európa blokovaná a korenie sa muselo nahradiť paprikou? Ak áno, tak na to zabudnite, pretože to nie je pravda.“ O. Kiszely vyvrátil dlhoročnú mylnú predstavu. Ako dôvod uviedol, že v uvedenom období, teda v rokoch 1803 – 1815, sa na Dolnej zemi ešte nevyrábali klobásy a „ani stavba Veľkého chrámu nebola dokončená.“ V čase, keď sa začali vyrábať klobásy, už bola paprika dostupná.

Treba zdôrazniť, že napriek tomu, že ide o hungarikum, Čabajku vytvorili čabianski Slováci a je súčasťou miestnej slovenskej identity. „Naši slovenskí predkovia vybudovali toto mesto a vynašli čabiansku klobásu. Tieto prednášky organizujeme preto, aby sme do domácností priniesli poznatky, ktoré môžu byť veľmi užitočné. Pretože ak posilníme našu komunitu, z dlhodobého hľadiska bude z toho profitovať nielen naše spoločenstvo, ale aj mesto,“ dodal predseda.

Odznelo, že Békešská Čaba je pre mnohých ľudí emocionálnou záležitosťou. „My, ktorí sme sa rozhodli žiť tu svoj život a držať sa tradícií našich predkov a minulosti nášho mesta, môžeme toto rozhodnutie urobiť len na základe emócií,“ hovoril M. Knyihár. Zachovávanie tradícií, ku ktorým patrí aj výroba klobás, nemôže byť mechanická záležitosť, pretože bez citu vyhoríme a stane sa prázdnou činnosťou.

M. Knyihár tvrdí, že výroba čabajky má stáročnú tradíciu, preto neznesie modernizáciu. „Môžeme skúšať a experimentovať, ale nemôžeme a nemali by sme meniť základy. Mám na mysli štyri základné druhy korenia, skladovanie a zrenie. Pokiaľ ide o zmenu zloženia, viem si predstaviť, že môžeme paletu obohatiť o nové nápady a možno aj nové výrobky, ale bolo by zločinom dotknúť sa samotnej čabajky. Je dokonalá taká aká je.“

Samozrejme, na prednáške okrem rečí bol aj krásny pohľad a chuť, pretože naše slovenské maškrty sme mohli obdivovať aj ochutnať.

Prítomní, ktorí sa chceli dozvedieť viac o histórii klobásy, si mohli kúpiť aj nedávno vydanú ilustrovanú brožúru, ktorá nesie názov „Čabjanská klbása“ a obsahuje aj slávny recept.

(BPL)

Foto: autor