Pri príležitosti 300. výročia opätovného osídlenia obce Čerňa sa v dňoch 10. až 12. mája konali trojdňové oslavy. Na úvod podujatia otvorili Výstavu fotografií Čerňa kedysi, autorom ktorej je István Kadlecsík. Vzápätí sa konal galaprogram a vedenie obce odovzdalo vyznamenania osobnostiam, ktoré sa pričinili o dobré meno dediny. Pamätnú medailu Pro Civitate udelilo zastupiteľstvo obce Čerňa predsedovi Slovenskej národnostnej samosprávy v Černi Zoltánovi Szabóovi.

Moderátorka programu Ilona Terjáková Szentesiová privítala predstaviteľov obce a hostí z domova i zo zahraničia. Podujatia sa zúčastnili politickí a kultúrni prominenti regiónu aj predstavitelia historických cirkví v obci. Popri významných zástupcoch verejného života boli prítomní najvyšší predstavitelia slovenskej národnosti v Maďarsku, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková a podpredseda zboru, rodák z Černe Ondrej Horváth. Obec, o ktorej opätovné oživenie sa postarali pred tristo rokmi Slováci, má partnerské vzťahy s mestami v Rumunsku a Vojvodine. V kultúrnom programe vystupovali folklórne súbory zo spriatelených osád. Na záver sa predstavili pestovatelia slovenských tradícií v Černi, Páví krúžok pod vedením predsedu slovenského voleného zboru Zoltána Szabóa. Na citare ich sprevádzal mladý miestny hudobník Lóránd Jánosi.

Ďalšie dva dni na športovom ihrisku čakali záujemcov predovšetkým zábavné programy, koncerty rockových skupín, futbalové zápasy, nafukovací hrad, zábavný park a divadelné predstavenia pre deti, folklórne vystúpenia, ba dokonca aj flashmob Čerňa 300.

Organizátori, ako sa ukázalo, mali pripravené aj prekvapenia. Predstavili pesničku so sprievodným videoklipom. Pieseň Čerňa sleduje históriu osady od presídlenia až po súčasnosť a predstavuje aj obyvateľov, ktorí hrdo hlásajú: „Hľa, Čerňa!" Text piesne napísali spoločne riaditeľka Osvetového strediska Ilona Turjáková Szentesiová a Kristína Hagymásiová, pričom sa opierali o verše miestnej poetky slovenského pôvodu Valérie Šimekovej. Hudbu k piesni hranej v zaplnenom kultúrnom dome zložil sám spevák László Horváth a zvuk nahral Zoltán Szabó.

Do neskorého večera tajeným prekvapením bolo aj to, že Zoltán Szabó, ktorého v kruhu Slovákov v Maďarsku poznáme najmä vo funkcii vedúceho Úradu CSSM, dostal Pamätnú plaketu Pro Civitate ako ocenenie dlhodobej neúnavnej činnosti v záujme zachovávania a udržiavania slovenských tradícií. V laudácii sa hovorilo: „Ako znie slovo tradícia! Obsahuje uchovávanie a odovzdávanie vedomostí a skúseností získaných našimi predchodcami. Zachováva pôvod, zvyky, pocity, niekedy ťažkosti, aj smútok. Tradícia je teplá prikrývka, ktorá ľudské jestvovanie zahŕňa príjemným pocitom. V dnešnom unáhlenom a rýchlo sa meniacom svete je táto teplá prikrývka čoraz tenšia a tenšia, niekedy sa roztrhne, no vždy sa nájde niekto, kto ju zdvihne, zapláta a zachová v celku. Nazývame ich Strážcovia. Máme šťastie, pretože v našej osade žijú takí Strážcovia. Teraz chceme oceniť mladého muža, ktorý takpovediac nasal starostlivosť o tradíciu a pôvod s materským mliekom. Jeho detstvo sprevádzala úcta k predkom a keď po otcovi zdedil povinnosť slúžiť národnostnej veci, verne pokračoval v začatej činnosti v duchu rodinných tradícií. Zhromažďuje zbierku hmotných spomienok na osadu, podieľa sa na zachovávaní slovenských piesní dediny a snaží sa o to, aby sa s nimi zoznamovali ďalší milovníci folklóru. Organizuje národnostné podujatia, napomáha zúčastňovať sa na nich, kde cieľom je udržať jazyk, piesne a zvyky pri živote. Zamestanie ho síce odvádza z osady, lebo pracuje v Budapešti na úrade CSSM, no nezabúda na svoj pôvod a korene. Nezabúda ani na rozširovanie cesty vyrazenej jeho otcom v rodnej obci. Združuje prácu Spolku na uchovávanie tradícií, organizuje a snaží sa o udržanie Slovenského regionálneho kultúrneho strediska, Slovenského domu v centre osady, ktorý poskytuje priestor na usporadúvanie slovenských biblických hodín, hodín hry na citaru, skúšok zboru, či organizovanie výstav. Zoltána Szabóa možno právom zaradiť do váženej spoločnosti Strážcov, ktorí udržujú a oprašujú teplú ochrannú prikrývku objímajúcu, chrániacu slovenské tradície našej osady. Ako uznanie za túto činnosť obecné zastupiteľstvo udeľuje Zoltánovi Szabóovi pamätnú medailu Pro Civitate."

Žiaľ, prekvapením pre všetkých potomkov miestnych Slovákov bolo tiež to, že na slávnostnej bohoslužbe v nedeľu popoludní v kostole, ktorý pôvodne postavili vlastnými rukami, usilovných predstaviteľov národa prinášajúceho opätovný život do opustených území vari ani raz nepomenovali Slovákmi. Nazvali ich len tak ledabolo usadlíkmi. Ani slovo nepadlo o tom, odkiaľ prišli, čo tu chceli, akým jazykom hovorili, len, že sa tu usadili skupiny ľudí. Je načase, aby v tejto tristoročnej obci usporiadali Deň Slovákov v Maďarsku...

Erika Trenková

Foto: autorka