V Dunaeďháze opäť usporiadali veľmi populárny a úspešný Čipetkový festival. Jeho XV. ročník sa konal 29. júna, ale tento raz zasiahla príroda. Tradičný festival venovaný pravým dunaeďházskym domácim cestovinám, čipetkám, sa, žiaľ, kvôli povodňovej situácií nemohol konať na obvyklom mieste, na brehu Dunaja. Riešením v núdzi bolo futbalové ihrisko, kde sa v horúčave počiatku leta našiel aj tieň pod košatými stromami. Recept na chýrnu miestnu špecialitu si môžete prečítať na 15. strane nášho týždenníka.

Medzi sedemnástimi súťažiacimi skupinami, ktoré varili tradičnú slovenskú polievku s čipetkami, bolo aj 80-členné družstvo Združenia dôchodcov, či predstavitelia obecnej a slovenskej národnostnej samosprávy. Výkony hodnotila 5-členná porota, dávala pozor na najtradičnejšiu a najlepšiu chuť a najkrajšiu farbu (lebo v Dunaeďháze je vari najdôležitejšie, aby vára bola od kvalitnej papriky krásne červená), ale samozrejme hodnotila aj skutočnosť, nakoľko sa jednotlivé družstvá počas spoločnej práce bavili, preto udelila aj cenu najpriateľskejšieho družstva.

Pri varení sa zišli malí aj veľkí obyvatelia dediny a na poludnie sa ku kuchárskym skupinám pripojili aj hostia, ktorí chceli súťažné výtvory ochutnať. Napokon sa dobre naobedovali. Okrem kúzelných vôní, ktoré sa vinuli od hrncov kuchárov, dobrú náladu stupňovalo aj vystúpenie krúžku Jasná jeseň. Spevácka skupina seniorov interpretovala repertoár zostavený zo slovenských i maďarských ľudových piesní. Počas popoludnia vystúpila aj miestna tanečná skupina Slnečnice. Vedúcou spolku, v ktorom sa za desaťročia už vystriedalo niekoľko generácií tanečníkov, je s neutíchajúcim nadšením pedagogička a choreografka Silvia Sebőková.Tanečný súbor spracováva folklór Slovákov z Maďarska, zo Slovenska, ba predstavuje aj maďarské dedičstvo ľudovej kultúry Karpatskej kotliny. Vzápätí nasledovalo vyhlásenie výsledkov, ktoré bolo úlohou predsedníčky poroty Márie Varóovej. Cenu za najchutnejšiu polievku udelili tímu vedenému Monikou Porosovou, za najkrajšiu farbu polievky dostala cenu skupina dôchodcov a ako najveselší tím bola vyhlásená skupina pod vedením Evy Klementiszovej.

Ako sa zabávali deti, to porota nehodnotila, zato drobci si pochvaľovali všetky možnosti. Organizátori pre nich vymysleli najrôznejšie programy penovou party počnúc, cez šou policajných psov, po vtipné ohýbanie balónov, predstavenie klaunov na bocianích nohách a výstrel z cukrového dela. Večer skončil o pol desiatej veľkolepým ohňostrojom.

Svetový rekord v štipkaní čipetiek

O tretej hodine popoludní bol slávnostne ukončený pokus o Guinessov rekord, ktorý bol po prvýkrát súčasťou Čipetkového festivalu v Dunaeďháze. Hlavnou iniciátorkou bola pracovníčka obecného úradu Ágneša Homóová Mészárosová, ktorá poukázala na skutočnosť, že na Čipetkový festival súťažné tímy každý rok vyrábajú čipetiek, či štípancov celé kopy. Čo keby zorganizovali pokus o svetový rekord v kategórii, v ktorej majú cvik aspoň jeden a pol desaťročia! Pokus stanovili na 24 hodín a po hodine sa jednotlivé tímy striedali. Zapojili sa priateľské kolektívy, skupiny z rôznych pracovísk, záujmové organizácie i rodiny, obecná samospráva, aj rómsky volený zbor. Iniciátorka, ktorá sa hneď stala aj organizátorkou, sa skontaktovala s prezidentom Maďarskej asociácie rekordov Istvánom Sebestyénom, ktorý osobne prišiel na tvár miesta spustiť pokus a dohliadať na pravosť rekordu. Či všetko ide podľa pravidiel, navyše každé 4 hodiny sledovali dvaja svedkovia.

Na cesto zamiesili 50 kíl múky a 350 vajec. Nezáležalo na množstve naštipkaných štípancov, ale skôr na neprerušovanom trvaní štipkania, keď minimálne 5-členné družstvá trhali cestovinu do polievky. Na prezenčnú listinu sa napokon podpísalo 150 ľudí.

„V deň 15. Čipetkového festivalu o 15:02 sme pokus slávnostne ukončili odpočítavaním a búrlivým potleskom. Tým sa dostaneme do Maďarskej knihy Guinessových rekordov. Strelený nápad sa zmenil na veľmi dobrú zábavu pre celú dedinu, rozhýbal neskutočné množstvo ľudí,“ povedala pre naše periodikum predsedníčka slovenského voleného zboru Eva Tóthová Vácziová, ktorá v mene organizátorov vyjadrila vďaku všetkým, ktorí sa na úspechu podujatia podieľali. „Vďaka patrí aj nášmu starostovi Istvánovi Szilágyimu,“ dodala.

Hostia na Čipetkovom festivale

„Máme priateľské vzťahy so Slovenskou samosprávou Peštianskeho Alžbetína,“ prezradila nám Eva Tóthová Vácziová. Minulý rok Dunaeďházania navštívili priateľov z hlavného mesta a oni im tento rok návštevu oplatili. Ôsmi prijali pozvanie na Čipetkový festival, ktorý má vždy vynikajúcu atmosféru. Počas dopoludnia navštívili evanjelický kostol, kde ich privítala evanjelická farárka, sestra Diana Selmecziová Füzéková, ktorá vyrozprávala príbeh božieho stánku. Potom prešli do Slovenského oblastného domu. Popoludní sa vydali na miesto festivalu, kde ich čakala chutná polievka. „Dosiaľ našu miestnu špecialitu nepoznali, ale veľmi sa im zapáčila. Po obede sme našich hostí ponúkli chutnými koláčikmi, ktoré upiekli členky miestnej slovenskej samosprávy,“ dodala predsedníčka slovenského voleného zboru. Keďže jeden z členov delegácie Slovákov z Peštianskeho Alžbetína, Pavol Miskovicz, pochádza z Dunaeďházu, chcel priateľom poukazovať obľúbené miesta svojej mladosti. Zobral peštianskych Slovákov k ramenu Malého Dunaja. Príjemná vychádzka ich očarila. Všetci sa cítili veľmi príjemne. „Dúfame, že budeme v organizovaní spoločných programov pokračovať,“ dodala Eva Tóthová Vácziová.

-tre

Foto: ETV

„Čipetková“ polievka

Potrebujeme: 2 kg hovädzej roštenky (alebo stehna), 1 veľký zväzok petržlenovej a zelerovej vňate, 4 strúčiky cesnaku, 2 petržleny, 4 mrkvy, 1 papriku, 1 paradajku, 3 zemiaky, 2 nové cibuľky aj s vňaťou, 1 cibuľu, stonku mladého cesnaku, 2 čerešňové papriky, soľ podľa chuti, 2 lyžice mletej papriky, za čajovú lyžičku bravčovej masti, 1 lyžičku mletého čierneho korenia. Na „čipetky“: 2 vajcia, 3-4 hrste hladkej múky, štipku soli.

Postup: Mäso nakrájané na kocky a spolu s kostnatými časťami dôkladne umyjeme a dáme do väčšieho hrnca variť. Medzitým očistíme zeleninu. Mrkvu a petržlen nakrájame na pásiky, cibuľu na kocky, papriku a paradajku na štvrtiny, mladú cibuľku necháme celú. Keď polievka vrie, zberáme penu a pridáme zeleninu. Kým sa polievka varí, pripravíme si „čipetky“. Vajíčka rozšľaháme, mierne osolíme, pridáme múku a vypracujeme tvrdšie cesto. Spracujeme na pomúčenej doske a vyvaľkáme na hrúbku približne 1 mm. Nakrájame na malé obdĺžniky, z ktorých potom natrháme „čipetky“.

Do takmer hotovej polievky pridáme feferónky, mletú papriku a trochu bravčovej masti. Ochutíme mletým korením, pridáme na kocky nakrájané zemiaky a nakoniec do nej zavaríme „čipetky“.

Podľa Anky Szabadosovej/tre

Foto: Andrea Kiss-Kohut