Koncom leta dostanú hlavnú rolu slivky. Sladké šťavnaté plody s tenkou šupkou, ktorá obklopuje tvrdú kôstku sú chutné, ľahko dostupné a dajú sa jesť na mnoho spôsobov. Slivky sú nepochybne – v našich zemepisných šírkach – jedným z najobľúbenejších druhov ovocia.

Sú výborné surové, ale i na zaváraniny a fantastické koláče. Na výrobu lekváru treba ovocie dobre umyť, vykôstkovať, namlieť a dať do kotla. Áno, dobre čítate, do kotla, totiž ten má veľký obvod a tekutina sa počas varenia rýchlo vyparuje, lebo výroba slivkového lekváru je časovo veľmi náročná. Dobrý slivkový lekvár sa varí bez cukru, a – asi netreba pripomínať – iba z dozretých plodov.

Vedia to aj členovia Slovenského klubu v Kondoroši, ktorí sa zišli koncom augusta a v dobrej nálade spolu pripravili tradičnú maškrtu. Pri kotloch sa striedali, lebo slivkový lekvár treba neustále miešať a je dobrý vtedy, keď hmota ťažko skĺzne z varechy. Po dovarení ho ešte zahorúca nabrali do sterilizovaných pohárov a prikryli, aby lekvár pomaly vychladol. Avšak ešte pred koncom si natreli krajec chleba a tak ochutnali plod svojej práce.

V Čemeri to už bolo trochu vo väčšom štýle. Ako nás informovala predsedníčka tamojšej slovenskej samosprávy Alžbeta Szabová, posledný augustový piatok odkôstkovali 600 kilogramov sliviek, ktoré tradične dostanú do daru od pestovateľa z neďalekej dedinky Tápiószöllős. V sobotu potom začali variť lekvár a pri piatich kotloch sa v priebehu 24 hodín vystriedalo 50 ľudí. Dobrotu potom predajú a z takto získaných peňazí doplnia honoráre inštruktorov svetoznámej Furmičky. Varenie lekváru je však v prvom rade možnosť pre čemerských Slovákov a ich prívržencov stráviť trochu času spolu pri práci v dobrej nálade.

(ef)

Foto: fb stránka Slovenského klubu v Kondoroši, A. Szabová