Tohoročný odborný Seminár pre vedúcich slovenských národopisných zbierok Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM) sa v predposlednú májovú sobotu v Malom Kereši začal nezvyčajne. Jeho účastníci boli pozvaní na vernisáž výstavy „Kedysi“, nainštalovanej v inštitúcii Rodný dom a pamätné múzeum A. Petőfiho.

Ide o spoločný projekt malokerešského múzea a Múzea S. Tešedíka v Sarvaši, ktorý predstavuje tradičnú odevnú kultúru slovenských evanjelikov z týchto dvoch mestečiek. Prítomných pozdravila riaditeľka hostiteľskej inštitúcie Erika Filusová, ktorá je zároveň jednou z kurátoriek výstavy. Jej koncepciu návštevníkom predstavili ďalší dvaja kurátori Katarína Király a Ondrej Csasztvan. Ich odborné úvody spestril evanjelický chválospev v podaní Edity Csasztvanovej Vassovej zo Sarvaša, ako aj piesne o víne, ktoré zaspievali členovia miestneho Slovenského národnostného speváckeho súboru a citarovej skupiny. Primátor mesta Malý Kereš Ladislav Domonyi sa ako hostiteľ poďakoval rečníkom aj ďalším kurátorkám výstavy Helene G. Mihályovej zo Sarvaša a znalkyni miestneho ľudového odevu Helene Barkócziovej, ktorej bohatá súkromná zbierka krojov sa dostala na Zoznam miestnych hodnôt v Malom Kereši. O výstave, ktorá bude v Malom Kereši prístupná verejnosti do októbra a následne poputuje do partnerského múzea v Sarvaši, vás budeme informovať detailnejšie v osobitnom príspevku.

Samotný seminár sa konal v priestoroch miestneho Osvetového centra A. Petőfiho. Keďže v organizačnej štruktúre ÚKSM tohto roku nastala výrazná zmena, prítomných ako prvá pozdravila moderátorka podujatia, bývalá riaditeľka Ústavu, v súčasnosti vedúca jeho novovytvoreného Oddelenia kultúrneho dedičstva Legatum Katarína Király. Slova sa ujala aj predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková. „Sme na najlepšej ceste k tomu, aby sme si zriadili vlastné múzeum. Múzeum Slovákov v Maďarsku plánujeme vytvoriť v tomto cykle a bude – alebo aspoň jeho sídlo bude – v priestoroch nášho Kultúrneho strediska v bývalom kostole peštianskych evanjelikov na Rákócziho triede v Budapešti,“ povedala predsedníčka CSSM a poznamenala, že Katarína Király ako vedúca nového oddelenia sa odteraz môže v plnom nasadení venovať tomuto projektu, ale samozrejme aj naďalej bude mať na starosti aj naše oblastné domy, ktorých spomedzi národností máme po Nemcoch najviac práve my. Tiež s radosťou oznámila že pozvanie do poradného orgánu múzea zloženého z odborníkov z Maďarska a zo Slovenska prijala aj riaditeľka Rodného domu a pamätného múzea A. Petőfiho Erika Filusová. Parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik sa vo svojom privítacom prejave s uznaním zmienil o práci tých, ktorí sa venujú zberateľskej činnosti a prezentácii našej materiálnej kultúry v rámci oblastných domov, už aj preto, lebo sú to väčšinou tí, ktorí si ešte pamätajú čomu slúžili jednotlivé predmety v minulosti, avšak práve oni pomaly odchádzajú do dôchodku. Zároveň dodal, že keďže táto práca nie je finančne dostatočne odmenená, parlamentný výbor už niekoľko rokov podáva návrh, aby bol zabezpečený finančný rámec pre túto činnosť, aby mohol byť v každom oblastnom dome zamestnaný jeden pracovník aspoň na polovičný úväzok, a zdá sa, že tohto roku táto iniciatíva bude úspešná. Primátor mesta Ladislav Domonyi si pospomínal na svoje detstvo, keď slovenčina znela bežne na uliciach mesta, on sám pochádza zo slovenskej rodiny a síce už nehovorí po slovensky, ale veľa rozumie. Ako zaujímavosť uviedol, že Malý Kereš si zachoval slovenský ráz a evanjelické vierovyznanie, že je akýmsi ostrovom medzi maďarskými, nemeckými a srbskými osadami, s ktorými v dávnej minulosti mal veru aj konflikty. Napriek tomu sa mesto posilnilo a vydobylo si vedúce postavenie v užšom regióne. Zdôraznil pritom spoluprácu jednotlivých slovenských osád, príkladom ktorej je aj výstava Kedysi. Predsedníčka miestnej Slovenskej samosprávy Ildikó Györkiová vyzdvihla usilovnosť, pohostinnosť a prekrásne ľudové odevy Malokerešanov a vyslovila radosť, že organizátori si opäť vybrali za dejisko konferencie práve ich mesto. Pred prednáškami K. Király podala stručný prehľad o tom, čo všetko sa udialo v poslednej dobe v našich oblastných domoch. Zmienila sa o poslednom odbornom seminári, ktorý sa konal v auguste 2024 v Baňačke. Práve v tejto osade sa nachádza Oblastný dom zemplínskych Slovákov, ktorého majiteľkou je CSSM a prevádzkovateľom ÚKSM. Prednedávnom boli v ňom vytvorené nové skladové priestory. Väčšina našich oblastných domov zápasí s podobnými ťažkosťami, ako napr. vysoké ceny energií, následkom nedostatku financií nie je možné zamestnať správcu, ba ak budovu neprevádzkuje slovenská komunita, tak sa nemôže uchádzať ani o podporu. Vďaka podpore Úradu predsedu vlády sa mohli uskutočniť v niektorých osadách rekonštrukčné práce a investície. Tiež zdôraznila, že za pomoci nášho parlamentného hovorcu a vďaka podpore zo Slovenska bol vlani usporiadaný kvalifikačný kurz pre muzeológov so špecializáciou na oblastné domy. Absolvovali ho pätnásti vedúci slovenských oblastných domov. Zároveň pripomenula, ktoré naše oblastné domy oslávia okrúhle jubileum svojho založenia (Sarvaš (50), Dunaeďház (40), Sálašské múzeum – Slovenský Komlóš (40) a Šarišáp (25)).

Témou prednášky vedúcej hostiteľskej inštitúcie Eriky Filusovovej boli Múzejno-pedagogické zamestnania v Slovenskom oblastnom dome, v tom dome, ktorý už dvakrát získal titul Oblastný dom roka (2007, 2023). Mottom jej prezentácie by mohlo byť Múzejná pedagogika je protipólom digitálneho sveta. V oblastnom dome v Malom Kereši sú tri typy múzejno-pedagogickej činnosti: vyučovacia hodina (napr. dejepis), cvičenia pomocou hravých pracovných zošitov a tematické cvičenia. Pritom okrem vhodného dejiska pre múzejno-pedagogické zamestnania je nevyhnutný aj dobre pripravený vedúci, ktorý s dostatočnou empatiou a kreativitou sprostredkuje deťom nové poznatky formou zážitkov. „Netreba zadeliť každú minútu dieťaťa na zamestnaní, celý deň sedí v lavici, nechajme mu priestor aj pre voľný pohyb,“ zdôraznila E. Filusová.

Dobré nápady mohli získať účastníci semináru aj z prednášky spolupracovníčky Zväzu oblastných domov a múzeí v prírode v Maďarsku (ZODMPM), etnografky a pedagogičky Marianny Korompaiovej Mocsnikovej, ako napríklad vytvorenie bylinkovej záhrady pri oblastnom dome, resp. náučného chodníka na jeho okolí, založenie spoločnej skupiny na sociálnej sieti, kde deti môžu zdieľať tradičné recepty, príbehy a básne, ako aj rôzne ozdobné predmety, ba dokonca aj celý vianočný stromček. Dobrým zdrojom bádania sú staré noviny a fotografie, je zaujímavé sledovať, ako sa deti spoločne snažia zistiť, kde bol daný objekt z novín alebo z fotografie a čo sa nachádza na jeho mieste teraz. Tiež je vzrušujúce pátrať po osobách zo starých fotografií. Pre „marketing” oblastného domu je vhodné spraviť hracie karty, leporelá, katalóg predmetov, ako aj magnetky na chladničku s miestnymi motívmi.

Katarína Bachmannová predstavila oblastný dom v Budaörsi – Wuderschi, kde žijú Nemci. Z prezentácie spolupracovníčky Miestno-historického múzea Jakoba Bleyera (Oblastný dom roka 2018, Múzeum roka 2020) s názvom Ožívanie cez naše korene vysvitli také zaujímavosti, že popri tradičných podujatiach (ako zabíjačka) tento oblastný dom na jar organizuje napr. kurz orezávania viniča, alebo ovocných stromov. U nich si deti môžu obliecť kroje Nemcov z celého Maďarska. Na múzejno-pedagogických zamestnaniach rozoberajú aj také citlivé témy, ako je osídlenie a vysídlenie v historických kontextoch. „Všetko naše úsilie smeruje k posilneniu identity mladých, ako aj zdôrazneniu dôležitosti osvojenia si jazyka našich predkov,” vyzdvihla prednášateľka a zároveň pripomenula plodnú spoluprácu s ostatnými nemeckými zbierkami v Maďarsku, ale aj rôznymi múzeami v Nemecku, ako aj s Veľvyslanectvom Nemecka v Maďarsku. Tiež prezradila, že protagonista známeho maďarsko-nemecko-rakúskeho animovaného filmu Pumukli „sa nasťahoval“ do oblastného domu a objavuje sa v ňom v rôznych podobách.

Výchova k udržateľnosti prostriedkami múzejnej pedagogiky – bol názov prednášky riaditeľky sarvašskej slovenskej školy Terézie Wéberovej Hanzovej, ktorá priblížila prítomným, ako zapájajú žiakov do obrábania pôdy a pestovania zeleniny a ovocia v školskej záhrade, nachádzajúcej sa na pozemku pri sarvašskom Oblastnom dome. Tým pádom sa žiaci nevenujú iba prácam v záhrade, ale vykonávajú ďalšie aj pri oblastnom dome, ako napríklad natieranie lavičiek a stĺpov. V záhrade má každá veková skupina svoju úlohu, od prípravy pôdy cez sadenie a zavlažovanie rastlín, odstraňovanie buriny až po zber úrody. Do práce sú zapojení aj škôlkari. Riaditeľka školy sa s uznaním zmienila o práci nielen svojich kolegov, ale aj rodičov, ktorí sa tiež vo veľkom počte zapájajú do starostlivosti o záhradu. Na pozemku v znamení bio hospodárenia zužitkujú všetko, a záhrada slúži aj ako terapeutický priestor. „Populárny je aj projekt Adoptuj si rastlinu! Veľkou radosťou je pre mňa, že v uplynulých dňoch sme získali titul Ekoškola,” dodala T. Wéberová Hanzová.

V poobedňajšom voľnom programe sa účastníci za sprievodu odborníčok múzea mohli zoznámiť s aktuálnymi výstavami. V rodnom dome Alexandra Petőfiho sú zachytené začiatky života básnika a pobytu jeho rodiny v Malom Kereši, interaktívna výstava s názvom Sedem rokov prezentuje poslednú etapu života poeta, počas ktorej vytvoril svoje celoživotné dielo. Zaujímavými sú tzv. atraktívne sklady, ktoré nie sú výstavy v klasickom slova zmysle, ale v presklených skriniach, vitrínach a zásuvkách je viditeľná tá časť exponátov, ktorá pre nedostatok priestoru nemohla byť vystavená v rámci klasických expozícií. Na záver podujatia si záujemcovia mohli pozrieť aj miestny Slovenský oblastný dom, ktorý organizačne patrí pod inštitúciu Rodný dom a pamätné múzeum A. Petőfiho. Novú výstavu s názvom Zreteľné neviditeľné (Látható láthatalan) predstavila E. Filusová. Pritom spolupracovníčky múzea a slovenskí aktivisti hosťom pripravili aj ochutnávku špecialít miestnej gastronómie.

(CsL)

Foto: autor