Čemerská Malá Furmička, posilnená členmi zložky dospelých, opäť reprezentovala Slovákov z Maďarska na populárnom medzinárodnom festivale ľudového umenia v Budapešti.

30. Dunajský karneval sa konal od 6. do 14. júna a počas prvej nedele slávnosti sa sprievod niekoľkých stoviek folklórnych tanečníkov, medzi nimi aj Čemerčania, presúval centrom hlavného mesta. Jedinečná farebná kavalkáda je takým neuveriteľným zážitkovým programom letnej Budapešti, ktorý na jednej strane predstavuje bohaté folklórne dedičstvo Maďarska, a zároveň prináša aj ľudovoumelecké tradície z najrôznejších končín sveta. Prehliadka je každoročne veľkolepá s fantastickými predstaviteľmi folklórneho dedičstva z domova i zo zahraničia. Počas deviatich dní prehliadky sa programy konali nielen v hlavnom meste, ale aj na rôznych miestach jeho okolia. Predstavili sa profesionálni tanečníci a hudobné skupiny, popri nich vystupovali amatérske súbory folklórneho hnutia na vysokej úrovni, zastupované dospelými, mládežou i deťmi. Záverečný galaprogram patril výpravnému vystúpeniu Maďarského štátneho ľudovo-umeleckého kolektívu.

Slovenskú národnosť žijúcu v Maďarsku aj tento rok zastupovala emblematická skupina, svojimi bohatými krojmi známa formácia pestovania slovenských ľudových tradícií Furmička, predovšetkým jej v súčasnosti najsilnejšia zložka, Malá Furmička.

Ako pre naše periodikum povedala vedúca telesa Alžbeta Szabová, ostatných vari desať rokov organizátori festivalu očakávajú účasť Furmičky ako predstaviteľov Slovákov v Maďarsku. Čemerčania vyslali tento rok 40 tanečníkov. „Teraz sme na javisku pri Národnom múzeu predstavili iné tance, než sme zvykli. Ukázali sme sa s tancami z Mane zo Slovenska z okresu Nové Zámky, ktoré sme po desaťročí oprášili. Decká z Malej Furmičky si ju doslova vyprosíkali. Choreografiu pre nás urobila Mária Bednárová, vedúca folklórneho súboru z Mane. Naše teleso si tento raz neoblieklo kroj Maňanov, ale zostali sme vo svojom ľudovom odeve vyslovene na žiadosť organizátorov, ktorí obdivujú jedinečné čemerské tradičné odevy. A na záver sme ukázali ešte aj marš zo Slovenského Komlóša, na podnet hnutia Maršuj, Komlóš! My sme nezvykli, môžem povedať, že nikdy, tancovať na nahrávku. Takmer vždy máme so sebou živú muziku. Komlóšsky tanec si nesmierne žiadal dychovku ako hudobný sprievod. To sme zatiaľ nezrealizovali. Hrala nám ľudová muzika Tarsoly. Medzinárodné publikum sa chytilo už počas prvých taktov. Obecenstvo nám tlieskalo do rytmu akoby ich za to platili. Sprievod kráčal mestom vo fantastickej, karnevalovej atmosfére. Počasie nám prialo, nebolo ani neznesiteľne teplo. Všetci dostali za úlohu zobrať si desiatu a teta Katka Balázsová Mihaiová sľúbila, že pitie zoberie ona v batohu na chrbte. Ja som pre istotu zobrala vozík, ktorý si brávame na kúpalisko. Raz-dva bol plný. Ani neviem ako by teta Katka bola uniesla to množstvo vecí, ktoré sme naň poukladali. Pridala som aj pršiplášte, ale tak sa zdá, že aj nebesá nás majú v láske. Rozpršalo sa, až keď sme zišli z javiska,“ dodala so smiechom hrdá vedúca Folklórneho spolku Furmička Alžbeta Szabová.

(-tre)

Foto: archív Furmičky