Po trojročnej prestávke sa v sobotu 22. novembra do športovej haly v Čemeri vrátila jedna z najväčších a najradostnejších udalostí miestnych Slovákov, tradičné Páračky už po 14. krát. Takmer 350 hostí, priateľov a susedov zo všetkých kútov pripeštianskeho regiónu sa opäť po rokoch posadilo k spoločnému stolu, aby si pripomenulo ducha starodávnych zimných posedení, páračiek, samozrejme iba symbolicky.

Už pri vchode bolo cítiť slávnostnú a pohostinnú atmosféru napriek neprívetivému počasiu. Hovorí sa, že Martin prichádza na bielom koni. Táto pranostika naznačuje, že okolo sviatku svätého Martina (11. novembra) často prichádza prvý sneh. Bieleho koňa môžeme chápať symbolicky ako snehovú prikrývku, ktorá signalizuje príchod zimy, alebo ako perie husí, ktorých bolo neúrekom na Martinských hodoch. V Čemeri snežilo, teda naozaj prišla zima.

Úvod slávnostného programu sa niesol v duchu vďaky a radosti z opätovného stretnutia. Ako prvá privítala všetkých prítomných hostiteľka programu, predsedníčka čemerskej slovenskej samosprávy Alžbeta Szabová. Po nej prebral mikrofón starosta obce István Fábri, ktorý neskrýval potešenie: „Som veľmi rád, že po troch rokoch môžeme opäť hostiť Páračky tu v Čemeri.“ S úsmevom na perách privítal vzácnych hostí, podpredsedníčku Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Katarínu Királyovú, riaditeľa Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Ondreja Csabu Aszódiho, starostu obce Piliš Tibora Attilu Lászlóa a starostu Maglódu Lászlóa Kérgesa. „Dúfam,“ dodal starosta, „že dnešný večer bude taký úspešný ako predchádzajúce ročníky, a prajem všetkým príjemnú zábavu.“

V mene organizátorov potom všetkých pozdravila predsedníčka Regionálneho spolku Slovákov z okolia Pešti Dolina Zuzana Szabová, ktorá srdečne privítala hostí z Čemeru, Dabaša-Šári, Albertirše, Piliša, Péteri, Maglódu, Ečeru, Cinkoty, Malej Tarče, Veľkej Tarče, Kerepeša a Čomádu.

Radostnú náladu potvrdili aj slová predsedníčky CSSMAlžbety Hollerovej Račkovej. „Pamätám sa, keď sme sa na prvých Páračkách stretli v divadle Erzsébetligeti, Etelka Rybová vtedy povedala, že Slováci z okolia Pešti si vytvárajú novú tradíciu. To, že sa tu opäť schádzame, svedčí o tom, že táto tradícia sa osvedčila. Verím, že práve takéto príležitosti slúžia tomu, aby ste sa mohli stretávať, a nielen sa porozprávať, ale aj spolu zabávať.“

Kyticami na javisku a potleskom v hale sediacim Alžbetám a Katarínam pogratuloval Ondrej Csaba Aszódi.

Folklórny prehľad regiónu

Krátky, no intenzívny kultúrny program predstavil to najlepšie z folklórneho života pripeštianskych Slovákov. Ako prví vystúpili členovia Folklórneho spolku Malá Furmička z Čemera s programom „Čemerské krstiny“. Toto vystúpenie, ocenené na kvalifikácii „Slovenský škovránok“ Zlatým škovránkom a zlatým pásmom KÓTA (Zväzu speváckych zborov, orchestrov a ľudových hudieb v Maďarsku) ukázalo, že mladá generácia je hodnou pokračovateľkou zachovávania tradícií svojich predkov.

Následne publikum ohúril Páví krúžok z Kerepešu novohradskými tancami v choreografii nezabudnuteľnej Evy Szilágyiovej Šubovej. Ich vystúpenie bolo dôkazom silnej kontinuity a hlbokých koreňov spolku, ktorý pôsobí od roku 1975.

Temperamentný program Tance z Parchovian predviedla folklórna tanečná skupina Borovenka z Dabašu-Šáre. Ich pomalý aj rýchly čardáš plný energie a úsmevov dokonale vystihol radostnú povahu slovenského tanca.

Kultúrny program rámcovo uzavrel Folklórny spolok Furmička z Čemera, ktorý na budúci rok bude sláviť 20. Výročie svojho založenia. Súbor predstavil choreografiu, alebo skôr tanečné divadlo svojej umeleckej vedúcej Alžbety Szabovej, vytvorené na základe autentických výpovedí miestnych informátorov, čím verejnosti predstavil čistý a originálny čemerský folklór.

Na záver na javisku moderátori programu Enikő Csilla Horváthová a Bence Pittner poďakovali svojim verným podporovateľom, Mihályovi Palovicovi a starým „mamikám“, tetám Anke Bátovszkej, Anke Gubekovej a Erke Pittlekiovej, ktorých spomienky sú neoceniteľným pokladom pre celú komunitu.

Hudobný sprievod kultúrneho programu zabezpečila výborná hudba z Jače Čibaj banda, ktorá dodala každému vystúpeniu ten správny šmrnc.

Zábava až do ranných hodín

Po oficiálnom programe a chutnej večeri sa mikrofónu ujali Trubači z Harťánu, ktorí vyprovokovali každého aspoň k jednému tanečnému kroku. Bál sa rozbehol naplno a športová hala sa naplnila smiechom a radosťou, ktoré pretrvali až do neskorých nočných hodín. Dôkazom výnimočnosti večera bola aj skutočnosť, že už v nedeľu o ôsmej ráno sa tá istá hala, teraz už bez stolov a v tichu po skončenej zábave, opäť zaplnila fanúšikmi hádzanej. Organizátori mali čo robiť do ranného svitu.

V Čemeri opäť ukázali, že sú živým srdcom slovenskej komunity regiónu. Tohtoročné Páračky boli nielen návratom k tradícii, ale aj silným dôkazom životaschopnosti, súdržnosti a neutíchajúceho folklórneho ducha Slovákov žijúcich v okolí Pešti.

A či budú páračky v takejto forme v Čemeri aj o rok? Uvidí sa! Rysujú sa ďalšie veľkolepé plány na aktivizáciu mladých a predimenzovanie akcie, totiž štatistika neklame. Za tri roky približne 200 seniorov už tancuje na páračkách iba na nebeskom parkete. Držme palce, aby sa táto vzácna tradícia zachovala aj pre budúce generácie!

(ik)

Foto: autorka