Poslednú januárovú sobotu sa už po 9. krát zišli maškrtníci v telocvični Základnej umeleckej školy Károlya Andreettiho na tradičnom zimnom festivale Šóškútu a okolia. Hlavnou témou stretnutia boli trubelky, jedna, z dvoch chýrne slávnych miestnych gastronomických špecialít (tou druhou je kapustník). Šóškúťania oslávili svoje korene a miestne tradície dobrým jedlom, kvalitnou hudbou, ľudovými piesňami a tancami.

Už aj pred 15. hodinou bolo hľadisko skoro zaplnené, no keď hudobníci Šóškútskeho mládežníceho dychového orchestra pod vedením dirigenta Sándora Kaszása začali hrať prvé takty, boli už obsadené všetky stoličky, lavice, balkón a mnohí počúvali slovenské melódie len tak postojačky. Po hudobnom úvode v mene organizátora – miestnej slovenskej samosprávy – hostí privítala moderátorka poobedia Terézia Kovácsová. V radoch divákov sedeli okrem iných starosta obce József Mészáros, podpredseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ondrej Horváth a predsedníčka Tárnockej slovenskej samosprávy Mária Muskovicsová Szabová.

Po hudobnom bloku a privítacích slovách na javisko vystúpili speváčky tanečného súboru Večernica, ktoré pobavili publikum šóškútskymi slovenskými ľudovými a žartovnými pesničkami pod vedením Gyöngyi Bagdánovej.

Matkou resp. autorkou festivalového receptu bola „teta Bábi“ Barbora Pátrovicsová, rodená Pauliková, o ktorej sa doteraz veľa nehovorilo. Narodila sa v roku 1900, jubileum jej narodenia si slovenská samospráva pripomenula výstavou fotografii a životopisnými faktami, veď so svojimi trubelkami sa zapísala do gastronomickej histórie obce. Výstava ponúkla pohľad do jej života. Dozvedeli sme sa ako si osvojila remeslo v Budíne, kde bola slúžkou, akým prominentným hosťom varila v kaštieli Barcza v Pusztazámore, kým si v Šóškúte založila rodinu a ako sa stala vychytenou kuchárkou na svadbách a preslávila sa svojimi trubelkami už ako „teta Bábi“.

Ďalším unikátnym prvkom programu bola výstava starých predmetov každodennej potreby, ktorú zostavila Zsuzsanna Szentendreiová. Výstava predstavila autentické pamiatky starých šóškútskych domácností, remesiel a tradícií.

V pokračovaní potešil divákov so svojim virtuóznym tancom tanečný súbor Slnečný kvet (Napvirág). Deti sa predstavili hrami a tancami z Mezőföldu v choreografii „Karička“, ktorej hudobný základ tvoria melódie zo zbierky Emmy Sándorovej (manželky Zoltána Kodálya) zo susedného Érdu. Voľba hudby je viac než symbolická, poukazuje na spoločné korene, ľudové hudobné dedičstvo a kultúrnu jednotu mikroregiónu. A musím priznať, že som bola dojatá, veď medzi mladými tanečníkmi som spoznala svojich odchovancov, veď som desať rokov pracovala ako učiteľka – aj tanca, a dúfam, že sa mi podarilo vštepiť deťom lásku k tancu, koreňom a tradíciám, ktorá je skutočne spoločná a živá. Choreografiu pripravili vedúci súboru Zsuzsanna Asztalosová-Kissová a Soma Tóth, hudbu spracovala Éva Pállová, spolupracovníčka Hudobnovedného ústavu Maďarskej akadémie vied.

Po kultúrnej časti sa ujal mikrofónu a slova starosta obce József Mészáros. Zhodnotil tohtoročnú akciu, ktorá bola iná ako predošlé. Ako povedal: „Ostatné roky, som pri tejto fáze programu bol už trubelkami presýtený, lebo som bol v porote.“ Tento rok sa súťaž nekonala. Spoločne s predsedníčkou slovenskej samosprávy Nikolett Patocskaiovou odovzdali diplomy a darčeky všetkým nadšeným cukrárkam a cukrárom. Na festival sa prihlásilo 22 záujemcov, pozoruhodná bola nielen prítomnosť jediného muža medzi nimi, ale aj to, že mnohé trubelky boli dielom rodinných tímov, dvojice otca s dcérou alebo babky s vnučkou, čo pridalo podujatiu medzigeneračný a spoločenský rozmer. Putovnú trofej, ktorú vyhrali minulý rok Anna Bednariková s vnučkou Lénou, odovzdali zástupkyni slovenskej samosprávy Anikó Monostoriovej, ktorá bola za posledných 8 rokov jej držiteľkou trikrát.

Na záver festivalu zazneli v podaní dychového orchestra slovenské tanečné melódie a členovia Večernice pozvali publikum do tanca. Počas tanca do sály priniesli aj „hlavné hrdinky“ dňa, takže každý z hostí mohol ochutnať pravú šóškútsku trubelku pripravenú podľa tradičného receptu tety Bábi.

Na záver organizátori poďakovali všetkým dobrovoľníkom, podporovateľom, ako aj vedeniu školy, ktoré poskytlo priestory. „Ďakujeme za všetku láskavú pomoc a tešíme sa na vás o rok, na 10. jubilejnom Trubelkovom festivale!“ dodala Nikolett Patocskaiová.

Pre domorodcov, ako som aj ja, majú podobné programy hlbší význam, než bežné kultúrne podujatie. Tanec mojich škôlkarov mi zohrial srdce, výstava „retro“ predmetov a chuť trubeliek bola priamou cestou späť do môjho detstva, kde boli tieto tradície ešte každodennou realitou, keďže ja som ešte mala možnosť ochutnať výborné svadobné koláče a trubelky tety Bábi. Podobné akcie nie sú len o zachovávaní zvykov, ale sú živým dôkazom toho, že hodnoty ako komunita, tradícia a chute, v nás naozaj pretrvávajú a spájajú generácie. Toto puto je tým, čo robí miesto bydliska ozajstným domovom.

Ivett Körtvélyesi

Foto: autorka