Náhody v živote neexistujú, všetko má svoj význam. Dôkazom je, že v stredu 18. marca patrilo Národné divadlo v Budapešti slovenskej divadelnej tvorbe. V rámci 9. ročníka festivalu Jelen/lét sa na troch scénach predstavili tri slovenské inscenácie – každá úplne iná, každá svojím spôsobom výnimočná. Bola to oslava slovenského jazyka, kultúry a identity v srdci maďarskej metropoly.

Keď sa javisko premenilo na knižnicu

Dopoludňajší program patril najmenším divákom. Cervinus Teátrum zo Sarvaša priniesol rozprávkovú bábkovú inscenáciu Kráľovstvo za knihu, ktorá vznikla na motívy klasickej rozprávky Soľ nad zlato v duchu posolstva, že knihy a vedomosti majú väčšiu hodnotu ako zlato. V hlavných úlohách sa predstavili aktéri Potulného dividla z Medzibrodu Juraj Haviar a Tomáš Pohorelec, ktorý je zároveň autorom scenára, hudby a textov piesní. Predstavenie sa začína v knižnici klasickým konfliktom medzi návštevníkom, ktorý si púšťa videá na mobile, a knihovníkom, ktorý ho upozorňuje, že v knižnici sa má čítať. Práve z tohto stretu dvoch svetov sa rodí samotná rozprávka. Javisko sa zrazu premení na čarovné kráľovstvo a diváci sú vtiahnutí do rozprávky o tom, čo sa stane, keď knihy zmiznú. V bábkovom predstavení dvaja herci stvárňujú všetky postavy – kráľa, šaša, tri dcéry aj chamtivého podvodníka, ktorý oklame hlúpeho kráľa. Kráľ totiž spálil všetky knihy, a tým aj všetky vedomosti, čím sa stal ľahkou korisťou zloducha. Prostredníctvom hudobno-tanečných vsuviek tvorcovia názorne ukazujú deťom, aký by bol svet bez kníh, bez písmen, bez vedomostí. Prázdnota takéhoto sveta kontrastuje s pestrosťou a bohatstvom, ktoré knihy prinášajú. Divadlo sa v tomto predstavení stáva hrou, do ktorej sa aktívne zapájajú aj deti v hľadisku. Tvorcovia otvorili hrací priestor, kládli deťom otázky a napokon zavolali na javisko diváčku Alexu Kaprinayovú, žiačku 2. triedy budapeštianskej slovenskej školy, aby prečítala tajný odkaz o dôležitosti kníh, že v knihách sa skrýva všetka múdrosť a majú väčšiu hodnotu než zlato. V tej chvíli sa posolstvo inscenácie pretavilo do živej, autentickej skúsenosti: dieťa hovorí deťom, prečo sú knihy dôležité. Oduševnený detský hlas, ktorý sa niesol priestorom, patril k najdojímavejším okamihom celého dňa.

Rodinné putá a medzigeneračné rany

Podvečer patril Vojvodinskému slovenskému divadlu VHV Petrovec, ktoré prinieslo inscenáciu Prisahám na vlastnú mať! podľa drámy Rodinné príbehy svetoznámej srbskej dramatičky Biljany Srbljanovićovej. Jej hry, preložené do približne 25 jazykov, sa hrajú po celom svete, čo samo o sebe je zárukou kvalitného dramatického materiálu. Inscenácia sa zameriava na rodinné vzťahy, traumy, konflikty a dynamiku medzi generáciami. Témy, ktoré sú bolestivo aktuálne a univerzálne – bez ohľadu na národnosť či hranice. V istých momentoch inscenácia evokovala motívy, ktoré neskôr preslávili hry Bélu Pintéra, dieťa, ktoré sa správaním premení na psa, čím otvára otázku odcudzenia a hranice ľudskosti v rámci disfunkčnej rodiny. Podobne ako v Pintérovej dráme „Sütemények királynője“ (Kráľovná zákuskov), aj tu sa rodinné vzťahy odhaľujú vo svojej surovej, až neľudskej podobe. Aktuálnosť predstavenia sa pretavila aj do vizuálnej stránky. Scéna napodobňovala zničené betónové ruiny, ktoré evokovali nedávnu tragédiu na autobusovej stanici v Novom Sade, kde sa zrútila konštrukcia prístrešku. V projekciách sa objavili aj zábery z protestov, ktoré po nehode nasledovali. Tento vizuálny rámec ešte viac prehĺbil aktuálnu naliehavosť inscenácie a prepojil univerzálny príbeh rodinných tráum s konkrétnym spoločenským kontextom. Silou produkcie je jej žánrová dvojpólovosť – využíva humorné i dramatické prvky súčasne. Táto tragikomická poloha je autentická, rodinné konflikty totiž málokedy bývajú čisto tragické či komické. Postavy sú vystavené silným emocionálnym situáciám a vnútorným zápasom, čo divákovi umožňuje hlboký pohľad do zákutí rodinného života v krízovom období. Štvorčlenné herecké obsadenie dávalo priestor psychologicky prepracovanému herectvu a jemným nuansám medziľudských vzťahov. Réžie, dramaturgie a adaptácie sa ujala Svetlana Gašková, hudbu skomponoval Jaroslav Zima. Premyslená vizuálna stránka (svetelný dizajn Petra Čanjiho, scénografia Zvonimira Pudelku) svedčila o tom, že inscenácia nie je čisto textovo orientovaná, ale pracuje aj so silnou atmosférou.

Balada o vášni, túžbe a nezvratných rozhodnutiach

Večer na scénu vystúpili protagonisti divadla Cervinus Teátrum, tentoraz s inscenáciou Tri dcéry Tomáša Oleja v réžii Zsolta Pozsgaiho. Hra je inšpirovaná novelou Kálmána Mikszátha Slovenskí rodáci. Predstavenie prinieslo na javisko drsný svet pastierov, vášne a osudové rozhodnutia. Mikszáth, pochádzajúci z Horného Uhorska, autenticky zobrazoval život slovenského vidieckeho ľudu. Jeho „tótske“ postavy nie sú folklórnymi kulisami, ale živými ľuďmi s vlastnými túžbami a tragédiami. Príbeh sa sústreďuje na Tomáša Oleja, salašníka z Breziny, a jeho tri dcéry, z ktorých každá hľadala šťastie inou cestou. Prvá dcéra miluje mládenca, ktorý odišiel do Ameriky za prácou. Na druhú dcéru siahol princ, no za ženu si ju vziať nemôže, a tretia nachádza vášeň po boku horského zbojníka. Otec Olej je postavou baladických rozmerov. Jeho rozhodnutia majú nezvratné následky. Inscenácia prepája romantické a realistické prvky, podobne ako Mikszáthova predloha. Baladická atmosféra, drsný pastiersky svet, vášeň a túžba, spoločenské konvencie a ich prekračovanie – to všetko zakomponované do silného divadelného zážitku. Inscenáciu hrali v maďarčine, čo na slovenskom tematickom dni vytváralo zaujímavú viacvrstvovosť. Bola dokonalým príkladom toho, že národnosti nežijú v kultúrnej izolácii, ale v neustálom dialógu a vzájomnom spojení s okolím a väčšinovým národom. Cervinus Teátrum pôsobí v Sarvaši, v prostredí prirodzenej dvojjazyčnosti, čo je pre nich samozrejmosťou a touto hrou zároveň poukazuje aj na to, že národnostné divadlá neoslovujú len svoju komunitu, ale všetkých bez jazykovej bariéry. Svojím romantizujúcim a folklorizujúcim nádychom inscenácia oslovuje široké publikum v bezpečných medziach známeho literárneho diela. No práve táto zdanlivá bezpečnosť sa v kontexte slovenského tematického dňa stala mostom medzi kultúrami, pripomienkou, že spoločné historické a kultúrne korene dokážu spájať aj tam, kde jazyk je prekážkou.

Slovenský tematický deň na festivale Jelen/lét ukázal, že slovenská divadelná kultúra v Maďarsku i za jeho hranicami je živá, rôznorodá a umelecky silná. Tri inscenácie, tri žánre, tri pohľady na svet – a predsa s jedným spoločným posolstvom: slovenská kultúra nie je minulosťou uzavretou v múzeách, ale živou, pulzujúcou prítomnosťou.

(ik)

Foto: autorka