Eva Fábiánová a Imrich Fuhl boli hosťami aprílového stretnutia členov Kultúrneho spolku sarvašských Slovákov Vernosť. Podujatie, ktoré sa uskutočnilo 4. mája v Slovenskom dome bolo zamerané na básne a dielo našich básnikov.

Ako na úvod povedala Zuzana Nemčoková, Sarvašania tento rok venujú každé svoje stretnutie literatúre. Vydali nástenný kalendár, a pri každom mesiaci sa nachádza úryvok alebo krátka báseň niektorého zo slovenských básnikov v Maďarsku. Tieto básne vždy prečítajú na začiatku stretnutí a chvíľku sa o nich porozprávajú, ale aprílová akcia bola zameraná iba na básne.

Z. Nemčoková najprv vystihla spoločné črty dvoch básnikov: obidvaja pochádzajú z Pilíša, sú absolventmi slovenského gymnázia v Budapešti a odboru žurnalistiky na Univerzite Komenského v Bratislave a pracovali/pracujú v Ľudových novinách. Obidvaja majú „vzťah“ s rubrikou nášho týždenníka Škola milovníkov literatúry – kým I. Fuhl bol členom literárneho krúžku, ktorý viedol Gregor Papuček, E. Fábiánová posielala svoje básne do týždenníka a najviacej sa tešila tomu, keď jej báseň prečítali na slávnosti na záver školského roka. Ale zhodli sa na tom, že by sa veľmi tešili, keby svoje básne alebo hoci aj iné literárne alebo umelecké výtvory posielali aj žiaci sarvašskej slovenskej školy, ktorí boli na spomínanom literárnom stretnutí hojne zastúpení. Redakcia Ľudových novín rada privíta prvotiny žiakov, ale aj tých skôr narodených.

Potom pilíšski slovenskí básnici hovorili o svojom vzťahu k písaniu básní, o tom, ako sa začal ich vzťah s poéziou a ako sa vyvíjal. E. Fábiánová o svojich básňach povedala, že nezvykne nad nimi dlho rozmýšľať a je presvedčená, že ak niečo nevieme povedať jednoducho, potom o tom nemá zmysel ani hovoriť. Naproti tomu I. Fuhl si odkladá polohotové básne a vracia sa k nim neskoršie.

Dozvedeli sme sa aj to, že obidvaja sú toho názoru, že báseň sa zrodí vtedy, keď autor cíti potrebu o niečom napísať a hoci obidvaja začali s voľným veršom, I. Fuhl sa kvôli kapele AGR ± rýchlo naučil, že rým a rytmus uľahčia pretavenie básne do textu piesne.

Počas podujatia si prítomní vypočuli aj piesne spomenutej kapely a Z. Nemčoková pripravila básne hostí aj na premietanie, aby sa záujemcovia mohli do nich zahĺbiť.

Nuž, hocijako sa stalo, v onen májový pondelok znela slovenská báseň v Sarvaši a dúfame, že zarezonuje v dušiach sarvašských Slovákov. A naši básnici sú otvorení aj na ďalšie stretnutia – len ich treba zavolať.

(ef)

Foto: Pavle Kunovac, Imrich Fuhl